Rozkmitané Kirgizsko – otázky naďalej ostávajú

Počet zobrazení: 2714

Po povolebných udalostiach (dnes už neplatné parlamentné voľby sa konali 4. októbra 2020)[1] je v Kirgizsku situácia stále nejasná a krajina sa pohybuje na hrane niekde medzi legitimitou a snahou o hypertrofovaný pocit akejsi spravodlivosti. Tá (spravodlivosť) má v mnohom abstraktný charakter a ľahko sa transformuje do nebývalej (podobne ako na Slovensku) závislosti ktorejkoľvek politickej skupiny na moci v krajine.

Našťastie sa z mnohých možných scenárov vývoja v krajine podľa všetkého asi najviac ujal ten, ktorý predpokladá opakované (parlamentné) voľby, nové prezidentské voľby a udržanie štruktúry parlamentnej republiky. Kedy sa však (voľby) a za akých podmienok budú konať, nie je jasné, resp. dohodnuté.

Toto poznanie je dôležité, ak si uvedomíme horkokrvnosť a emocionálnosť kirgizského voliča v kombinácii s jeho ľahkou politickou manipulatívnosťou cez finančnú stránku. Súčasný pomerný pokoj zbraní v krajine naznačuje, že do konca roku 2020, resp. začiatkom roku 2021 by sme tu mohli mať politicky čitateľnejšiu krajinu. Samozrejme, ak si to zainteresované regionálno-globálne mocnosti a domáce elity budú želať.

Kirgizsko je de facto failed state so slabou štátnosťou, ktorý sa musí vyrovnávať s historickým handicapom absencie plnohodnotnej mocenskej vertikály s pozostatkami horizontálno-kočovníckych mocenských prvkov (cez teritórium a rody).

Veď krajina za ostatných 15 rokov zažila tri revolúcie či skôr tri prevraty. Za 29 rokov nezávislosti – od sublimácie ZSSR v roku 1991 – mala 33 premiérov a v rámci nezávislosti sa dopracovala k prezývke „Kontrabadistan“, čím sa stala (ostala) najslabším článkom, Kazachstanom (presnejšie N. Nazarbajevom) skonštruovaného (a Moskvou zrealizovaného) projektu Eurázijskej ekonomickej únie.

Navyše skoro 1 milión Kirgizov z celkového počtu 6,5 mil. občanov krajiny, aby uživili svoje rodiny, žije a pracuje v zahraničí. Tu treba povedať, že zväčša v Ruskej federácii. No a podiel štátneho sektoru na tvorbe HDP je skromný – cca 25 %, čiže štát má minimálny (sen neoliberálov) vplyv, ako na organizovanie chaosu (čo ich výrazne mrzí), tak aj, či skôr najmä, na odvrátenie a riešenie tohto chaosu (čo ich výrazne teší).

Dôležité je, že sa zatiaľ, ako sme už naznačili vyššie, v októbri 2020 nepodarilo zopakovať dramatický scenár kirgizských udalosti z roku 2005, resp. 2010. Zatiaľ!
 

Minister– profesionálny stabilizátor

Dnes v krajine (ako-tak) funguje nová vláda, v ktorej post ministra zahraničných vecí opakovane zaujal skúsený diplomat v rangu veľvyslanca Ruslan Kazakbajev (Руслан Казакбаев).

Po prvý raz sa stal ministrom v prechodnej vláde Rózy Otumbajevoj po druhom pokuse o farebnú revolúciu v roku 2010 a následne pokračoval vo vláde, keď sa stal prezidentom Alzambek Atambajev (po krátkej revolučnej októbrovej 2020 epizóde sa vrátil späť do väzenia). Jeho hlavnou úlohou bolo presvedčiť susedov, partnerovo, okolie a celý svet, že Kirgizsko je už o. k., je stabilné a netreba mať obavy.

kg_ru_foto843.jpg
Ministri S. Lavrov a R. Kazakbajev počas spoločnej tlačovej konferencie.
Foto: www.mfa.gov.kg

Po desiatich rokoch sa túto svoju misiu pokúsi s úspechom zopakovať, pričom Kirgizsko dnes nie je ani o. k. a ani stabilizované. Preto je symptomatické, že svoju prvú zahraničnú pracovnú cestu vykonal do Moskvy, kde 23. októbra 2020 o. i. rokoval so svojím rezortným partnerom, ministrom Sergejom Lavrovom. Do Moskvy ako prvej krajiny letel nielen preto, že Biškek očakáva obnovenie ruského financovania projektov v krajine, ale preto, že v Biškeku si veľmi dobre uvedomujú, ako sú rozdané geopolitické karty. Buď sa Kirgizsko roztopí vo veľkej Číne (kde má najväčší zahraničný dlh), alebo sa dostane ako turkojazyčná krajina do vleku Turecka, alebo mu Moskva pomôže (ako to už dlhšiu dobu od čias Kataríny II. robí) prežiť.

Tesne pred cestou ministra do Moskvy sa v Biškeku stretol premiér Sadyr Žaparov s veľvyslancom Ruskej federácie Nikolajom Udovičenkom, ktorého rezidencia je pár metrov od rezidencie honorárneho konzula Slovenskej republiky v Biškeku a Veľkou októbrovou kirgizskou revolúciou zastupujúci prezident a poverený premiér poslal cez veľvyslanca odkaz do Moskvy, ktorý znel: „... Biškek, tak ako doteraz, považuje rozvíjanie strategického partnerstva a priateľských vzťahov s Moskvou za svoju prioritu...“ A ako bonus doplnil, že: „... ruský jazyk zostane oficiálnym jazykom v krajine a nikto nechce meniť jeho štatút...“ [2]

Počas svojho pobytu v Moskve minister Ruslan Kazakbajev informoval, že podobne ako jeho, tak aj prvá oficiálna zahraničná cesta povereného prezidenta a premiér-ministra Kirgizska S. Žaparova bude do Ruskej federácie.

Ďalej minister zahraničných vecí poskytol obsiahly rozhovor pre agentúru «РИА Новости»[3]. V tomto hodnotil situáciu v krajine, informoval o príprave ústavnej reformy, o tom, že Biškek si neželá zasahovanie zvonku do svojich vnútropolitických vzťahov, o politickej a ekonomickej bezpečnosti v Kirgizsku a tiež o tom – čo nás v tejto chvíli zaujíma najviac – o budúcnosti vzťahu k Organizácii Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti – ODKB (Организация Договора о коллективной безопасности – ОДКБ) a leteckej základni Kant neďaleko Biškeku, ktorú charakterizoval ako „... garanta bezpečnosti v krajine...“[4]
 

Letecká základňa Kant

Kirgizsko je členom ODKB a je pozitívne naklonené ďalšiemu rozšíreniu (nielen teritoriálne) leteckej základne na svojom území, pokiaľ bude záujem. Koho záujem? Samozrejme, toto môže (a bude) iniciovať jedine Rusko.

V spomenutom rozhovore R. Kazakbajev odpovedajúc na otázku ohľadne základne Kant uviedol: „... nebudem skrývať, v predchádzajúcich rokoch boli niektoré plány otvoriť na juhu krajiny, berúc do úvahy teroristickú hrozbu zo susedných krajín (napr. Afganistanu), učebné centrum... a čo sa týka základne Kant, môžem povedať len toľko, že máme principiálnu pozíciu nasmerovanú na udržanie tejto základne ako komponentu garanta stability a bezpečnosti Kirgizska a členských krajín ODKB. Žiadna revízia doteraz podpísaných zmlúv a dokumentov sa nepredpokladá. Žiadna revízia nebude!“[5]

Len pre pamäť, Kirgizsko a Ruská federácia podpísali v roku 2003 príslušné zmluvnoprávne dokumenty o zriadení leteckej základne Knat v rámci ODKB (teda nejde de jure o ruskú leteckú základňu, aj keď jej prevádzku zabezpečuje Ruská federácia) na dobu 15 rokov.

Súčasťou dohôd o základni Kant je aj využívanie skúšobného polygónu v meste Karakol, spojovacieho uzla Čaldovar a autonómnej seizmickej stanice v meste Majluu-Suu.

Dňa 20. septembra 2012 bol podpísaný nový dokument na 15 rokov s tým, že sa bude automaticky (ak sa jedna zo zmluvných strán nerozhodne v zmluvnom vzťahu nepokračovať) prolongovať o ďalších päť rokov.

Ročne platí Moskva Biškeku nájom za využívanie základne cca 5 mil.$, presnejšie 4 794 095 + 291 600 $, a to je pre skromný štátny rozpočet krajiny veľmi substantívny a najmä istý príjem!
 

Na záver

Aj z Trnavy vidieť, že sociálno-ekonomická situácia v Kirgizsku je aktuálne, historicky dlhodobo a v perspektíve nie ružová. Ak si k tomu pripočítame celosvetové COVID-šialentvo, tak krajina bude mať čo robiť, aby sa vysekala z sociálno-ekonomicko-politického marazmu po 4. októbri 2020, kam sa nasmerovala sama, ale za výdatnej pomoci manuálov o farebných revolúciách.

Pre poriadok a zadosťučinenie tomu šialenstvu – ad info: Kirgizsko dnes eviduje 56 738 potvrdených prípadov. Aktívne chorých je 7 379 prípadov (13,01 %), vyzdravelo (bolo vyliečených) 48.  pacientov a zomrelo 1 136 osôb, čo je hladina 2 %.[6]

Rozhovor osvedčeného krízového ministra zahraničných vecí Kirgizska R. Kazakbajeva pre renomovanú ruskú agentúru potvrdil, že dnes sú všetky nádeje Biškeku vymotať sa z bludného kruhu politickej nestability spojené s Moskvou.

Biškek totiž nie je samostatne schopný riešiť druhú vlnu COVID-u, energeticky ťažké zimné obdobie a najmä opakovaný elektorálny proces bez straty desiatky.

A najmä bez pomoci a bezpečnostnej garancie Moskvy. Svet nie je až taký veľký, ako sa mnohým zdá....

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984