Svetová politika a bezpečnosť v roku 2015

Počet zobrazení: 6062

Politický a bezpečnostný vývoj sveta v roku 2014 patril medzi najhoršie v tomto storočí. Nijakú z výrazne negatívnych tendencií, ktoré pôsobili v predchádzajúcich rokoch, sa nepodarilo prekonať, naopak, viaceré z nich sa zhoršili.

Neželané následky rozpadu bipolarity

V podstate ide o výsledok dlhodobo deformovaných procesov, ktoré sa odvíjajú od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Korene deformácií svetovej politiky spočívajú v triumfe Západu po rozpade bipolárneho sveta. Oslava nedokázateľného víťazstva v studenej vojne sa spojila so zištným tlakom na bývalé socialistické (ale aj iné) štáty prispôsobiť sa požiadavkám washingtonského konsenzu. Spojila sa aj s podporou nárokov „nesvätej trojice“ globalizácie – Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a Svetovej obchodnej organizácie, najmä pri privatizácii, deregulácii a liberalizácii. To všetko prináša dnes veľmi trpké plody.

Ak procesy privatizácie, ktoré sa v bývalých socialistických štátoch neraz označujú za najväčšiu krádež (lúpež) v ich dejinách, prispeli k dočasnému ekonomickému rastu Západu, v súčasnosti už nie sú žiadne zdroje, ktoré by viedli ku konjunktúre. Zostali len dva recepty, ktoré prinášajú mnoho skrytých nebezpečenstiev. Prvým sú okrem manipulácií s údajmi o výrobe a spotrebe, o výške HDP a pod. finančné kroky alchymistického charakteru – najmä vytváranie nových finančných bublín, ktoré je usmerňované z „dvojcentra“ angloamerického bankovníctva na newyorskom Wall Streete a v londýnskom City, ďalej zvyšovanie zadlžovania štátov a pod. Druhou je nárast vojenských výdavkov, po ktorom volá v Európe NATO.

Opiera sa pri tom o teórie, ktoré dokazujú, že príprava štátov na vojnu prináša aj hospodársky úžitok, o. i. preto, lebo vojenský výskum, vývoj i výroba znamenajú prínos aj pre rast v nevojenských oblastiach ekonomiky. Historické skúsenosti však ukazujú, že so zvyšovaním počtu zbraní rastie nebezpečenstvo vzniku ozbrojených konfliktov a vojen. Príkladom je priam posadnutosť washingtonských kruhov používať drony, bombardovať či ostreľovať Tomahawkami a z toho vznikajúce problémy v rôznych častiach sveta. Ešte nebezpečnejšie sú dôsledky kolosálnych súm, ktoré sa točia v súčasnom svetovom obchode so zbraňami.

Bezpečnostné problémy sveta a aktivizácia NATO

Hlavná príčina problémov súčasného sveta spočíva v jednostrannom uplatňovaní záujmov Západu vedeného USA. Za jediný úspech v posilňovaní vplyvu a moci v tomto smere sa dá pokladať len rozširovanie najväčšieho vojenského paktu súčasnosti – NATO, ktorého kontroverznosť narastá. V roku 2011 sa NATO podieľalo na porušení medzinárodného práva pri bombardovaní Líbye po vyhlásení bezletovej zóny v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN. Líbya je odvtedy v ohni nepokojov a násilia, ktoré destabilizujú aj širší región a zvyšujú počet utečencov mieriacich do EÚ.

Neúspechom sa končí 13-ročná angažovanosť NATO v afganskej vojne, ktorá len USA stála vyše tisíc miliárd dolárov. To nebráni vyhlásiť operáciu Rozhodná podpora na výcvik, podporu a pomoc afganským bezpečnostným zložkám. V Afganistane zostáva takmer toľko zahraničných vojakov, ako majú celé Ozbrojené sily SR. Obavy, že zosilnie vplyv Talibanu, ktorý nezlomila ani dlhoročná invázia vojsk takmer z celého sveta, však zostávajú.

Úsilie NATO sa v posledných mesiacoch sústreďuje na nebezpečné zasahovanie do situácie na Ukrajine, ktoré so sebou prinášajú dva rozhodujúce aspekty. Prvým je rôznymi krokmi provokovať Ruskú federáciu a druhým donútiť európske členské štáty zvýšiť vojenské výdavky pre vykonštruovanú ruskú hrozbu. Nie náhodou sa ňou straší najmä v širšom pobaltskom regióne. Okrem rusofóbneho Poľska a pobaltských republík bývalého ZSSR sú tu totiž aj dva členské štáty EÚ, ktoré zatiaľ nie sú v NATO – Švédsko a Fínsko. Avšak odpoveď na to, či sa Ukrajina stane členom NATO, je zatiaľ vo hviezdach.

Krízové a konfliktné oblasti v roku 2014

Pri hodnotení vývoja svetovej bezpečnosti sa vymedzujú najvážnejšie krízy a konflikty, ku ktorým v danom období došlo. Jeden taký zoznam, ktorý „objektívne“ (v záujme udržiavania vplyvu USA pri pohľade na hodnotenie bezpečnosti sveta) pripravil G. Friedman zo Stratforu (jednej z mnohých „mimovládnych“ organizácií v USA blízkych k spravodajským službám). V roku 2014 medzi štyri najdôležitejšie udalosti zaradil: neustály úpadok Európy, rusko-ukrajinskú krízu, desynchronizáciu globálnej ekonomiky a koniec platnosti Sykes-Picotovej zmluvy. Dá sa s ním do určitej miery súhlasiť, len treba dodať – za všetkým je viac či menej skryté zasahovanie USA so snahou šíriť chaos vo svete a nedopustiť ďalšie upadanie ich vplyvu vo svete. A aby o tom nebolo pochýb, Friedman dodáva, že Čína nebude schopná zopakovať svoje hospodárske výsledky z roku 2008 a môže hrať nanajvýš „druhé husle“.

V našom pohľade zostaneme tiež len pri štyroch prípadoch, hoci ohnísk napätia, kríz a konfliktov v uplynulom roku bolo oveľa viac. Nie všetky javy a udalosti, ktoré sme medzi ne zaradili, majú výhradne násilný charakter. Násilie nevzniká náhodne a naraz, ale je produktom dlhodobo prehliadaných a neriešených ťažkostí, s čím sa v dnešnom svete bežne stretávame.

Ukrajina

Ukrajinská kríza sa rýchlo stala jednou z najzložitejších kríz po rozpade bipolarity. Udalosti prerástli do akejsi „vojny o Ukrajinu“, ktorá sa už označuje aj za novú studenú vojnu, kde proti sebe stoja USA, EÚ a NATO na jednej a RF na strane druhej. Ukrajinská kríza má dimenziu politickú, ekonomickú, informačnú a aj ďalšie dimenzie. Patrí k nej aj vojenská dimenzia, ktorá sa charakterizuje ako „prvá hybridná vojna“.

Kríza existenčne ohrozuje samotnú Ukrajinu a destabilizuje viac regiónov – RF a viaceré štáty Spoločenstva nezávislých štátov ako aj veľkú časť EÚ. Takmer vôbec sa však nedotýka USA. Nie je v tom ich záujem a cieľ? Momentálne je na Ukrajine krehké prímerie, ktoré, žiaľ, nie je zárukou toho, že sa kríza končí a nemôže eskalovať novou vlnou ťažkostí i násilia. Časť odborníkov vidí nebezpečenstvo vývoja krízy v možnosti jej premeny na ďalší zamrznutý konflikt.

Európska únia

Krízový vývoj v roku 2014 v EÚ má špecifický charakter. Na jej území nie je nijaký ozbrojený konflikt, ale narastajú krízové politické, sociálno-ekonomické i kultúrne javy. Voľby do Európskeho parlamentu neprispeli k posilneniu pôvodných ideí európskej integrácie. Okrem víťazstva pravicových (konzervatívnych) síl sa zvýšilo zastúpenie euroskeptikov, čo vytvára nové napätie v otázke ďalšieho smerovania európskej integrácie.

EÚ stále zápasí s prekonávaním následkov finančno-ekonomickej krízy. Prejavuje sa to najmä v nezamestnanosti, ktorá je dlhodobo najvyššia v Grécku a Španielsku. Ďalšie sociálno-ekonomické problémy v štátoch EÚ (a to v starých aj nových) vyúsťujú do diskusií o smerovaní migračnej politiky a multikulturalizmu, ktoré môžu tiež prispievať k rastu napätia medzi rôznymi skupinami obyvateľstva. Napätie vyvoláva aj úsilie o osamostatnenie niektorých historických území – najmä v Škótsku a Katalánsku.

Ekonomickým problémom sa stáva euro. Útoky na euro sa vedú dvoma smermi – zvnútra, keď narastá kritika jeho fungovania a prospechu pre jednotlivé krajiny. Z vonku ide o snahu kruhov spojených s americkým dolárom zabrániť posilneniu eura a jeho súpereniu s dolárom. Prečo časť európskych finančných kruhov stále prechováva prehnanú úctu k doláru namiesto toho, aby s ním začala súperiť? Ekonomike EÚ môžu okrem toho spôsobiť vážne ťažkosti aj následky sankcií proti RF.

Veľká Británia má v EÚ množstvo výnimiek, ale postoj vlády v Londýne k nej je čoraz negatívnejší. Anglická kráľovská rodina pritom patrí vzhľadom na rozlohu pôdy, ktorú vlastní, k najväčším poberateľom poľnohospodárskych dotácií z EÚ. Veľká Británia sa stáva americkým trójskym koňom v únii. Chystá referendum o vystúpení z nej. Spýtajme sa, čo by to pre Európu znamenalo? Každá takáto zmena prináša síce starosti a ťažkosti, ale z lepšieho konca vzaté, možno by sa oslabil vplyv USA v EÚ.

Snaha USA podriadiť si EÚ, sa koncentruje na čo najrýchlejšie podpísanie pre EÚ nevýhodnej dohody o transatlantickom obchode a investovaní, ktorá sa považuje aj za „hospodárske NATO“. Jej podpora vnútri EÚ vychádza z kruhov blízkych nadnárodným spoločnostiam, ktoré majú na jej fungovanie veľký vplyv. K zdrojom prehlbovania krízy v EÚ patrí aj to, že mnoho krokov prijatých v hospodárskej oblasti neprihliada dostatočne na záujmy bežných ľudí a preferuje bohatých a silných.

Blízky východ

Najvýbušnejšou oblasťou svetovej bezpečnosti je dlhodobo Blízky východ, kde aj v súčasnosti existuje viac ohnísk nestability a bojov. Za najväčšiu hrozbu od leta minulého roku západné mediálno-politické kruhy označujú teroristickú organizáciu Islamského štátu. Ako to však, že táto organizácia bojovala už od roku 2011 v Sýrii (ešte ako Islamský štát Iraku, neskôr ako Islamský štát Iraku a Levanty) a za takúto hrozbu sa nepokladala?

Z hľadiska následkov je dnes asi najväčšou krízou sýrska s nesmierne veľkými obeťami na životoch i materiálnymi škodami. Západ stále zachováva dvojtvárny pohľad na udalosti a bojovníkov proti vláde B. Asáda mnohostranne podporuje.

Náhle vzniknutá globálna hrozba „Islamského štátu“ je však tiež produktom, na ktorom sa podieľal aj Washington. Bez invázie USA a koalície ochotných vpadnúť v roku 2003 do Iraku, by v ňom nevzniklo ohnisko terorizmu, ktoré prispelo aj k vytvoreniu Islamského štátu. Jeho aktivity, dlho podceňované, sa registrujú najmenej od roku 2006.

K novému fiasku informovanosti o terorizme na západný spôsob patrí, že Islamský štát sa zrazu, po niekoľkých úspešných akciách v Iraku, stal silnejšou a nebezpečnejšou organizáciou ako al-Káidá, po ktorej roky „šli“ spravodajské služby celého Západu. Vývoj na území, ktoré dnes kontroluje Islamský štát, vyvoláva tiež obavy, že sa tam vytvorí zamrznutý konflikt, na riešení ktorého sa chystajú USA a ich najbližší spojenci dlhodobo podieľať. A ako sme si už navykli – výsledok je veľmi neistý, ale Washington sa v regióne pevne usadí.

Napriek krutosti udalostí v sýrskej kríze a aktivít Islamského štátu, treba spomenúť aj  ďalší výbuch násilia na Blízkom východe – v izraelsko-palestínskom konflikte v lete 2014. Scenár bol podobný ako už viackrát v minulosti. Palestínski teroristi z Hamásu ohrozili bezpečnosť Izraela a bolo potrebné proti nim prijať tvrdé odvetné opatrenia, pri ktorých prišlo o život vyše tridsaťkrát viac Palestíncov ako príslušníkov izraelských ozbrojených síl, pričom to boli predovšetkým civilisti. Väčšie ako v minulosti boli aj materiálne škody operácie Pevná skala, ktoré len ďalej zhoršili humanitárnu katastrofu v pásme Gazy.

Spojené štáty americké

Na koniec nášho prehľadu netradične zaradíme USA. Krízové a konfliktné javy v Spojených štátoch totiž tiež narastajú a hrozia destabilizáciou sveta, hoci v inej forme ako v regiónoch, štátoch, organizáciách či skupinách, ktoré kritizuje Washington. Čoraz väčšmi nimi otriasajú aféry a škandály, ktorých dopad sa kompenzuje tým, že Washington sa usiluje dokázať svoje poslanie – nenahraditeľnosť – pri riešení konfliktov a kríz v zahraničí. Boli to najmä nepokoje v súvislosti s odsúdením policajného násilia, pokračujúce odpočúvanie a ďalšie špehovanie vlastných občanov i spojencov (teda porušovanie slobody a ľudských práv), dlhodobá neschopnosť (nezáujem) zrušiť väznicu na Guantáname, zasahovanie do záležitostí iných štátov (najnovšie v Maďarsku a ČR), narastanie problémov s migrantmi atď.

Zamyslime sa aj nad tým, prečo sa Washington tak usilovne, ale nervózne venuje „ochrane“ dolára. V roku 2014 upadol objem devízových rezerv v dolároch vo svete pod psychologickú hranicu 60 %, čo je najmenej od začiatku 90. rokov. V rokoch, keď vplyv USA vo svete bol najväčší, tento ukazovateľ dosahoval vyše 70 %. Sem možno priradiť aj stále rastúce zadlženie USA, ktoré dosahuje už astronomické hodnoty. V USA to však napodiv nie je až taký problém ako v Grécku.

Rastúci počet obetí konfliktov

Doplníme smutný fakt, že len pri „najsledovanejších“ ozbrojených konfliktoch v Afganistane, Iraku, Líbyi, na území pásma Gazy v Palestínskej samospráve, Sýrii a na Ukrajine zahynulo podľa údajov z rôznych zdrojov vlani takmer 145 tisíc osôb – civilistov, vojakov vládnych síl i z rôznych zoskupení bojovníkov. Počet utečencov v nich za rok 2014 sa odhaduje okolo dvoch miliónov. K počtu obetí treba prirátať aj zabitých v ďalších – menších – ozbrojených konfliktoch a pri teroristických útokoch. Ide najmä o Pakistan, Jemen, Egypt, Nigériu, Mali, Sudán, Južný Sudán, Somálsko, Libanon, Stredoafrickú republiku a i. Mnoho je obetí terorizmu v štátoch BRICS – Číne, Indii i RF.

Bokom sme nechali organizovanú zločinnosť, epidémiu eboly i mnohé sociálno-ekonomické a sociálno-demografické problémy, ktoré prinášajú nielen materiálne škody, ale v ich dôsledku hynie mnoho ľudí. Najhoršia situácia v tomto smere je asi na území subsaharskej Afriky, ktorej stav je čiernym svedomím Západu.

Trochu optimizmu do budúcnosti

Hlavná línia vývoja svetovej politiky a bezpečnosti je už roky jasná – pokračuje úpadok pozície USA a vytvára sa multipolarita moci. Bude Washington rešpektovať tento trend alebo používaním násilia (aj ozbrojeného) a rôznymi ekonomickými, politickými i mediálnymi manipuláciami sa ho bude usilovať zvrátiť? V tomto storočí sa mu to príliš nedarí.

Inou cestou, ktorá sa zatiaľ presadzuje ťažko, sú iné spôsoby riešenia problémov svetovej politiky a bezpečnosti, ktoré môžu ponúknuť EÚ a ČĽR. Z celosvetového pohľadu je príťažlivá čínska myšlienka harmonického sveta, v ktorom pôsobí viacero entít, pričom žiadna z nich sa neusiluje stať jedinou rozhodujúcou, raz prevládne jedna, inokedy iná.

A celkom nakoniec, hoci sme EÚ zaradili medzi krízové oblasti súčasného sveta, nemali by sme strácať nádej na to, že jej integrácia bude prínosom. Nemala by pomôcť len nám samotným, ale aj svetu. A ak kritizujeme EÚ, tak predovšetkým preto, že sa silne odkláňa od myšlienok, ktoré sú nielen príťažlivé, ale aj dobré a pekné – ale iba vtedy, ak platia pre všetkých rovnako a ak riešia problémy, ktoré trápia ľudí v každodennom živote.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Vyšlo v Literárnom týždenníku 1 – 2/2015

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984