Pozrite sa, kto vám nadšene tlieska
Hlasovanie predsedu SDĽ a predsedu parlamentu Jozefa Migaša za vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi nebolo náhodné. Nebolo ani osobným zlyhaním, ani zradou, ako sa mnohí snažili tento krok úmyselne vykresliť. Bolo iba zákonitým výsledkom nefunkčnosti vládnej koalície, kde už okrem privatizácie strategických podnikov a vysielania policajtov proti úhlavnému nepriateľovi do Trenčianskych Teplíc nikoho takmer nič nezaujíma.
Hlasovanie Jozefa Migaša dobre prevetráva aj vnútro samotnej SDĽ a pokiaľ Migaš sledoval svojím krokom aj odštartovanie straníckej diskusie o tom, čo ďalej s SDĽ, mal podľa všetkého veci dobre pripravené a premyslené.
Pri odchode z vládnej koalície a z SDĽ v roku 1999 som urobil všetko pre to, aby išlo o kultivovanú rozlúčku bez búchania dverami. Myslím si, že aj za veľkého pričinenia Migaša sa to podarilo, hoci niektorí v SDĽ by mi boli najradšej vykrútili krk. Po odchode som nemal ambíciu vyjadrovať sa k vnútrostraníckym záležitostiam SDĽ a ani som to nerobil, hoci príležitostí bolo dosť. Ak však dnes čítam a počúvam, aká "moderná a pragmatická" časť vedenia SDĽ na čele s ministrom vojny Pavlom Kanisom bojuje s "boľševickým" krídlom Migaša, nedá mi, aby som neupozornil na niektoré súvislosti.
V rokoch 1994-1998 sme urobili v SDĽ niekoľko závažných chýb, za ktoré som zodpovedal aj ja. Bola to predovšetkým príprava na vládnutie. Veľmi ľahko sa existovalo v opozícii, pretože stačilo upozorňovať na hrubé lapsusy Mečiarovej vlády bez toho, aby sme boli nútení predstavovať alternatívne riešenia hospodárskeho, sociálneho a politického života. Jednoducho sme systematicky argumentovali Naftou Gbely, Gauliederom, Kováčom ml. a pod. A stačilo to. Nebolo treba hovoriť, ako sa budú stavať byty a čo s nezamestnanosťou. Za prípravu na vládnutie politicky zodpovedal vodca "modernej a pragmatickej" časti SDĽ. Ako sa táto príprava skončila, vidíme dnes pri pôsobení vlády. Ešte šťastie, že vláde napadla myšlienka čiernych kníh, aby získala trochu času na poobzeranie sa, za čo vôbec zodpovedá. Nedá mi nepripomenúť, že to bol práve Migaš, ktorý vytiahol P. Kanisa na post tieňového premiéra v čase, keď sa Kanis považoval v SDĽ za politickú mŕtvolu. Vďačnosť nie je, samozrejme, politická kategória. Ak teda dnes hlasovaním Migaš vyjadril svoj postoj k Dzurindovi a ministrom za SDĽ, pravdepodobne mal na mysli aj zodpovednosť za pripravenosť byť vo vláde.
Fiktívne tieňové kabinety V roku 1998 sa iba ťažko dala odhaliť fiktívnosť tzv. tieňových kabinetov, ktorými politické strany opozície hýrili. Úprimne povedané, aj ja som veril, že Ladislav Pittner značne pokročí v boji proti kriminalite, alebo že Ľubomír Fogaš zastabilizuje legislatívny chaos. Vyhlásenia počas volebnej kampane mali pekné a razantné, ale to je tak asi všetko. "Moderná a pragmatická" časť ministrov za SDĽ by si mala preto položiť otázku, kto je zodpovedný za šokujúci neúspech účasti SDĽ vo vláde a za trápenie SDĽ na politickej scéne.
Jozefa Migaša nevnímam ako príčinu neúspechu SDĽ. Ide o ľavicového politika, ktorému sa vždy viac darilo medzi ľuďmi ako pred televíznymi kamerami. Na môj vkus až príliš statočne a zodpovedne znášal postupnú likvidáciu ľavicového programu SDĽ vo vládnej koalícii v mene Slovenskej republiky. Keby naozaj išlo o Slovensko, možno by stálo za to obetovať jednu politickú stranu, ktorá najviac utrpela účasťou v tejto vláde. Zdá sa, že aj Migaš už pochopil, že nejde o Slovensko, ale o privatizáciu strategických podnikov. Urobil však chybu, keď pri odvolávaní Štefana Košovana z funkcie riaditeľa Slovenských elektrární nebojoval za princíp zakotvený v koaličných zmluvách o obsadzovaní postov v štátnych podnikoch. Ak dnes telekomunikácie a plynárenstvo politicky objímajú Pavol Hamžík a Mikuláš Dzurinda, Jozef Migaš nemal bojovať za Košovana ako za svojho priateľa, ale za pravidlá, na ktorých stojí vládna koalícia. Druhú chybu urobil, ak sa spoliehal, že "moderná a pragmatická" časť SDĽ ho v podobných situáciách podporí. Podpora predsedu SDĽ od silných individualít, a s tým sa stretával aj Peter Weiss, sa jednoducho v tejto strane nenosí. Stačí, ak si spomeniem na situáciu, keď som oznámil oficiálne stanovisko o účasti SMK v pripravovanej vláde. "Moderná a pragmatická" časť sa tešila, ako ma médiá trhajú na kusy a ešte aj podporovala vytváranie fikcie, že za moju neúčasť vo vláde, či odchod z SDĽ zodpovedá Migaš, čo, samozrejme, nebola pravda.
Chvála od pravice "Moderná a pragmatická" časť SDĽ vždy čaká na využitie situácie. Bolo by pre mňa veľkým prekvapením, keby po hlasovaní J. Migaša o vyslovení nedôvery M. Dzurindovi nasledoval iný scenár, ako ten typický. Pokúsiť sa o zmenu pomerov v SDĽ, pretože všetky doterajšie pokusy obstáť v priamom súboji v teréne medzi členmi SDĽ zlyhali. Táto časť SDĽ by však mala byť opatrnejšia, pretože ju začínajú chváliť pravicové médiá a politici, čo nie je najlepšie vyznamenanie pre rýdzo ľavicovú politickú generáciu. Prirodzení protivníci SDĽ síce tlieskajú niektorým vyjadreniam "moderných a pragmatických" politikov SDĽ, ale tí by si mali uvedomiť, že je to ten najškodoradostnejší potlesk, aký len môže existovať. Za týmto potleskom je predovšetkým obrovské sklamanie ľudí, ktorí v roku 1998 s veľkou nádejou vhadzovali do volebných schránok lístky s hlavičkou SDĽ.
"Moderná a pragmatická" časť vedenia SDĽ nesmie zabúdať, odkiaľ prišla. Dúfam, že si to môžem dovoliť, ale rád by som odcitoval jedného obyčajného človeka so sedliackym rozumom, ktorý po odchode z SDĽ povedal: "Ak niekto do roku 1989 dlhé roky robil vo vrcholovom straníckom ústave a NATO bolo pre neho prirodzeným červeným súknom pre býka, nemôže dnes mávať americkou zástavou a stáť na čele prívržencov vstupu do NATO. To je strata súdnosti." V tomto svetle mediálne delenie SDĽ na "modernistov" a "boľševikov" vyzerá naozaj smiešne.
Príčiny neúspechu SDĽ sú mnohé a závažné. V tejto vládnej koalícii nebude mať SDĽ, podľa všetkého, kapacitu na vzostup. Veľkým úspechom SDĽ bude prežitie pri existencii komplikovaných a proti podstate SDĽ nasmerovaných vzťahov vo vládnej koalícii, ale aj v samotnej SDĽ. Ako poznám Migaša, nejde mu iba o prežitie SDĽ, ľavicovej politiky, ale aj o krajinu ako takú, ktorá je dnes na hunte. Ak malo jeho toľko zatracované hlasovanie byť štartom určitých zmien, prišlo v hodine dvanástej. Zostáva už iba čakať, čo urobí "moderná a pragmatická" časť SDĽ.
Autor (1964) je predseda Smeru Prevzaté z Práce, 26. 4. 2000
