Objavené v archíve: Afganské ženy bez závoja
piatok 03. máj 2013Rozhodol som sa digitalizovať svoj fotoarchív, a tak sa z času na čas čudujem, čo všeličo sa vynára zo znovuobjavených roliek filmov z mojich služobných ciest absolvovaných niekedy pred tridsiatimi až štyridsiatimi rokmi. Tak som natrafil aj na zabudnuté snímky z Afganistanu pochádzajúce z rokov 1979 a 1980, teda krátko pred sovietskou intervenciou a bezprostredne po nej. Spomenul som si na ne v týchto dňoch, keď agentúra Reuters priniesla správu, že v Kábule museli hospitalizovať 150 afganských stredoškoláčok kvôli podozreniu z otravy.
V Afganistane nič nové. Po tom, ako sovietske jednotky opustili krajinu a moci sa ujali (paradoxne pomocou Pakistanu, americkej pomoci a Usámu bin Ládina) fundamentalisti z Talibanu, ženy mali zakázané študovať, zamestnávať sa a nesmeli vyjsť na ulicu nezahalené. Po roku 2001, keď bol Taliban po americkej invázii vytlačený do hôr a okrajových častí Afganistanu, ženy opäť nadobudli svoje práva, ale pomery sa ešte stále nevrátili tam, kde boli v čase, keď Afganistan nebol v centre záujmu veľmocí. Stále prevláda strach z pomsty Talibanu vo forme hromadnej otravy alebo zo zohavenia tváre kyselinou, keď si žena dovolí vyjsť na ulicu nezahalená. Ani Európanky sa neodvážia chodiť po ulici bez šatky na hlave. Preto fotografie z jari 1979 a jesene 1980 musia pripadať ako nostalgia za časmi, keď všetko bolo inak, teda normálne.
Ulice Kábulu sa v októbri 1980 v podstate nelíšili od európskych miest.
Študentky v parku počas obedňajšej prestávky.
Ženy pracovali aj vo fabrikách.
Obchod s módnym tovarom s ľudovými vzormi.
Kurz alfabetizácie v jednej kábulskej fabrike viedli učiteľky. A to dokonca bez prikrývky hlavy.
Na tvárach kábulských dievčat prevládal v októbri 1980 ešte optimizmus.
Dnes ho vystriedal strach z pomsty extrémistov z Talibanu.