Reklama
Reklama

Pôjde spoločnosť po tragédii vo Vrútkach svojou cestou ďalej?

Počet zobrazení: 1285

Hovoriť dnes o Vrútkach znamená myslieť na tragédiu, ktorá by nepotrebovala viac slov, ako už o nej bolo popísané. A predsa mám potrebu sa k tejto téme vyjadriť z pohľadu hľadajúceho. V každom čine, aj tom najotrasnejšom, sa snažím hľadať to, čo by som mohol zmeniť. Čo ďalej po Vrútkach?

Ťažko mi je  hodnotiť túto tragickú udalosť . Byť v koži ktoréhokoľvek aktéra či poškodeného, vždy by bol náš pohľad i prežívanie iné. Ktovie, ako sa to besnenie, ktoré zažili deti, podpíše na ich psychickom zdraví. V tejto súvislosti ma zaujal e-mail môjho priateľa publicistu , ktorý mi napísal: „Mám tam na úrade viacero známych  a tí spomínali, aký až hyenistický prístup niektorých médií zažívali. A že najhorší pocit bol, keď na ďalší deň išli tú školu aj s nejakými mestskými pracovníkmi čistiť, takže krvavé stopy presne hovorili, čo sa to tam dialo. Našli odtlačky zakrvavených rúk páchateľa aj na dverách, ktoré stihli duchaprítomné učiteľky zamknúť. No jednoducho tragédia a hrôza. A brutálne bolo, ako niektorí  doslova tancovali na hrobe a bolesti obetí z Vrútok.“

Smrť pána Budza  v každom prípade otriasla celou spoločnosťou. Síce podstatne menej ako smrť novinára a jeho snúbenice, ale minimálne v učiteľskom mikrosvete zarezonovala ako zbytočná a šokujúca. Žiaden systém asi nebude schopný zachytiť všetky rizikové osoby tak, aby boli sústavne pod kontrolou. Nikdy nevieme jednoznačne (a v poslednej dobe mám pocit, že ani nechceme) tie „rizikové osoby vyselektovať“. Človek je taký jedinečný a nečitateľný, že v zlomku sekundy sa úplne pohodová osoba môže zmeniť na rizikovú. Tá zmena sa nedá pri našom rýchlom svete dopredu často nijako identifikovať. Každý jedinec má osobnostnú štruktúru ovplyvnenú príhodami zo života, má mechanizmy kontroly, svoj pohár trpezlivosti a aj svojskú reakciu na podnety . Večných nespokojencov a negativistov je vždy dosť a v kríze ich počet rastie. Médiá to len zhoršujú jednostranným pohľadom, konštruktívny dialóg nikto nepestuje, videá s násilím majú vysokú sledovanosť (máme to v génoch). Tak málo si všímame jeden druhého, tak málo empatie máme voči iným, že takéto hrôzy sú často  výsledkom nahromadených problémov, ktoré sme nedokázali zachytiť a riešiť v čase, keď sa možno ešte riešiť dali. A potom sa len čudujeme a hľadáme vinníka na ktorého by sme to mohli zvaliť, lebo tak sa odľahčí naše vlastné svedomie. Táto tragédia naznačuje aj iný skrytý fenomén, a síce ako sa pedagogickí pracovníci správajú, či si všímajú náznaky a dlhodobé šikanovanie na svojich pôsobiskách medzi deťmi, či ich v zárodkoch riešia. Z tohto môže po rokoch potláčaného a neriešeného problému vzniknúť takýto incident ako vo Vrútkach. Každý túži po láske, podpore, potvrdení užitočnosti vlastného Ja, a po nie degradácii, posmievaní, aj ak má nejaký viditeľný handicap.

Osobne mi je veľmi ľúto pozostalých po pánovi zástupcovi, ale je mi ľúto aj rodičov mladého muža, ktorý celú tragédiu spôsobil . Som otcom dvoch detí  a neviem si ani len predstaviť, aký by bol môj ďalší život po takejto tragédii. Ten, čo to celé spôsobil, tu už nie je. Ostalo po ňom len more sĺz a pokazené životy druhých. On sám si svoj problém už vyriešil. A spoločnosť?  Ako hovorí moja kolegyňa, tá sa otrase zase sa obuje do starých osvedčených topánok a pôjde si svojou cestou ďalej. Možno aj v ústrety ďalším nešťastiam. Mňa mrzí,  že sa často vztýči vlajka ľudskosti a práve ňou sa zakrýva neľudská chamtivosť, bezohľadnosť a osobné „záujmy“ . Nechcem byť poslom zlých správ, ale pokiaľ ide o Vrútky, už je po otrase... ľudia  dlhodobo reflektujú iba to, čo sa ich bezprostredne dotýka. Nevnímam v spoločnosti žiadnu traumu z Vrútok... prehrmelo, zabudlo sa, nehovoriac o tom, že celá tragédia bola medializovaná bulvárne. Keď sa pozrieme, čo sa rieši na Slovensku, ako pomaly jediná priorita, je to ekonomika. Ekonomika je dôležitá, ale nespasí nás a nezrekonštruuje naše narušené vzťahy. Napokon ani väčšie pohromy (napr. Černobyľ alebo atómové bomby) nedokázali s ľudstvom intenzívne a hlavne na dlhú dobu zatriasť. Nechcem zľahčovať ten útok, ale ani vojny s miliónovými obeťami nezabezpečili totálne odzbrojenie. Sme jednoducho nepoučiteľní.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama