Reklama
Reklama

Prehlbuje sa príjmová nerovnosť

Počet zobrazení: 5909

V týchto dňoch preleteli éterom dve navzájom súvisiace správy. Prvá bola priam dokonalým naplnením posolstva známej Stiglitzovej eseje o jednom percente. Inak povedané, v predvečer každoročného stretnutia svetovej politickej a ekonomickej elity vo švajčiarskom Davose sa oficiálne potvrdilo a konštatovalo, že jedno percento najbohatších vlastní taký istý objem majetku ako zvyšných deväťdesiat percent sveta. Aby to nebolo málo, vzápätí nasledovala ďalšia mediálna správa, že osemdesiat najbohatších rodín vlastní taký istý objem majetku ako polovica celej populácie našej planéty. Prevedené do predstaviteľných čísel – ak je dnes na planéte približne 7,5 miliardy ľudí, jedno percento z nich je asi 75 miliónov. Čiže, 75 miliónov má majetok ako ostatných 7miliárd 425 miliónov ľudí. No a pomyslenie, že osemdesiat rodín vlastní majetok ako 3,75 miliardy ľudí, sa už vymyká akejkoľvek ľudskej predstavivosti. Treba pritom zdôrazniť, že etická stránka tejto skutočnosti nie je najdôležitejšia. Oveľa dôležitejšie je, že takto absolútne pokrivené čerpanie benefitov z ekonomickej činnosti vedie k obrovským napätiam, narúša základnú súdržnosť spoločnosti a ak sa neurobia zásadné opatrenia, môže aj bude viesť nielen k politickým krízam, ale aj k revolúciám, ozbrojeným konfliktom a iným kataklizmám.

Takéto extrémne prerozdelenie príjmov za posledných dvadsaťpäť rokov spôsobila synergia viacerých okolností. Proces globalizácie spolu s dynamickým technologickým pokrokom, výrazné zlacnenie dopravných a transakčných nákladov a vysoká úroveň logistiky umožnili presun výroby do nízkonákladových oblastí. Aj to sa však mení. Už aj čínsky robotník sa stáva drahý a extrémny tlak na racionalizáciu výroby vedie k tomu, že sofistikované výroby sa vracajú znova na Západ. Nové pracovné miesta sa však nevytvárajú alebo len vo veľmi obmedzenej miere, keďže výroba sa robotizuje. Dobrým príkladom je nová zvarovňa v bratislavskom Volkswagene, v ktorom bude 425 priemyselných robotov, ale len niekoľko desiatok ľudí. Technologické zmeny znižujú zamestnanosť tak dramaticky, že situácia si skôr či neskôr vynúti spoločenské inovácie, resp. nový kompromis medzi demokraciou a kapitalizmom.

Práce je čoraz menej. Skrátka, menej ľudí vie vyprodukovať viac tovarov. Rastie tým konkurencia na trhu práce, a to aj v iných než výrobných sektoroch. Robotom totiž ľudia konkurovať nemôžu. Nové pracovné miesta nevznikajú ani v službách. Čoraz väčšie množstvo ľudí súťaží o čoraz menší počet pracovných miest. Zároveň sa zvyšujú nároky na pracovnú silu aj v inovatívnych firmách. Šancu zamestnať sa v nich majú len špičkoví odborníci s obrovskou flexibilitou, originálnym myslením a elitným vzdelaním. Ekonomika ponúka zaujímavú a slušne platenú prácu len pre elitnú vrstvu vysokokvalifikovaných zamestnancov. Rastúci počet nezamestnaných či veľmi zle platených ľudí vedie k rozpadu fordizmu, fázy kapitalizmu, v ktorej je systém nastavený tak, aby sa na jednej strane výrobcom nekládli prekážky, na druhej strane sami výrobcovia dbali na to, aby ich zamestnanci boli dostatočne finančne saturovaní na to, aby produkciu, ktorú vyrobia, dokázali aj masívne konzumovať.

To už dnes neplatí. Dnešné nastavenie spoločnosti, v ktorej minimum ľudí tvorí maximum produkcie a ostatní živoria, podkopáva základnú stabilitu takého systému. Vizionári ako Elon Musk (Tesla), či Jaan Tallinn (Skype) podporili manifest, ktorého cieľom je nájsť systém, ako kompenzovať dopady technológií na súčasnú spoločnosť. Je najvyšší čas začať rozmýšľať nad novými možnosťami, ako financovať štát.

Štandardné riešenia hľadajú možnosti vo sfére daní, ktoré by znamenali, že najúspešnejšie korporácie s najvyššími ziskami, ktorých produkcia často presahuje výšku HDP stredne veľkých štátov, by sa mali v oveľa väčšej miere podieľať na nákladoch spoločnosti, a to formou špeciálnych sektorových daní, špeciálnych kapitálových daní, znížením zdanenia práce alebo extrémnou dedičskou daňou.

Zároveň sa otvára ako vážna téma základný nepodmienený príjem, čo by riešilo hneď viacero problémov. Jednak by sa zabezpečilo ako-tak slušné prežitie všetkých členov technologicky vyspelej spoločnosti, zároveň by sa zastavila pauperizácia zamestnancov, keďže cena práce by musela byť výrazne vyššia než spomenutý nepodmienený príjem. Samozrejme, tu narážame na problém, ako taký projekt financovať. Jedným z nápadov by bolo vytvorenie verejných fondov rizikového kapitálu. Kapitálový vklad verejných fondov do takýchto  vysoko výnosných technologických inovácií by vládam priniesol masívne príjmy, ktoré by mohli investovať do súdržnej spoločnosti , čím by sa mohli kompenzovať negatíva globalizácie či technologického pokroku.

Veľa nových impulzov do tejto debaty môže v politickej rovine vniesť úspech radikálne ľavicových strán, gréckej SYRIZY či španielskeho hnutia Podemos. Ich modely vyrovnania s krachujúcim neoliberálno-oligarchickým systémom, rovnako ako príklady z islandskej revolúcie môžu veľa naznačiť, ako zo súčasnej slepej uličky von.

Vyšlo v Literárnom týždenníku 3 – 4/2015

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
28. január 2015, 18:50

Plne súhlasím, ale riešenie rozhodne nevidím v základnom nepodmienenom príjme!

Ak už pripúšťame, že by sa tým riešilo "prežitie všetkých členov technologicky vyspelej spoločnosti", nenapadne nás, že ako si chce "užívať" to svoje bohatstvo tá "druhá strana" - teda vlastníci a manažéri? Pretože od princípu základného nepodmieneného príjmu je oveľa bližšie ku stredovekému princípu, že "pán sa musí postarať o svojich poddaných" - takže ideme vlastne reštaurovať FEUDALIZMUS.

Alebo mám veriť, že spolu s tým princípom nepodmieneného základného prijmu zároveň zrušíme súkromné vlastníctvo a všetky majetky budú zospoločenštené? Tak to bz potom bolo blízko ku KOMUNIZMU.

Rozhodne plnou mierou odmietam takéto scestné návrhy akým je nepodmienený základný príjem, najmä tu na vraj ľavicovom fóre Slova - ide iba o vylepšovanie kapitalizmu!

Iba včera som sa zúčastnil protestnej manifestácie Odborového zväzu Kovo proti agentúrnemu zamestnávaniu a proti znižovaniu miezd všeobecne: tam ste mali byť, aby ste počuli na vlastné uši, ako je to na Slovensku so zamestnávaním a platením miezd. Aký je to biznis pre zamestnávateľov, ktorí už azda urobia ešte jeden krôčik a už budú môcť stáť ráno pred bránou fabriky a "vyberať" si nevoľníkov na jeden deň práce. Ach, ako by sa im hodil nepodmienený základný príjem! Štát by dal všetkým rovnakú almužnu a oni by občas (keď budú mať kontrakt, objednávku) prilepšili týmto nevoľníkom pár centíkmi za ten deň práce (alebo odpracované hodiny). TAM TO SPEJE! 

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#2
Peter Zajac-Vanka
28. január 2015, 19:04

Oproti tomu stojí vyslovene socialistická a ľavicová agenda tvorby zamestnaneckých samospráv. To nie je chiméra, ako tu nesprávne definovali vedci ekonomickú demokraciu, to je východisko pre SLovensko.

Pretože pre tú štruktúru nezamestnaných, aká "zostala" na "úspešne rastúcom" Slovensku (a stále je to viac-menej 12% práceschopného obyvateľstva), nenájdu vládne iniciatívy tie "vychytené" miesta v start-up ajtí firmách, ani pri zriaďovaní ďalších a ďalších automotive či montážno-servisných hál medzinárodných investorov (ktorí i tak uprednostňujú agentúrne zamestnávanie pred trvalým pracovným pomerom).

Títo ľudia sa dnes musia znova začleniť do pracovného procesu, často po polroku i po viac čase, nemajú až také super životaschopné a konkurenčné kvalifikácie, ale zato sú rozdrobení po celom Slovensku a nie sú koncentrovaní na jednu "priemyselnú zónu". Ak dokáže vláda iniciovať kreovanie kreatívnych start-up projektov, to isté môže oveľa úspešnejšie rozbehnúť pri tvorbe zamestnaneckých samospráv, a to dokonca s priamou organizačnou podporou štátu a koordináciou s VUC i obcami: projekt, v ktorom je jasné, že "nebude konkurovať svetovým nadnárodným spoločnostiam", ale zabezpečí tvorbu služieb a výrobu tovarov na miestnej úrovni, od komunálnych služieb cez remeselné a stavebné práce po potravinárstvo, poľnohospodárstvo, služby v doprave, všade, kde možno "použiť" zručnosti a kvalifikáciu "zostávajúcich 12% " nezamestnaných na Slovensku. Isteže, hovorím o zamestnaneckej samospráve povedzme v právnom statuse družstva, podľa súčasného Obchodného zákonníka.

Nečakajte, čo urobí Syriza. Lebo čo ak nič. My máme svoje problémy. A ekonomická demokracia, to nie je "až verejná sieť verejných bánk" a "férový obchod". Začať možno od - dnes!

Obrázok používateľa Palo
#3
Pavel Novota
28. január 2015, 21:56

Už to tu bolo, keď robotníci vo svojom probléme s nezamestnanosťou videli príčinu v strojoch. Pochopiteľne, stroje ani navýkonnejšie a najmodernejšie roboty nie sú príčínou. A ani nejaké ekonomické riešenie pokytnutím akejkoľvek "luxusnej" almužny. 

Problém je v antagonistickom postavení ľudí v spoločnosti. Zatiaľ čo som čítal, či počul aj tí naväčší filantropi z pomedzi spomínaného 1%, pri všetkom ich vyjadrení k chápaniu biedy a problémov tých druhých mi pripadali, podotýkom z ich vyjadrenia, ako niekto kto je viac - on je ten dobrotinec, ktorého treba oceniť za jeho súcit s biedou. Naviac, neviem koľko ľudí by som vedel k takýmto priradiť, momentálne si nespomínam ani na desiadku takýchto ľudí. A čo tá drvivá väčšina, ktorí, povedal by som odstupňovane, od nadľudí až po polobohov, ktorým sú tu ostatní ľudia aby pre nich slúžili a pracovali ( pracovali ?).

A znovu odkaz do histórie - obraz bedára, bezdomovca ako adepta na kriminalitu. Či už na kriminalitu z donútenia aby ukojil svoj hľad, ale aj ľudskej túžbe skúsiť aj čosi lepšie. Aj tu však stojí protiklad kriminálnika z tej opačnej skupiny spoločnosti, ktorý si uzurpuje právo rozhodovať nad životom toho druhého. Námietka na demokraciu ? Aká je šanca uspieť jedného a druhého pred právnou mocou ?

Riešením je jedine radikálna zmena systému v spoločnosti. Keď hovorím radikálna, neznamená s fyzickým násilím, ale demokratickou cestou, hoci cestou parlamentných volieb. Len sa obávam, že to 1% smetánky disponuje dostatočne silnými mocenskými nástrojmi a najde aj dosť pomocníkov, ktorí by sa radi na ich výslní priživili, že to ako si niektorí predstavujú postupným nenásilnym prechodom , a ja by som bol rád, jednoducho nepôjde. 

Možno to čo sa dnes vo svete deje je práve odrazom antagosnistických vzťahov medzi tými to skupinami. Boj za slobodu a demokraciu to zrejme nie je. Všeobecne sa konštatuje- kapitalizmus je v kríze. Bol tu systém, ktorý mal snahu vytvoriť sociálne spravodlivú spoločnosť čo nie len verbalne, ale aj určitými mechanizmami v spoločnosti a zákonmi do istej miery realizoval. To je jasné ohrozenie 1% vyvolených, ktoré sa nesmie opakovať. Myslí si niekto, že to obyvatelia Lýbie, Egypta, teraz Ukrajiny a neviem už koľkých krajín majú prostriedky a financie na rakety, dromy a iné sofistikované zbrane, ktoré vytvorili krvavý obraz dnešného sveta ?

Obrázok používateľa Vladimír Manda
#4
Vladimír Manda
28. január 2015, 23:22

Prehlbujúca sa majetková nerovnosť nie je ako sa autor domnieva dôsledkom "absolútne pokriveného čerpania benefitov z ekonomickej činnosti", ale jeprirodzeným a nutným dôsledkom povahy ekonomického systému, v rámci ktorého sa výsledný produkt práce nedelí podľa toho, kto koľko práce a námahy do výsledku vložil, ale podľa veľkosti kapitálu vloženého do zhodnocovacieho procesu. A keďže drvivá väčšina ľudí do výrobného procesu vkladá len hodnotu svojej pracovnej sily, t.j. kapitál s nízkou hodnotou v pomere k celkovému kapitálu, tak z neho môže dostať len túto hodnotu vo forme mzdy. A ten kto do toho nevložil hodnotu svojej pracovnej sily, ale "mŕtvy" kapitál či už vo forme výrobných prostriedkov alebo peňazí, si z procesu privlastňuje nie len vložený kapitál, ale aj zisk, ktorý zodpovedá veľkosti vloženého kapitálu. A v tej miere, v akej sa na jednej strane hromadí kapitál, tak na druhej strane sa hromadí stále biednejšia námedzná pracovná sila. Ale toto je prirodzený a nutný beh daného ekonomického systému.

To, že tento rozpor "vedie k obrovským napätiam, narúša základnú súdržnosť spoločnosti" je nevyhnutným dôsledkom daného systému a žiadne "zásadné opatrenia" v rámci daného systému nemôžu zabrániť jeho smerovaniu "nielen k politickým krízam, ale aj k revolúciám, ozbrojeným konfliktom a iným kataklizmám".

Zavedenie základného príjmu v rámci daného systému, (ak by to bolo vôbec možné) by do lona kapitalistického systému vložilo komunistický prvok lebo základný príjem má zabezpečovať človeka podľa jeho potrieb. Ale tento komunistický prvok by bol v rámci daného systému nutne určený, determinovaný, nie skutočnou potrebou rozvoja človeka, ale potrebou bezpečnosti a stability samotného kapitálu a jeho personifikovaných podôb, t.j. kapitalistov.

Obrázok používateľa Vladimír Manda
#5
Vladimír Manda
28. január 2015, 23:22

Prehlbujúca sa majetková nerovnosť nie je ako sa autor domnieva dôsledkom "absolútne pokriveného čerpania benefitov z ekonomickej činnosti", ale jeprirodzeným a nutným dôsledkom povahy ekonomického systému, v rámci ktorého sa výsledný produkt práce nedelí podľa toho, kto koľko práce a námahy do výsledku vložil, ale podľa veľkosti kapitálu vloženého do zhodnocovacieho procesu. A keďže drvivá väčšina ľudí do výrobného procesu vkladá len hodnotu svojej pracovnej sily, t.j. kapitál s nízkou hodnotou v pomere k celkovému kapitálu, tak z neho môže dostať len túto hodnotu vo forme mzdy. A ten kto do toho nevložil hodnotu svojej pracovnej sily, ale "mŕtvy" kapitál či už vo forme výrobných prostriedkov alebo peňazí, si z procesu privlastňuje nie len vložený kapitál, ale aj zisk, ktorý zodpovedá veľkosti vloženého kapitálu. A v tej miere, v akej sa na jednej strane hromadí kapitál, tak na druhej strane sa hromadí stále biednejšia námedzná pracovná sila. Ale toto je prirodzený a nutný beh daného ekonomického systému.

To, že tento rozpor "vedie k obrovským napätiam, narúša základnú súdržnosť spoločnosti" je nevyhnutným dôsledkom daného systému a žiadne "zásadné opatrenia" v rámci daného systému nemôžu zabrániť jeho smerovaniu "nielen k politickým krízam, ale aj k revolúciám, ozbrojeným konfliktom a iným kataklizmám".

Zavedenie základného príjmu v rámci daného systému, (ak by to bolo vôbec možné) by do lona kapitalistického systému vložilo komunistický prvok lebo základný príjem má zabezpečovať človeka podľa jeho potrieb. Ale tento komunistický prvok by bol v rámci daného systému nutne určený, determinovaný, nie skutočnou potrebou rozvoja človeka, ale potrebou bezpečnosti a stability samotného kapitálu a jeho personifikovaných podôb, t.j. kapitalistov.

Obrázok používateľa andrejszolgay
#6
Andrej Szolgay
28. január 2015, 23:52

Pán Michelko, dôsledky ste zhrnuli dobre:

  1. "Príjmová nerovnosť" je DÔSLEDOK
  2. "absolútne pokrivené čerpanie benefitov z ekonomickej činnosti vedie k obrovským napätiam, narúša základnú súdržnosť spoločnosti" je DÔSLEDOK
  3. "Práce je čoraz menej" je DÔSLEDOK
  4. "Dnešné nastavenie spoločnosti, v ktorej minimum ľudí tvorí maximum produkcie a ostatní živoria" je DÔSLEDOK

S tým sa dá súhlasiť. Ale čo príčiny? Nevidím takmer ani zmienku o nich. Ako sa dajú odstrániť dôsledky a zabrániť tomu, aby sa opakovane neobjavovali, ak človek nepozná (nechce poznať???) ich príčiny? A ak pozná príčiny, ale navrhované riešenia o ktorých uvažuje, sa týchto príčin nijako nedotýkajú, tak čo vlastne čaká, že sa stane?

Aký je v riešení, ktoré by údajne "riešilo hneď viacero problémov", aký je tam obraz človeka? Je to dôstojný, sebavedomý a skutočne schopný človek? Alebo je to človek ako celoživotný príjemca štátnej peňažnej infúzie?

Nemal by on, spolu so svojimi pracujúcimi druhmi, kolegami, spolupracovníkmi, aj nadriadenými, prosto všetci spolu, namiesto toho predsa len konečne vziať veci do vlastných rúk a netváriť sa, že sa nedá nič zmeniť? Začať konštruktívne, vecne rozhodovať o tom, čo sa bude vyrábať a za akých podmienok (ekologických aj pracovných atď.), komu sa to bude predávať, aký bude podiel na peniazmi vyčíslenej vyrobenej hodnote. Urobiť z pracovníkov rovnocenných spoločníkov, odbúravať konkurenciu, koordinovať výrobu, vertikálne prepájať podniky, spolupracovať naprieč odvetviami, spoločne vyjednávať. Aby bol aj ten najmenej vzdelaný robotník, ten najslabší, primerane materiálne zabezpečený, ale hlavne s dôstojným postavením a vedomý si toho, že je plnohodnotným členom tejto spoločnosti, ktorý vie čo a prečo / pre koho robí (vyrába), a nie nejakou neosobnou zásobárňou pracovnej sily, ktorú si kdekto podľa potreby nakúpi alebo nenakúpi.

Nech to má akýkoľvek názov, hoci ekonomická demokracia, asociatívna ekonomika alebo kooperatívna ekonomika, zamestnanecká samospráva spomínaná vyššie p. Vankom, alebo aj nejaký iný. O to nejde. Neviem či toto budete čítať, pán Michelko, ale ak áno: nestojí vám toto skutočné riešenie za napísanie článku, za úvahu či aspoň za zmienku pár vetami...?

 

Obrázok používateľa andrejszolgay
#7
Andrej Szolgay
29. január 2015, 00:00

Pán Manda, neviem, či ste čítali príspevok o pohľade podnikateľa na základný príjem, možno by vás to zaujímalo:

http://www.noveslovo.sk/c/Je_ekonomicka_demokracia_iba_chimera?page=1#reply-to-10573

Obrázok používateľa Silvia Okaliova
#8
Silvia Okaliova
29. január 2015, 12:44

Zakladny nepodmieneny prijem je komunisticky prvok, lebo to nie je almuzna. Almuzna je par drobnych do klobuka na rozky ci chlieb po celodennom modleni pred kostolom.

Tvorivy clovek vyuziva svoj cas inak ako statim a prosenim pred kostolom o almuznu.

Zakladny nepodmieneny prijem umoznuje ludom vyuzivat svoje peniaze podla vlastneho uvazenia, ja by som ich napriklad vyuzila ako kapital na vydanie svojej dvojknihy Tvorivost v spolocnosti a Zamilovany = genialny. Zalozila by som si teda vydavatelstvo na vydavanie svojich knih.

Velmi by sa mi veru zisiel Zakladny nepodmieneny prijem.

Obrázok používateľa Vladimír Manda
#9
Vladimír Manda
29. január 2015, 15:53

Kolegyňa, ak Vás tak môžem osloviť, ak by nepodmnienený príjem mohol byť použitý na základe uváženia jeho poberateľa ako kapitál, tak potom by nepodmienený príjem nepredstavoval žiadny komunistický prvok, ale konečne by sa našiel nástroj, ktorým by všetci boli aspoň potenciálne premenení na kapitalistov. My už ale jeden taký experiment máme za sebou a tým bola kupónová privatizácia, tu sme všetci dostali nepodmienene body, ktoré sme mohli investovať a ako to dopadlo vieme. Namiesto toho, aby sme sa všetci stali kapitalistami, tak sme všetci prišli o spoločné vlastníctvo v jeho štátno-socialistickej forme. Premena hocijakého príjmu či už nepodmieneného alebo podmieneného na kapitál, nie je ani tak vecou vlastného uváženia, ako skôr vecou reálnych možností.  Váš sen o tom, že by ste si z nepodmieneného príjmu založila vydavateľstvo, t. j. premenila ho na kapitál, patrí z môjho pohľadu do ríše rojčenia a nie myslenia. Je síce pravda, že na jednej strane sa hovorí, že nepodmienený príjem je určený na uspokojenie potrieb človeka, ale veľmi pochybujem o tom, že by do týchto potrieb, okrem nutných základných potrieb človeka spadala napríklad aj potreba ekonomicky podnikať.  Ak si z nepomieneného príjmu uspokojíte všetky základné potreby, tak ako to musíme robiť napríklad zo mzdy, dôchodku a pod., tak potom uvidíte akú sumu môžete premeniť na kapitál. Ale inak, svoje knihy môžete vydávať aj bez kapitálu a v tom Vám držím palce.

Obrázok používateľa Vladimír Manda
#10
Vladimír Manda
29. január 2015, 16:20

Ďakujem za upozornenie. Pozrel som si to a mám dojem, že sa v hodnotení idey základného príjmu neodlišujeme. Je to spôsob ako riešiť vážny sociálny problém nezamestnanosti tak, že sa nerieši príčina nezamestnanosti, ale naopak, dôsledok ekonomických príčin, t.j. samotná nezamestnanosť ako vážny sociálny problém sa tu premieňa na všeobecný stav života človeka, všetci sa menia na nezamestnaných a nezávislých na zamestnaní a naopak zamestnanosť, tento pôvodne pozitívny a všeobecný stav života človeka sa mení na výnimočný stav jeho života, podľa niektorých temer na jeho "hobby". Tento pokus o obrátenie buržoázneho sveta "na hlavu" však necháva pôvodnú príčinu tohto obratu, t.j. súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov a túžbu po zisku nedotknutú. Tak že sa môžeme staviť, že nepodmienený príjem musí v sebe obsahovať aj nejaký stimul pre prácu, pretože čo keď budú všetci spokojní a nikto nebude chcieť ísť robiť? Odkiaľ sa zoberú prostriedky na nepodmienený príjem? Niekto predsa len bude musieť robiť. A je teda jasné, že výška nepodmieneného príjmu musí byť taká, aby masa jeho poberateľov bola aj tak nútená si hľadať prácu, lebo v opačnom prípade by zdroje tohto príjmu vyschli.

Obrázok používateľa andrejszolgay
#11
Andrej Szolgay
29. január 2015, 23:18

Veru, pán Manda, súhlasím, a toto mi príde ako obzvlášť závažné: "...nezamestnanosť ako vážny sociálny problém sa tu premieňa na všeobecný stav života človeka".

Ľudia by pracovať mali, inak to nebude fungovať, bol by to ešte väčší chaos ako teraz. Pointou je spravodlivé rozdelenie práce, ktorú spoločnosť potrebuje, aby bola vykonaná, a tým budú mať aj pracujúci svoj príjem. Viem, že v praxi je to veľmi komplikované, ale treba sa o to nejako snažiť, čo aj podľa mňa je možné dosiahnuť tu spomínanou ekonomickou samosprávou, asociatívnou kooperáciou a pod. Trh práce a agentúrne zamestnávanie je v tomto nanič.

Rôzne pseudotvorivé a pseudopodnikateľské aktivity nepovažujem za skutočne produktívnu prácu. Na umenie a na podnikanie treba mať predsa primerané schopnosti a aj skúsenosti - a ak ich niekto nemá, tak výsledok jeho činnosti asi sotva bude na prospech spoločnosti, skôr na škodu. Ale som za, aby ľudia mali aj dosť voľného času a robili si v súkromí, čo sa im páči. Len nech to nevydávajú za prácu pre spoločnosť.

Pokiaľ nie sme schopní rozumne výchovou pripraviť ľudí na to, aby nepracovali len kvôli peniazom, ale preto, lebo proste tá práca spravená musí byť, aby mohla spoločnosť dobre fungovať, čiže kvôli nejakému spoločnému záujmu - tak to určite základný príjem nevyrieši. Veď to je tvrdý egoizmus, ak niekto chce peniaze, aby si mohol kúpiť to, čo svojou prácou druhí vyrobili, a pritom za to nič nechce sám poskytnúť. Tu pomôže len zmena prístupu k výchove a vzdelávaniu. Dnes je to väčšinou len o jednostrannom individualizme, prehnanej súťaživosti a egoizme prakticky už od škôlky.

 

Obrázok používateľa Silvia Okaliova
#12
Silvia Okaliova
30. január 2015, 08:26

Aka praca musi byt spravena p. Szolgay? Ved netvorivej prace je stale menej. Pan Michelko o tom pise. Len ludia sami si mozu najst svoje pole posobnosti a skulinku pre seba pre pracu, ktoru spolocnost sice potrebuje, ale zisk z nej je taky minimalny, ze o nu nadnarodne monopoly nemaju zaujem. O akej pseudotvorivej a pseudopodnikatelskej aktivite hovorite? Ak by sa zmenil pristup k vychove a k vzdelavaniu, ako pisete, kazdy by bol schopny tvorit nieco svoje, jedinecne. Kazdy by bol schopny. A ludia by sa netlacili na vysoke skoly, len kvoli tomu aby ziskali po skole pracovne miesto ale kvoli tomu aby si ziskali pre seba pole posobnosti. A chceli by  robit. Jednoducho by chceli pracovat. Robit nieco svoje. Nic nie je komplikovane. Kazdy chce davat. Sam od seba. 

To je jedina moznost boja proti nezamestnanosti, ktora nad civilizaciou visi a stale sa rozrasta.

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#13
Peter Zajac-Vanka
30. január 2015, 11:43

Nerád sa pripájam, ale na provokáciu odpovedať treba:

Silvia, pýtate sa aká práca musí byť spravená? Nuž - zaplatená práca!

Neťahajte nás prosím niekam do bažín abstarkcií...netvorivej a tvorivej práci... lebo potom sa zhrozíte, ako vás vykorisťuje manžel, ak preňho varíte večeru a periete ponožky - už len rozbor, či je to tvorivá či netvorivá práca dá na vznik nového Inštitútu pre výskum tvorivej práci...

Bavíme sa tu o hospodárskom systéme a v ňom sa výrobná či akákoľvek produktívna činnosť, ktorá je určená na výmenu - a v trhovej ekonomike je teda určená na predaj, musí uplatniť na trhu, čiže zaplatiť. Ak spoločnosť investuje do kapitálu a nebude ochotný platiť za prácu, čo to bude za spoločnosť? Isteže, feudalizmus. ...a sme doma. Došli sme.

Obrázok používateľa andrejszolgay
#14
Andrej Szolgay
30. január 2015, 15:14

Hovorím o práci pre spoločnosť - takže jednotlivec to nemôže rozhodnúť. Ani ja sám, ani niekto so základným príjmom vo vrecku to sám nerozhodne. Čo sa týka výroby a spotreby statkov, všetko má svoje podmienky (prírodné, právne, kultúrne atď.), nič nie je nepodmienené, a teda ani príjem nemôže byť.

Dnes sa robí veľa nezmyselnej a zbytočnej práce, a nie je to len preto, že ľudia sú k tomu donútení nátlakom. Existuje veľa podnikateľských subjektov, ktoré zámerne viac škodia ako slúžia - firmy a združenia založené iba na účely machinácii, na účely prezentácie pochybných ideí a akože-reforiem, na účely pumpovania eurofondov, pre narcistické uspokojenie a divoké špekulácie atď. Tam máte tiež odpoveď, čo je to pseudotvorivosť a pseudopodnikanie.

---------------------

Nehnevajte sa, ale vyzerá to tak, že Vám je vlastne jedno, čo tu napíšem ja alebo niekto iný. Vy ste sa rozhodli, že by sa Vám ten základný príjem hodil, a tým to je pre Vás vyriešené??? Viď váš predchádzajúci príspevok. Potom reagujete rôznymi zdanlivými otázkami, akoby to pre Vás bola novinka, že existuje užitočná a neužitočná práca, užitočné a škodlivé podnikanie atď, a pritom nám tieto záležitosti celé roky úplne očividne ničia našu spoločnosť. Asi zabúdate, že určitým záujmovým skupinám dnes práve o to ide, aby sa ľudia chytili takých skratkovitých nápadov ako je základný príjem, a namiesto skutočných zmien sa tu iba dohadovali.

Argumenty PROTI nepodmienenému základnému príjmu sú závažné a boli predložené opakovane z viacerých strán. Vyvrátiť ich nedokážete a ani ostatní zástancovia myšlienky ZP nedokázali na ne konštruktívne reagovať (nielen tu a teraz, ale ani pri iných príležitostiach). V podstate ich ignorujete a opakujete frázy o nejakej všeobecnej tvorivosti ľudí a rozprávate, že treba ľuďom veriť, a že aj tak čoskoro nebude práca, takže vlastne ani nemáme na výber. Realita je však iná.

Na druhej strane si cením Vašu ochotu diskutovať a reagovať, väčšina zástancov ZP si proste iba ticho sníva, aké by to bolo skvelé, keby ho mali. Ale musíte si uvedomiť, že bez vecnej komunikácie sa nikam nedostaneme. Mali by ste si prestať predstavovať, aké by to bolo úžasné a radšej by ste mali skúmať v rámci možností objektívne príčiny súčasného stavu. Zdrojov informácií a poznatkov je k tomu dosť. Rýchlo by ste pochopili, prečo ZP nie je dobrý nápad.

 

Obrázok používateľa Silvia Okaliova
#15
Silvia Okaliova
31. január 2015, 14:09

Ale samozrejme ze za pracu, ktora je netvoriva aj tvoriva treba zaplatit. Ja osobne bys om si netvorivu pracu vybrala vykonavat, ked mam okrem Zakladneho nepodmieneneho prijmu potrebu dostat viac penazi. A tvorivu pracu, ci dostane za nu peniaze, ci nie by si v novej, lepsej spolocnosti mohol podla vlastneho uvazenia rozhodnut sam. Cast by ponukol za peniaze a cast zadarmo. Zadarmo, tak, ze by to zaroven bolo propagaciou jeho tvorby ako celku. Ved to sa uz deje aj dnes. Vid Fejsbuk a diskusne fora. Necsimli ste si, ze na fejsbuku ponukaju napriklad ludia vselijake seminare zadarmo? Jogu, psychologicke poradne, vyucbu vselijakych veci. A ked bude mat clovek Zakladny nepodmieneny prijem, bude toho ovela viac. Clovek chce davat.

Pranie ponoziek a varenie manzelovi sa robi z lasky a preto ma clovek energiu vykonavat tuto netvorivu pracu tiez zadarmo!

Obrázok používateľa Silvia Okaliova
#16
Silvia Okaliova
31. január 2015, 14:24

Realita je ina. Ano. Pretoze ina je spolocnost, nez by mala byt. Kapitalsiticka spolocnost je vrcholne nespravodliva. Iba Zakladny nepodmieneny prijem by mohol zmenit stav veci. Zo zaciatku by to bolo mozno ako navrat k feudalizmu (dobry pani sa staraju o svojich poddanych), ale ludia by casom zistili, ze takyto Zakladny prijem im umozni aby mohli sami rozhodovat o tom, co urobia so svojou pracovnou silou. Ja osobne by som rada z casu na cas pracovala aj ako namedzny robotnik, kvoli tomu, aby som ziskala plat naviac a tiez aby som v praci spoznala novych ludi a ziskala nove skusenosti. Tak by to robilo mnozstvo ludi. Takze netvoriva praca, ktora musi byt urobena, by urobena bola. Vesmir nachadza vzdy cesty k tomu, aby veci a spolocnost fungovali.

Navrat k feudalizmu by vsak bola len prva negacia. Negaciou negacie by bola celkom nova spolocnost. Slobodny komunizmus. Prepacte, ael tu v Grecku sa ludia celko inak stavaju k slovu komunizmus. Chapu ho ako ideal, ktory este nikde nikdy nebol a nie ako sprofanovana spolocnost komunistickymi stranami v starom statnom socializme, gulasovom komunizme minulosti. A tak vlastne kapitalizmus, to najlepsie z neho, potreba podnikavych a talentovanych ludi (co suy v podstate vsetci) tvorit, moze vytvorit novu syntezu s tymi najlepsimi idealmi Marxa. 

Obrázok používateľa andrejszolgay
#17
Andrej Szolgay
31. január 2015, 16:43

A ako ste prišli na to, že iba NZP to dokáže, resp. či to vôbec dokáže? Lebo doteraz to vyzerá skôr tak, že to nielen nedokáže, ale ešte aj všetko zhorší. Veď buďte aspoň trochu objektívna a odlišujte svoje osobné prianie od ostatných vecí.

Obrázok používateľa Silvia Okaliova
#18
Silvia Okaliova
31. január 2015, 18:03

Nemozem odlisovat svoje osobne prianie od objektivnych veci, lebo som sucast celku. ked pojdem ja vpred, pojdu aj ostatni a to sa tyka vsetkych. Nepodmieneny zakladny prijem akoze zhorsi veci? Kde to vyzera tak? Lebo to tvrdi pan Zajac-Vanka? Zajace vymieraju. Lol. Pan Zajac-Vanka ma svojim sposobom pravdu, ked hovori o novom feudalizme, ale dejiny idu vpred cez negacie negacii atd. Vrstvenie revolucii na dalsie revolucie. Svajciarsky filozof Amiel povedal: Tisic veci ide vpred, devetstodevetdesiatdevet veci ide dozadu, to je pokrok. 

Obrázok používateľa andrejszolgay
#19
Andrej Szolgay
31. január 2015, 19:34

Základný príjem zhoršuje nespravodlivosť delenia hodnôt, pretože znižuje podiel mzdového faktoru na celkovej tvorbe hodnôt a zvyšuje podiel faktoru kapitálu. Tu je to - písal som to ja a požiadal som p. Vanku, aby to zverejnil, lebo som vtedy nemal aktívne konto:

http://www.noveslovo.sk/c/Je_ekonomicka_demokracia_iba_chimera?page=1#reply-to-10573

Tam je jeden z tých argumentov, ktoré Vám ukazujú realitu, ale Vy ju nechcete vidieť! A aj p. Vanka, p. Janošovský, p. Manda, a v podstate p. Novota tu uviedli ďalšie, ktoré Vy jednoducho ignorujete.

Viete vôbec o tom, že zástancovia základného príjmu chcú zvýšiť sadzbu DPH na 50% (nápad so Švajčiarska) alebo dokonca na 100% (Británia), aby sa dal ZP financovať? Čo myslíte, čo to spraví s cenami? Ste si istá, že si kúpite za ZP to, čo budete potrebovať?

Viete, že idea NZP v súčasnej podobe je produktom katolíckej sociálnej náuky a pôvodne to pochádza od jezuitského ekonóma Oswalda Nell-Breuninga (autor "biblie základného príjmu" z roku ) a z Katolíckej univerzity v belgickom Louvaine kde študoval a pracuje Philippe Van Parijs (autor známej knihy o ZP)? A tam je aj sídlo Basic Income Earth Network - majú to na webe v kontaktných údajoch uvedené. Katolícka sociálna náuka vôbec nechce žiadnu zásadnú spoločenskú zmenu, považuje zachovanie trhového kapitalizmu za správne, nechce ho zmeniť. Nekritizujem týmto katolícku sociálnu náuku, oni majú svoje predstavy o usporiadaním kapitalizmu, ktoré sú práve idealistické a pozitívne, ale so zachovaním súčasného usporiadania, čo sa týka zisku, konkurencie a pod. Poukazujem na to, že nepodmienený základný príjem je len konzervovaním chorého stavu.

--------------------------------

Čo vyplýva z toho Amielovho citátu? Načo ste ho uviedli? Je to mimo témy.

Mimochodom, prečo urážate druhého človeka tým, že sa vysmievate z jeho mena? A čo ste mysleli tým "vymieraním zajacov"?

 

Obrázok používateľa Silvia Okaliova
#20
Silvia Okaliova
31. január 2015, 20:58

Chachacha, nikoho neurazam. Pan Zajac mi urcite odpusti. A Amielov citat vobec nie je mimo temy. Ved to je vsetko o spolocenskom pokroku. Teoretizovat sa da donekonecna, a predsa Zakladny nepodmieneny prijem je riesenim stavu trvalej nezamestnanosti ku ktorej speje svet vdaka robotizacii a informatike. Lebo kazdy clovek chce davat a nielen hrabat, ako je to este stale dnes, ale uz sa to pomaly meni. A len tvorivy clovek ma z coho davat. Nech ziju mrkvy celeho sveta!!!

Stránky

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama