Čakanie na zahraničné investície
Zahraničný kapitál je v poslednej dobe veľmi diskutovaná téma a často je považovaný za dôležitý nástroj rozvoja krajiny. Jeho prílev je však aj po roku novej vlády veľmi nízky. Nastane v tomto roku obrat a začnú k nám zahraničné investície konečne prichádzať, aby sme už mohli pocítiť ich pozitívne pôsobenie?
Slovenská ekonomika sa ešte stále nedokázala spamätať z politiky predchádzajúcej vlády. Nezamestnanosť rastie do astronomických výšok a ešte stále nevidno strop. V niektorých regiónoch dosahuje hodnoty, ktoré sú kritické pre normálne fungovanie hospodárstva. Úrokové sadzby sú pod úrovňou inflácie, ale ceny úverov neklesajú. Ak aj klesajú, banky nie sú ochotné požičiavať. Ich ozdravenie nás bude stáť vyše 100 mld. Sk. V tejto situácii sa zdá byť každá pomoc dobrá. Jednou z možností je aj prílev zahraničného kapitálu na Slovensko.
Investície neprichádzajú … Zatiaľ sa sem však zahraničný kapitál veľmi nehrnie. Pre Slovensko v najúspešnejšom roku 1998 ho sem prišlo 15,5 mld. Sk. (Rok 1999 možno bude úspešnejší, ale len vďaka predaju slovenskej časti ČSOB). To predstavovalo približne 2% HDP SR. Číslo príliš malé na to, aby mohlo čokoľvek ovplyvniť. Len pre porovnanie - v Maďarsku v roku 1995 investovali zahraničné spoločnosti sumu vo výške asi 25 % HDP krajiny. Celkovo máme vyše 5-násobne menej zahraničných investícií na obyvateľa ako Maďarsko, z toho vyše 30% pochádza zo susedných krajín. Aj z toho je vidieť, že na Slovensko ešte skutočne veľké nadnárodné spoločnosti neprišli alebo tu umiestnili len malé obchodné jednotky.
Regionálne disproporcie A to ani nehovoríme o regionálnej dimenzii zahraničných investícií, keď vyše 60 % smeruje do Bratislavského kraja. Stredné Slovensko zaznamenalo dokonca v poslednom roku odlev zahraničného kapitálu. V tomto smere sa však niet čomu čudovať. Slovenské regióny sú momentálne v situácií, keď nemajú zahraničnému investorovi čo ponúknuť. Zahraničný investor nepríde na Slovensko z lásky k nemu. Príde sem zarábať peniaze. Pre svoju výrobu si vyberie takú krajinu, ktorá mu vytvorí najlepšie podmienky pre to, aby mohol vytvárať svoje zisky. Nepôjde investovať do regiónov, ktoré nemajú dobrú infraštruktúru, kvalifikovanú pracovnú silu a lacné pozemky. Záleží najmä na štáte a miestnej správe, ako sa dokáže s týmito problémami vysporiadať a vytvoriť podmienky, ktoré by regiónom poskytli určité výhody voči Bratislave. Inak sa uvedený trend bude ešte viac prehlbovať. Nemôžme investorom diktovať, kam umiestnia svoje prevádzky, môžeme ich len pozitívne motivovať.
Pozitívne prínosy investícií Aj napriek tomu, že jeho základným kritériom je zisk, zahraničný kapitál skutočne môže naštartovať slovenskú ekonomiku. Prináša nové technológie, nové trhy, nový štýl riadenia a starostlivosti o pracovníkov a zákazníkov ako aj potrebný finančný kapitál. Skúsenosti krajín strednej a východnej Európy ukazujú, že v drvivej väčšine prípadov majú zahraničné investície veľmi priaznivý dopad na ekonomiku. Stačí len spomenúť Volkswagen, ktorý je v súčasnosti nielen najväčším exportérom, ale aj najväčším lákadlom pre nové zahraničné investície pre automobilový priemysel. Podniky vyplácajú vyššiu priemernú mzdu, majú nižšiu mieru absencií a vyššiu produktivitu práce. V súčasnom svete globalizácie nie je možné zostať mimo siete veľkých zahraničných firiem. Ak sa Slovensko nebude usilovať o to, aby tu vyrábali, tak pri existujúcom trende búrania obchodných bariér medzi štátmi budeme onedlho len konzumentmi ich produkcie bez vlastnej konkurencieschopnej výroby.
Dane nie sú všetko Pre jeho pôsobenie je však potrebné vytvoriť vhodné podmienky a tie na Slovensku stále nie sú. Na splnenie niektorých z nich budeme potrebovať roky (napr. stabilné demokratické inštitúcie, prehľadná legislatíva, zníženie korupcie a dosiahnutie pozitívneho vnímania Slovenska), avšak existuje veľa možností, ako zlepšiť podmienky už teraz. Na Slovensku v tomto smere existuje len jediný výraznejší motivátor a to daňové 10-ročné prázdniny pri určitej výške investovania. Podľa štúdie Rakúskej centrálnej banky sa však len 1,1% investorov pokladá daňové otázky za dôležité pri investícii na Slovensko. Firmy, pre ktoré je táto otázka veľmi dôležitá, majú k dispozícií oveľa lukratívnejšie oblasti, ako napr. Luxembursko. V tomto smere je oveľa dôležitejšia napr. pracovná sila. Stačí sa pozrieť na naše susedné štáty, ktoré ponúkajú v tomto smere lukratívnejšie podmienky ako Slovensko. V Českej republike sú napr. pripravené priemyselné zóny za výhodných podmienok s kompletnou infraštruktúrou, existuje tu možnosť reálne získať granty na novovytvorené pracovné miesto a rekvalifikáciu až do výšky 200 000 Kč na pracovníka. Granty sú odstupňované podľa regionálnej nezamestnanosti. Založili tu fond na prípravu priemyselných zón s výškou 150 mil. Kč a pripravili z neho 12 lokalít. Predbežné výsledky ukazujú, že jedna takto vynaložená koruna generuje 66 korún súkromných investícii. Ak k tomu prirátame stabilnejšie ekonomické a politické prostredie a väčší trh, niet sa čo čudovať, že k nám investície neprúdia.
Nájdenie komparatívnych výhod Keďže stabilita prostredia je dlhodobá záležitosť, ak chce Slovensko dosiahnuť obrat čo najskôr, musí zaujať inými výhodami - ako napr. spomínané dotácie na pracovné miesto. Keď si uvedomíme fakt, že štát stojí jeden nezamestnaný skoro 80 000 Sk, tak by táto suma mala byť prístupná ako dotácia pre každého, kto štát od tohoto nezamestnaného "oslobodí". To ani nehovoríme o iných ťažko merateľných pozitívnych efektoch vyššej zamestnanosti, ako je napr. pokles kriminality. Zahraniční investori sa rozhodujú rýchlo. Slovensko musí čo najskôr prijať opatrenia, ktoré budú mať okamžitý účinok na prílev zahraničných investícii. Ak sa budeme pomaly rozbiehať, kým sa spamätáme, budú už inde. Potom si bude Slovensko musieť pomôcť samé. A to je podstatne komplikovanejšia a náročnejšia cesta k rozvoju.
Autor (1976) pracuje v Slovenskej agentúre pre zahraničné investície a rozvoj
