Euro, diaľnice a životné prostredie: časovaná bomba

V jednom starom vtipe rozpráva gazda, ako sa postupným znižovaním množstva sena pokúsil odnaučiť koňa žrať – a práve keď už bol blízko cieľa, ten zradca mu zdochol. Ak slovenská vláda v nasledujúcich rokoch neprestane škrtiť výdavky na životné prostredie, hrozí nám, že nesplníme záväzky, ktoré sme pri vstupe do Európskej únie podpísali. Skončí sa to tým, že budeme platiť pokuty a narýchlo zháňať peniaze na investície v rozpočte spútanom Maastrichtskými kritériami pre euro, ktoré s veľkou slávou zavedieme. Slovenská republika si vyjednala v Prístupovej zmluve s EÚ viacero prechodných období. V kapitole o životnom prostredí ich je sedem a týkajú sa najmä investične náročných smerníc. Napríklad o čistení komunálnych odpadových vôd, o odpadoch z obalov, či o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok z veľkých spaľovacích zariadení do ovzdušia. Ak má Slovensko splniť svoje záväzky, musí podľa odhadu ministerstva životného prostredia v rokoch 2007 – 2015 investovať do splnenia smerníc vyše sedem miliárd eur (presne 7, 162). Do minulého roka bolo investovaných približne štrnásť percent (1, 034 miliárd eur). V období ďalších šiestich rokov musíme s výnimkou smernice o čistení odpadových vôd dosiahnuť plný súlad s legislatívou EÚ aj v zmysle Prístupovej zmluvy. Podľa posledných prehodnotení stavu plnenia týchto záväzkov chýba až tridsaťosem percent z celkových nákladov (2, 724 miliárd eur). Len v oblasti kvality vôd chýbajú takmer dve miliardy (presne 1,770) a na odpady by sme potrebovali ďalších 0,784 miliárd. Ak tieto peniaze neinvestujeme, hrozia Slovensku finančné sankcie, ktoré zmluva o zložení ES udáva ako paušálnu pokutu vo výške 725-tisíc eur, s denným penále 870 až 52 200 eur. Logická otázka by znela: prečo vláda nekoná? Zdá sa, že ide zhruba o štyri hlavné motívy: agenda, čas, euro a diaľnice. Podľa základnej sociologickej príručky o skúmaní rozhodovacieho procesu, ten, kto pripravuje agendu, kontroluje diskusiu. Tradične najslabšie ministerstvo životného prostredia je vo vláde pri tvorbe agendy už roky v závese. Ovládajú ju iní hráči. A tak, keď dôjde na diskusiu, čo s výnosmi z privatizácie, prednosť dostane pokus zaplátať devastujúcu dieru v rozpočte Sociálnej poisťovne, ktorú spôsobilo zavedenie II. dôchodkového piliera. Toto plátanie v budúcich rokoch podkope celý rozpočet a do plnenia noriem v životnom prostredí nebude možné investovať (na rozdiel od susednej Českej republiky, kde sa na tieto smernice časť výnosov privatizácie použila). Celé bremeno plnenia záväzkov pritom ponesie štát. Mimochodom, len na ilustráciu toho, kam až môže zájsť obhajoba záujmov súkromných vlastníkov zo strany štátu, spomeňme transformáciu vodární a kanalizácií. Prečo vodárenské spoločnosti, ktoré prešli spod štátu do súkromného vlastníctva, nie sú zainteresované na tom, ako sa plnia požiadavky smernice o odpadových vodách? Nuž preto, aby zodpovednosť za ich plnenie niesol štát (čiže daňoví poplatníci) – ale zisk si mohli rozdeliť súkromné spoločnosti. Teda občanom náklady, kapitálu zisky. Hlavný argument ministerstva financií za odklad investícií do ŽP znie, že pred prijatím eura si nemôžeme dovoliť ďalší nárast verejných výdavkov – ohrozilo by to termín roka 2009. Preto sa odsúva do budúcnosti všetko, čo ešte dnes nepáli. Asi je potrebné, aby sme dospeli až do štádia právnych sporov na Európskom súdnom dvore. Žiaľ, každá vláda sa spolieha, že účty sa budú platiť až po jej odchode. Proces od formálneho oznámenia o porušení Prístupovej zmluvy k súdnemu sporu je dlhý – trvá spravidla niekoľko rokov. Navyše ani predchádzajúca, ani súčasná vláda nevedia odlíšiť reálne potreby od nutkania vzývať zlaté teľa. Raz je to privatizácia dôchodkového systému, predaj poisťovní a nemocníc, inokedy zase diaľnica do Košíc. Preto bude štátny rozpočet ako prikovanú guľu vláčiť za sebou bremeno miliárd z privatizácie SPP a ďalších kľúčových podnikov, utopených v súkromných dôchodkoch – a najmä ďalších miliárd, ktoré do nich bude potrebné ešte roky dávať. Súčasná vláda to dovŕši postavením diaľnice do Košíc. Hroziacim dôsledkom odkladov investícií do životného prostredia však je, že Európska komisia bude Slovensku v nasledujúcom finančnom období Únie, rokoch 2014–2020, krátiť finančné prostriedky zo Štrukturálnych fondov. Zníži ich o výšku pokút, ktoré v prípade nesplnenia záväzkov Prístupovej zmluvy či ďalších platných predpisov v oblasti životného prostredia stanoví Európsky súdny dvor. Európska komisia takto skrátila príspevky už v tomto rozpočtovom období v prípade Grécka. Až keď sa na našich námestiach pozametajú odpadky po oslave a ohňostroji z prijatia eura, keď sa v priamom prenose prestrihne niekoľko pások na diaľnici, vtedy zistíme, že sme do cieľa dobehli na podvyživenom koni – a budeme radi, ak to za cenu ohromných investičných nákladov vôbec dáko prežije. Autor je publicista