Reklama
Reklama

Historici, budíček!

Počet zobrazení: 2442

Čo všetko padlo a aj po tridsiatich rokoch padá na adresu bývalého režimu! Od zločinov, pri ktorých naozaj nabiehajú zimomriavky, až po takmer zľudovený nedostatok banánov či toaletného papiera... Ale ani slovko o zásadnej vine gottwaldovcov, teda o ich vnímavosti, zásluhou ktorej od svojej tajnej učiteľky odkukali, ako sa presadzuje jediná a správna pravda, že nevhodné knihy treba dať na index alebo hodiť do plameňov, ich autorov alebo šíriteľov ponapínať na škripci a pod tými zaťatejšími zapáliť raždie, zhabať im majetok i majetoček a príbuzným do tretieho kolena vypáliť diabolské znamenia. Na zaháňanie prípadných výčitiek za zakrvavené ruky si osvojili učiteľkinu formulku, že účel posväcuje prostriedky.

srholec.jpg
Foto: rtvs.sk

O tejto zrejmej inšpirácii sa nezmienila ani trojica historikov vo finále súťaže Najväčší Slovák, kde sa medzi desiatkou kandidátov ocitli komunisti Alexander Dubček, Gustáv Husák a na druhej strane barikády kňaz Anton Srholec. Srholcov obhajca Róbert Bezák sa počudoval, ako mohol Husák vytrvať vo svojom presvedčení po tom, čo mu v 50. rokoch vyviedla rodná strana. Pán Bezák si zrejme iba náhodou nespomenul, že niečo podobné od vlastných – pravdaže, nie až v takej brutálnej forme – postihlo aj jeho mandanta. „Keď mal 21 rokov, zatkla ho pohraničná stráž pri nevydarenom úteku do Rakúska a odsúdili ho na 12 rokov väzenia. Po desiatich rokoch väzenia sa vrátil na slobodu. Keď mal 41 rokov, pápež Pavol VI. mu v Ríme splnil sen, pre ktorý utekal za hranice, a vysvätil ho za kňaza. Keď nebol vo väzení, pracoval väčšinou ako robotník. V 70. a 80. rokoch bol síce v pastorácii, ale stále prekladaný z miesta na miesto, až v roku 1985 mu nakoniec odobrali súhlas na výkon kňazskej služby. Po roku 1989 mu takisto nebolo umožnené ísť do stálej kňazskej služby, a tak sa od roku 1992 začal venovať službe bezdomovcom... A. Srholec sa vyjadruje verejne a slobodne aj k otázkam, na ktoré má katolícka cirkev niekedy iný názor. A tak ho radšej predstavení v cirkvi nechávajú osamoteného, ako by mali zaňho prevziať názorovú zodpovednosť.“ (https://www.tyzden.sk/casopis/15114/osamoten/) Človek žasne, ako vznešene sa dá pomenovať to, čomu sa pri husákovskej normalizácii hovorí čistky alebo krágľovanie. Z robotníka sa stal charitatívny pracovník, v šesťdesiatke sa mu definitívne zrútil chlapčenský sen o oltári v hocijakej malej farnosti, ale za významný medzník v Srholcovom živote to nepovažovala ani trojica historikov, ktorá priam pezlárovským okom strážila ideologickú čistotu vyjadrení na pódiu. Počínanie pána Bezáka, bývalého trnavského arcibiskupa, som chápal, lebo zažil cirkevnú vrchnosť, keď sa nahnevala a bola zlá, ale prečo nevyriekli celú pravdu, čiže úplnú krížovú cestu „nášho Antonia“ bdejúci historici na vyvýšenej plošinke ako na poľovníckom posede? K čomu chceli inšpirovať učiteľov dejepisu svojím triednym mlčaním? Nemala by sa aj história riadiť zásadou PADNI, KOMU PADNI a raz navždy odmietnuť našepkávačov či už pod kepienkom Ústavu marxizmu-leninizmu alebo Ústavu pamäti národa?

Aj moderátor verejnoprávnej televízie Štefan Chrappa svojím čierno-bielym videním prispel k tomu, že finále sa scvrklo na súboj Husák – Srholec, a že výpovede o zvyšných ôsmich kandidátoch vyzneli ako zvukové „křoví“. Ešteže reláciu pred absolútnou nudou zachránili vtipnými výrokmi obhajcovia Juraja Jánošíka či Petra Sagana. Pred vyhlásením výsledkov mala relácia gradovať, a ona dodýchavala. Jej tvorcovia a odborný garant Dušan Kováč očividne nezvládli situáciu, že sa do finále dostali rozporuplní Jánošík s Husákom a na druhej strane hrdinovia bez akejkoľvek šmuhy. Ale ak nechceme, aby sa z Milana Rastislava Štefánika stala iba kapitola v učebnici, busta na podstavci po Leninovi a z mohyly na Bradle cieľ povinných školských výletov, nemali by sme sa pri jeho poľudšťovaní uspokojiť so slabôstkou pre pekné ženy. Čo tak podebatovať, napríklad, o jeho komplikovanom vzťahu k vojenskej samospráve v československých légiách alebo o šume, že nákladným spôsobom života zadlžil rodinu? Aj keby to bola pravda, prekrylo by to jeho zásluhy o vznik Československa?

Zato človečina ma ovanie pri každej spomienke na stretnutie s tretím Najväčším Slovákom. Začiatkom deväťdesiatych rokov som v biskupickej pekárničke pri miestnom úrade oslovil pána Srholca a ponúkol jeho centru pre bezdomovcov niekoľko kusov staršieho nábytku. Dozvedel som sa, že zariadenia majú dosť, lebo mnohé podniky likvidujú ubytovne, ale... „dobre by padla nejaká fľaštička pre tých mojich loptošov“.

Nám koncesionárom počas záverečných titulkov dobre padol pohár vína na to, že zlátaninu RTVS máme za sebou! Ako sme sa dnes dozvedeli (topky.sk, 6. 5. 2019), pre rozvláčnosť jej hrozilo odstrihnutie minútu pred vyhlásením výsledkov...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama