Päť minút po dvanástej

Keď sa lídri EÚ tento týždeň stretnú v Bruseli, na stole nájdu aj jedno varovanie z dielne Európskej komisie a šéfa európskej diplomacie Javiera Solanu o tom, že klimatické zmeny nie sú „len“ environmentálnou otázkou, ale predstavujú aj vážne bezpečnostné a politické riziko, priamo zasahujúce do európskych záujmov. Podľa tejto správy je klimatické zmeny potrebné vnímať ako zosilňovač hrozieb – zhoršujú napätie medzi krajinami i vo vnútri krajín. Chudobným regiónom prinášajú problémy, na ktorých riešenie nemajú miestne vlády dostatok prostriedkov. Tým narúšajú už aj tak krehkú ekonomickú a politickú štruktúru, ohrozujú prežitie spoločnosti. Správa vymenúva niekoľko rizík, ktoré so sebou klimatické zmeny prinášajú. Za najhoršie možno označiť tri: konflikt pre stále vzácnejšie zdroje, masová migrácia a ohrozovanie časti pevniny rastúcou hladinou morí. Súťaž o prístup k zdrojom, najmä tým strategickým, je už dlho jedným z dynamizujúcich faktorov medzinárodnej politiky. Kvôli klimatickým zmenám sa však konflikt zhoršuje a netýka sa už len nerastných surovín, potrebných pre modernú ekonomiku (ako sú energetické zdroje a pod.), ale aj základných zdrojov nevyhnutných na prežitie. V mnohých, najmä najchudobnejších častiach sveta zhoršujú alebo vytvárajú konflikt napríklad nedostatok vody, obrábateľnej pôdy, miznúce zdroje pre rybolov či záplavy a suchá ničiace prírodu. Ak k nim bude v dôsledku klimatických zmien prichádzať častejšie, ohrozí to nielen stabilitu, ale aj samotnú existenciu spoločností v mnohých častiach Afriky, Blízkeho a Stredného Východu, Južnej a Juhovýchodnej Ázie a podobne. Je ilúziou nazdávať sa, že výsledok nezasiahne aj Európu. Jedným z dôsledkov bude pravdepodobne masová migrácia. OSN predpokladá, že v roku 2020 budú vo svete milióny „environmentálnych migrantov“, ktorých klimatické zmeny a ich ekonomické a politické následky vyštvú z domovov. Množstvo migrantov pravdepodobne zvýši napätie v prechodných i cieľových krajinách, vzniknú konflikty medzi etnikami, náboženskými skupinami, dôjde k politickej radikalizácii. Európa sa už teraz usiluje brániť voči tlaku migrantov z krajín tretieho sveta sprísňovaním režimu na vonkajších hraniciach a faktickým obmedzovaním práv imigrantov, najmä tzv. „nelegálnych“. Lenže stavanie čoraz vyšších múrov so stále hustejšou sieťou ostnatého drôtu nie je riešenie – ani morálne, ani dlhodobo fungujúce. Rastúca hladina svetového oceánu, ktorá je jedným z následkov klimatických zmien, ohrozuje husto obývané pobrežné oblasti v rozvinutom i rozvojovom svete. Hroziaca katastrofa nemá len humanitárny rozmer – obyvatelia zo zatopených oblastí budú hľadať domov inde. Stúpajúca hladina mení geografické podmienky, čo bude mať zásadný dopad aj na medzinárodné právo: Posunú sa hranice? Ak áno, čo sa stane s prírodnými zdrojmi? A čo bude s právami a povinnosťami krajín – nehovoriac o občanoch – ktoré prosto prestanú existovať, ako to hrozí viacerým ostrovným štátom? Ak sa tieto otázky nepodarí promptne politicky riešiť, len zvýšia medzinárodné napätie. Paradoxným sprievodným znakom klimatických zmien je, že tí, ktorí sú nimi najhoršie postihnutí, sú za ne najmenej zodpovední. Chudobné krajiny, resp. chudobné vrstvy v krajinách môžu klimatické zmeny postihnúť najhoršie okrem iného aj preto, že majú najmenej prostriedkov pripraviť sa na ne a vyrovnať sa s následkami. Diskusia o povahe klimatických zmien a o tom, čo ich spôsobuje, pravdepodobne nikdy neskončí. Vždy sa nájdu „klimatickí skeptici“, ktorí pre ideologickú zaslepenosť, neochotu čokoľvek meniť, pre uprednostňovanie úzkych individuálnych záujmov či prostú hlúposť nebudú ochotní priznať, že situácia sa zhoršuje. Môžeme si za to sami, a len my sami s tým môžeme niečo urobiť. Z hľadiska zdravého rozumu je však nevyhnutné považovať diskusiu za „predbežne uzavretú“ a začať konať. Aj keby sme dnes prestali používať všetky zbytočné elektrické spotrebiče, definitívne zaparkovali autá a zastavili najviac znečisťujúci priemysel, aj tak pocítime dôsledky našej nezodpovednej spotreby v minulosti. Isto, za záchranu planéty budeme musieť zaplatiť. Lenže omnoho viac by sme zaplatili za jej zničenie.