Čakanie na hodnotovú ľavicu

Nie je to síce príjemné, ale musím priznať, že som sa veľmi mýlil. Pred časom som do Slova napísal, že dôkladnú sebareflexiu a zásadné zmeny v Smere-SD môže urobiť len Robert Fico. Po jeho ostatnom sneme a vyhlásení predsedu, že tým je všetko pre neho v strane vyriešené a už sa bude venovať len krokom vlády, som zostal sklamaný. Namiesto hlbokej sebareflexie či dôkladnej analýzy si prakticky ešte viac upevnil svoju moc v strane. Navrhol si podpredsedov i ďalších členov vedenia, ktorých mu snem jednohlasne schválil. Takže naďalej sa bude o všetkom rozhodovať v BA a členská základňa bude len „křoví“, ktorej veľkosťou sa bude predseda chváliť. Pritom mu v strane asi nedokáže nikto povedať, ako je možné, že niekoľkotisícovú základňu porazí hnutie s pár desiatkami členov. Skôr budú hľadať príčinu všade inde, len nie u seba.

Sociálna demokracia nebola pre mňa osobne nikdy to pravé ľavicové, orechové. Ja ju vnímam skôr ako ľavicovú smotánku. Stranu, do ktorej ľudia nevstupujú z presvedčenia, ani na základe hodnôt, ale buď pre vidinu rýchlej politickej kariéry, alebo ľudia, ktorí nenašli uplatnenie v iných stranách a tak to skúšajú v SD. Potom sa už len stačí vtisnúť do priazne niekoho z vedenia strany a ostatné zariadi manažérsky systém. Samozrejme, keď sa Smeru prestane dariť a nebudú funkcie, práve takíto členovia tak rýchlo, ako do strany prišli, aj z nej odídu. No a členská základňa sa len znechutene i sklamane na to všetko pozerá. Aby však takýto rýchlo kvasení politici predsedu presvedčili o jeho neomylnosti a správnych krokoch, urobia sa v regiónoch malé stretnutia či gulášové párty, fotky sa zavesia na facebook, prípadne sa pošlú aj predsedovi, nech vidí usmiatych a optimisticky naladených členov, nech vidí, že kríza v strane je po voľbách zažehnaná, a strana miery k svetlejším zajtrajškom. No uvidíme. Sny určite patria k životu, no nie som si istý, že aj k politike. Toľko k Smeru, lebo naozaj už nemá význam sa touto stranou nejako zvlášť zaoberať. Želám však Robertovi Ficovi, aby Smer-SD dôstojne skončil na politickej scéne.

Život, aj ten politický, je našťastie postavený tak, že sa keď niečo končí, tak je tu šanca na niečo nové. Zatiaľ síce to ľavicové svetielko na konci tunela nesvieti, len sem tam zabliká. Som rád, že je tu aspoň snaha niečo hodnotové ľavicové vytvoriť. Zatiaľ najreálnejšie vnímam pokus Socialistov Sk. Treba však do toho politického kolotoču vstúpiť ráznejšie. V prvom rade by bolo treba osloviť všetky ďalšie ministrany, sadnúť si za jeden stôl a dohodnúť sa na spolupráci a vydať vyhlásenie. Chcelo by to zlepšiť marketing a propagáciu. Už teraz dať nejaké bilbordy s novými tvárami a hlavným posolstvom strany. Rovnako by to chcelo aj nejaké noviny či letáky do poštových schránok. Samozrejme, treba sa venovať aj vytvoreniu základných štruktúr v regiónoch. Zatiaľ nie je potrebné budovať širokú členskú základňu. Na Slovensku sa dá vo voľbách uspieť aj s minimálnou členskou základňou. Samozrejme, hodnotová ľavica by svoju základňu mala mať, nie však ako „křoví“, ale ako poradcu či rovnocenného partnera vedenia strany. No a iste by nebolo na škodu mať vo vedení aj nejakú známu tvár. Áno, uvedomujem si, že to všetko sa ľahko píše, no ťažšie sa to realizuje. Dôvod je jednoduchý – financie. Treba si však uvedomiť, že pár mesiacov pred voľbami nijaké bilbordy a letáky žiadnej novej ľavicovej strane, ani prípadné spájanie, už nepomôže. Každopádne ja osobne práve dnes vidím veľkú šancu na vznik hodnotového ľavicového subjektu. Je vždy lepšie, ak sa to bude tvoriť postupne a premyslene, ako len v dôsledku blížiacich sa ďalších volieb. Je tu naozaj vhodná príležitosť do toho ísť. Na Slovensku totiž stále žije množstvo ľavicovo zmýšľajúcich a sociálne cítiacich ľudí, ktorí podobne ako ja čakajú na to, aby ich v NR SR a možno i vo vláde reprezentovala skutočná hodnotová ľavica.