Reklama
Reklama

Bude prvá svetová atómová vojna? (3)

(Ukážky z rovnomennej knihy)
Počet zobrazení: 3159

bude_prva_atomova.jpgAutor Slova, prof. PhDr. Rastislav Tóth, CSc., vlani vydal knihu s vyzývavým názvom Bude prvá svetová atómová vojna? Anotáciu knihy sme priniesli v rubrike Kniháreň 2019 – december. Dnes prinášame prvú z trochu ukážok tejto publikácie.

Bude prvá svetová atómová vojna? (1)
Bude prvá svetová atómová vojna? (2)


Pozvanie: Rastislav Tóth: Bude prvá svetová atómová vojna? - prednáška a diskusia

Podujatie sa uskutoční 6. februára 2020 v priestoroch Inštitútu ASA na Gunduličovej ul. 12.
 

Rastislav Tóth: Bude prvá svetová atómová vojna?
Tribun EU, 2019, 124 strán


V dvadsiatom prvom storočí sa vynorili dve zásadné otázky: civilizačný konflikt a prežitie. Civilizačný konflikt sa podstatne rozširuje, pretože nadobúda nové formy: vnútrocivilizačný konflikt a konflikt medzi existujúcou a importovanou civilizáciou. Tieto konflikty majú fatálnu podstatu, nedajú sa jednoducho zmieriť, musia mať víťaza. Možno povedať, že dosiahnutie nejakého výsledku má v spomenutých prípadoch rozdielny postup, ani aktéri nie sú identickí.

Až do tohto storočia boli civilizačné konflikty vždy na hraniciach každej civilizácie. Masová migrácia a preberanie mocenských hodnôt (predstáv o vládnutí) vytvorili nové konfliktné miesta stretu civilizácií – na jednej strane sú to enklávy prisťahovaleckých nositeľov iných civilizácií vo veľkomestách najmä štátov euroatlantickej civilizácie, na druhej strane ide o tvrdý stret medzi mocenskými hodnotami šírenými práve touto civilizáciou a domácimi historickými alebo novo vytvorenými predstavami o vládnutí. Niektoré konflikty sú decentne tlmené veľmocenskými záujmami, napríklad v Saudskej Arábii, Pakistane a v rôznom čase aj v ďalších najmä moslimských štátoch. Nedostatok až neprítomnosť prvkov euroatlantickej predstavy o vládnutí môže byť okato prehliadaný. Na druhej strane zase po zmenách moci sa môže koncentrovať politická pozornosť práve na tento nedostatok – napríklad v Iráne, Iraku, Sýrii apod. No a Turecko je krajinou, ktorá sa striedavo nachádza na obidvoch póloch hodnotenia, teda intercivilizačného vzťahu (od spriaznenosti po kritiku).

Zásadný veľmocenský konflikt prebieha medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Európska únia sa doteraz jasne nevyslovila, kde je jej miesto v tomto konflikte. Spojené štáty sú dnes vojensky, politicky a do značnej miery aj ekonomicky svetovou „jednotkou“, Rusko má bohaté veľmocenské tradície, ale nemá všetky atribúty superveľmoci, takže môže ovplyvniť boj o superveľmocenskú pozíciu vo svete, ale nemôže ju obsadiť. Európska únia má určitý ekonomický potenciál, vojensky je na tom biedne, no myšlienkovo patrí medzi inšpirátorov vývoja (v dobrom, aj v zlom). Tiež teda môže prispieť k rozhodnutiu, kto bude svetovou superveľmocou. Už sme spomenuli čínske ambície, aj kapacity, no bez prispenia Ruska a EÚ to tiež nejde. Veľká Británia, pobaltské štáty a Poľsko sa už naladili rázne protirusky, štáty EÚ do určitej miery zdieľajú tento postoj. USA sa naladili výrazne protičínsky, štáty EÚ opäť majú nejasný postoj. Takže k vojenskej slabosti sa pridala aj diplomatická slabosť. To Európu postavilo do nepríjemnej situácie – ostatný svet nevie, aké je európske videnie sveta.

Rozhodujúcim faktorom pre vývoj vo svete 21. storočia bude kvalita a výkonnosť diplomacie. Diplomati dokázali po tridsaťročnej vojne v 17. storočí vytvoriť prostredie pre mier a pokojné spolunažívanie štátov v Európe. Podstata spočívala v uznaní suverenity štátov, teda práve na vlastnú politiku bez zbytočného mentorovania. Nešlo o žiadne víťazstvo nejakej ideológie, ale o pragmatický prístup k zabezpečeniu mieru.

Nové storočie potrebuje opätovné pozdvihnutie diplomacie do úlohy tvorcu medzinárodných vzťahov. Súčasná diplomacia trpí nadradenosťou vnútornej politiky, a teda aj domácich politikov nad diplomatmi. Je samozrejmé, že vlády určujú celkovú politiku štátu, ale diplomacia by mala mať určitú autonómiu v realizácii vládnych priorít a pri zabezpečovaní regionálneho a svetového mieru.

Diplomaciu v tomto storočí na jeho začiatku ohrozujú tri faktory: americká snaha o svetovú hegemóniu, európska „pasívna“ diplomacia a islamská nábožensky podmienená diplomacia. „Americká zahraničná politika v sebe odráža vieru, že vnútropolitické princípy Spojených štátov majú evidentne univerzálnu platnosť, takže ich využitie je vždy a všade prospešné, a že skutočnou úlohou amerického zahraničného angažmán nie je zahraničná politika v tradičnom zmysle slova, ale projekt šírenia hodnôt, ktoré sa – ako Amerika verila – všetky ostatné národy snažia napodobniť.“[1] Takto dostala americká diplomacia jasné limity a v nej sa najlepšie darí „jastrabom“, ktorí svoj fundamentalizmus môžu realizovať vo svetovom rozmere. Diplomati majú zmenšený priestor pre vlastnú kreativitu.

Je to už také politické klišé, no môžeme zakončiť úvahou iného amerického vedca, ktorý napísal: „Civilizácia nepotrvá, sloboda neprežije, mier nevydrží, ak sa naozaj veľká väčšina ľudstva nespojí na ich obranu a neukáže, že má policajnú moc, pred ktorou barbarské a atavistické sily zostanú stáť v hrôze.“[2] Spor medzi svetovými elitami a obyvateľstvom tejto planéty môžu rozhodnúť aj samotní jej obyvatelia.

(Koniec)



[1] Kissinger, H., Uspořádání světa, s. 241

[2] Ferguson, N., Civilizace, s. 295


rusko_-_r._toth.jpgAutorovi vyšla nedávno ďalšia kniha:

Rastislav Tóth: Rusko. Nová demokracia alebo nová diktatúra?

Kniha má ambíciu byť príspevkom do vyváženej odbornej a vedeckej diskusie zaoberajúcej sa analyzovaním politických a sociálno-ekonomických faktorov ovplyvňujúcich vývoj v Rusku. Rusko je veľmi rozsiahla krajina plná viacerých prírodných a spoločenských kontrastov. Nájsť vhodný systém pre jeho efektívne ovládanie a spravovanie nie je jednoduché. Autor si v tejto odbornej knihy položil ciel pokúsiť sa danej úlohe priblížiť. Hlavným cieľom knihy je ponúknuť odborný a nestranný pohľad na problematiku Ruska, ktorá je v súčasnosti predmetom viacerých vášnivých diskusií.
Tribun EU, 2019, 116 strán

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Ringit - oblékni sa do štýlu
Reklama