Pani sestrička (a iní)

Ak sa človek dostane do situácie, keď sa on či niekto z jeho blízkych nezaobíde bez odborného ošetrovania, aj keby to nebola situácia vyžadujúca hospitalizáciu, môže byť preňho doslova spásou niektorá z početných agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS). Pacienti z Trenčína a jeho okolia, ktorí sa v takej situácii ocitli a dostali sa do starostlivosti ADOS, ktorú vedie Margaréta Blicklingová, mi tento predpoklad jednoznačne potvrdzovali. Jeden dokonca vyhlásil, že táto forma starostlivosti je oveľa lepšia ako nemocničná. Starší pán na pätách s ranami väčšími ako desaťkorunák a hlbokými až po kosť nazval sestru Blicklingovú anjelom. A kým ona mu rany jednu po druhej čistila a ošetrovala, on mi rozprával: „Ťažko vypovedať, aké je to šťastie, že sme sa dopočuli práve o jej agentúre,“ pochvaľoval si, kým mu z jám v ranách opatrne odstraňovala kusy gázy s masťou, ktorá odvčera splnila svoju hojivú úlohu. „S nemocnicou sa to nedá ani porovnať,“ vzdychol. A sestrička dopĺňa, že veru trvalo pár týždňov, kým sa po návrate pána Petra z nemocnice podarilo zanedbané rany dať ako-tak do poriadku. „Kdeže by mi ich boli čistili tak starostlivo ako tuto pani sestrička. Ale ani im to veľmi nezazlievam. Sestier je dnes málo, tam sa jedna sa starala o celé oddelenie a ledva stíhala to najnutnejšie. Teraz sa to hádam pohne k lepšiemu,“ pokračuje starý pán, kým mu na rany na jednej nohe svieti biolampa a druhú zatiaľ sestrička ponára do hojivého kúpeľa. „Nehovoriac o tom, že ma lieči nielen sestričkina starostlivosť, ale aj to, že som doma.“ Nemá kto Domáce prostredie je pri akejkoľvek liečbe naozaj priam nezaplatiteľná výhoda. Aj preto možno agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ktoré sú obdobou voľakedajších terénnych sestier, pokladať za progresívne. Aj napriek tomu, že hoci odborne sú nielen na rovnakej, ale veľmi často na vyššej úrovni ako zahraničné, materiálne sa ich postavenie vôbec nedá porovnať. Sestra Blicklingová to zažila, keď bola približne pred piatimi rokmi na niekoľkotýždňovej stáži v Rakúsku. Dva týždne ošetrovala jediného človeka za nepomerne vyšší honorár, než aký dostane za prácu so všetkými svojich pacientmi na Slovensku. Napriek tomu, že doma denne ošetrí oveľa, oveľa viac, zmluvy má so všetkými poisťovňami a s približne dvadsiatimi lekármi a autom pritom pendluje po celom Trenčíne a jeho okolí. Cez víkendy sa venuje papierovaniu a ak je to potrebné, chodí aj k pacientom, a platí to aj cez sviatky. Navyše prakticky nevypína mobil, aby bola k dispozícii nielen priamou pomocou, ale aj radou. Je zároveň výkonnou sestrou i šéfkou a manažérkou agentúry a zamestnáva ešte dvoch ľudí. Stanovuje, koho treba ošetrovať denne, ku komu už vzhľadom na hojenie rán stačí ošetrenie obdeň či raz za týždeň. Prečo pred tými piatimi rokmi nezostala pri jednoduchšej práci okolo jedného človeka? Lebo sa jej hlboko dovnútra predralo s úľavou vyslovené ktorýmsi z tých slovenských: „Ako dobre, že ste už tu!“ Práca ju baví a vedomie, že doma ju potrebujú mnohí, ju napĺňa radosťou. Skúsenosť z domáceho ošetrovania pacientov v Rakúsku však pokladá za veľmi užitočnú. Podmienky aj platy neporovnateľné, zato kvalita práce slovenských zdravotných sestier vynikajúca a – žiadaná. Bohužiaľ. Bohužiaľ preto, lebo aj to je dôvod, pre ktorý v slovenských nemocniciach sestry už niekoľko rokov chýbajú. A tie, ktoré pracujú v ADOS-och, musia neraz naprávať to, čo sa preto v nemocniciach neošetruje, ako by sa malo. Úcta aj k tým v plienkach Je dačo pred dvanástou a sestru Blicklingovú, pre ktorú je pán Peter od rána už ôsmym ošetreným pacientom, strieda opatrovateľka, ktorá mu podá obed. My nastupujeme do sestričkinho auta, ktoré je pojazdnou ambulanciou, ošetrovňou aj kanceláriou a ideme do Kubrej. Čaká tam staršia pani s hlbokými ranami na členkoch, ktorá výdatne preháňa dcéry, čo sa o ňu prišli načas starať jedna z Karlových Varov, druhá z Ostravy. Starkej, ktorá pre boľačky na nohách už ledva prejde z izby do kuchyne, sa nepáči, že jej vybavili nosenie obedov. Ona by si vraj mesačne navarila lacnejšie ako za dve tisícky. A vraj má zdražieť mäso, z čoho to bude platiť potom? Keby si varila sama, zaobišla by sa aj bez neho. O sťahovaní k dcéram nechce ani počuť. Ani o návšteve urológa, aby potvrdil jej čiastočnú inkontineciu a predpísal jej dospelácke pampersky. Cestou do auta sestrička s jednou z dcér dohovára stratégiu, ako to so starkou vyriešiť, aby sa nebolo treba dotýkať jej ostychu. Sestra Blicklingová je taktná. Ani brvou nedá najavo, ak ju u pacientov zaskočí nejaký ich problém s hygienou, chudobou, zlou náladou či nevedomosťou. Takmer o všetkých sa vyjadruje s nefalšovanou úctou. To, čo mnohí napriek svojmu zdravotnému stavu dokážu, ale aj čo dokážu ich blízki, si ju podľa nej zaslúži. Cestou od pani Amálie sa zastavíme v kubranskej lekárni po lieky, zdravotnícky materiál a pampersky pre Janka. To vraj čosi uvidím. Ale najprv treba zasa prefičať cez Trenčín a potom sa osviežiť kyselkou kúsok za Kostolnou. V extrémne sparnom lete býva pristavenie pri prameni kyslastej minerálnej vody skvelej chuti životabudivé. A niekedy tak pôsobí už aj pohľad z auta na okolité kopce a nádhernú prírodu. „Tak si dobíjam energiu,“ hovorí pani sestrička, ako ju titulujú takmer všetci zverenci. Dnes je v pláne ešte aj Chocholná-Velčice a Štvrtok, kde má nového pacienta, ktorý si z nemocnice priniesol preležaniny na pätách. Preležaniny a zúbožený stav chorých, ktorí sa vracajú z liečby v nemocniciach je vraj veľmi častý jav. Daň redukcii pracovných miest v zdravotníctve. Ani tie misy neprekážajú Bez auta by sestra Blicklingová svoju prácu robiť nemohla. Pri zakladaní agentúry ošetrovateľskej starostlivosti jej prišla veľmi vhod celoživotná láska k autám a šoférovaniu. „Bola som ešte celkom malá a už by som sa bola rada vozila celkom sama aspoň na motorke,“ spomína. Otec, jej to dovolil, len čo sa dalo, takže sa s jazdením skamarátila veľmi skoro. Rovnako skoro sa dostala do kontaktu aj s ošetrovaním rán. Už trojročná sa totiž pri jazde na bicykli často zranila tak, že potrebovala odborné ošetrenie. A na sestričkách pri ňom mohla nechať oči. A tak odjakživa chcela byť zdravotnou sestrou. Až keď ju rodičia zneistili otázkou, či jej nebude prekážať vynášať celý život spod pacientov misy, skúsila najprv strednú všeobecnovzdelávaciu školu. Po maturite si však urobila zdravotnícku nadstavbu a šesť rokov robila gynekologickú sestru. Potom študovala ďalej, aby mohla ošetrovať psychiatrických pacientov v trenčianskej väzenskej nemocnici. A keď sa po dvadsiatich šiestich rokoch praxe v nemocnici rozhodla venovať sa pacientom doma, absolvovala ďalšie pomaturitné štúdium so špecializáciou na domácu ošetrovateľskú starostlivosť. Stala sa aj diplomovanou sestrou, chodí na rôzne kurzy, školenia a konferencie, kde si ustavične dopĺňa poznatky a navyše vždy študuje každú novú diagnózu, ktorá sa u jej pacientov vyskytne. Lebo je nevyhnutné, aby o ochorení čo najviac vedela ona, aj aby učila pacientov a ich rodinných príslušníkov – nebáť sa ochorenia či rany, naučiť sa, ako svojmu blízkemu uľaviť a pomôcť. Zaobchádzať s ním s citom, pochopením a dôstojnosťou. Jankov anjel Kým sa dostaneme do Chocholnej, pýtam sa na pacientov, ktorých som so sestrou Blicklingovou navštívila pred troma rokmi. Ako je na tom muž po druhej mozgovej mŕtvici a jeho žena, ktorá ho opatruje už desiaty rok bez vystriedania? Už vtedy jej dochádzali sily aj peniaze, ako náhradu gázy strihala, prala a žehlila handry, lebo zdravotnícky materiál poisťovne aj tým najťažším pacientom platia len obmedzene. On je vraj na tom stále rovnako, manželka upadá do čoraz ťažších depresií, akurát tie limity sa trošičku zdvihli... Pani, ktorej po ochorení na ružu poodpadávali z nohy pod kolenom kusy svalov veľkosti päste a pred troma rokmi to s ňou vyzeralo nádejne, sa tiež má horšie. Rapídne sa totiž zhoršila skleróza multiplex jej dcéry – úplne ochrnula. Námaha pri polohovaní bezvládnej dcéry ranu po ruži pacientke zväčšuje. A v tejto situácii je zo všetkého najhoršie azda najmä to, že tieto životom skúšané ženy sú na všetko samy. Pred paňou, ktorá nás od brány maličkého domčeka vedie k Jankovi, sa treba pokloniť. Kedysi žil celkom sám na jednej z neďalekých kopaníc, a keď ho zrazu začali kváriť storaké ochorenia a telo mu začali zožierať rany aj špina (niektorého chlapa dostať k umývadlu je nad ľudské sily), vzala si ho k sebe. Sama vážne chorá, bieda v jej domčeku dýcha z každého kúta, ale nedalo jej nechať človeka skapať ako divú zver, čo ho aj musí baliť do pampersiek. „Vážim si ju za to,“ hovorí sestra Blicklingová, keď sa vraciame domov a ja si uvedomujem, že to povedala takmer pri každom pacientovi alebo človeku, ktorý sa oňho staral. A na pozadí toho, čo som videla, si uvedomujem aj to, že je veľmi užitočné vyjsť aspoň občas zo závetria, hoci aj len závetria štandardu priemernej strednej či až nižšej strednej vrstvy. Keby sme to aspoň z času na čas robili všetci, bolo by hádam v našom živote tichšie. A azda by bolo počuť aj menej prázdneho kaviarenského teoretizovania, mediálnych škrekov či hlupáckeho internetového havkania. Lebo to, ako sa žije mimo závetria dobrých bydiel, neraz vyráža dych. Čo sú ADOS Sú to agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ktoré poskytujú domácu ošetrovateľskú starostlivosť a iné služby v domácnosti pacienta. Medicínska domáca ošetrovateľská starostlivosť zahŕňa diagnostické a terapeutické ošetrovateľské a rehabilitačné služby. Poskytujú ju skúsené zdravotné sestry a ošetrovatelia alebo rehabilitačné pracovníčky a pracovníci podľa indikácie ošetrujúceho lekára. Prínos tejto služby pre pacienta spočíva najmä v skrátení alebo nahradení hospitalizácie, vo výraznom zvýšení kvality života, v urýchlení procesu uzdravovania. Znamená aj získanie jeho nezávislosti a sebestačnosti a skrátenie pracovnej neschopnosti. Prínos pre zdravotníctvo spočíva v znižovaní nákladov, vzniku úspor, ktoré možno použiť na iné zdravotnícke služby. Financovanie pritom môže byť viaczdrojové: z poisťovní, príspevkov štátnej správy a samosprávy, charitatívnych or-ganizácií alebo z priamej platby klienta. Náklady pritom vznikajú podľa potreby, nie automaticky. Táto služba rozširuje spektrum poskytovanej starostlivosti chorým. Podmienkou úspešnosti domácej ošetrovateľskej starostlivosti je vysoká kvalita služieb, podložená vypracovanými štandardami. Domáca ošetrovateľská starostlivosť sa poskytuje na základe odporúčania praktického lekára pre dospelých, ktorý je ošetrujúcim lekárom chorého. Potrebu agentúr domácej ošetrova-teľskej starostlivosti zvýrazňuje starnutie populácie, pribúdanie chorých odkázaných na pomoc, tlak na znižovanie nákladov v zdravotníctve, ale aj na rast kvality služieb a dostupnosť zdravotníckych služieb. Domáca ošetrovateľská starostlivosť zahŕňa komplexné poskytovanie ošetrovateľských služieb osobám so zdravotnými problémami, ktoré z dôvodu svojho fyzického alebo duševného stavu nie sú schopné opustiť domáce prostredie pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti, alebo nie je dôvod na hospitalizáciu. Domáca ošetrovateľská starostlivosť prispieva k tomu, aby sa trend poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku uberal smerom k liečbe v domácom prostredí. Prevzaté z Bedekera zdravia, autori Ladislav Hegyi, Ivan Bielik Čo sa robí v ADOS Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti pomáhajú pri ošetrovaní rán, preležanín, vredov predkolenia, starajú sa o inkontinentných pacientov, pacientov po operáciách, diabetikov. Do ich pracovnej náplne patrí aj ošetrovanie stomií – vývodov zväčša po onkologických operáciách. Zabezpečuje aj ošetrovateľskú rehabilitáciu po mozgových príhodách. ADOS umožňujú ušetriť ťažko chorých a imobilných pacientov od namáhavých ciest k lekárom; lekárom či zdravotníckym zariadeniam zase ušetria cesty k pacientom. Ošetrovateľské služby poskytuje agentúra výlučne na odporúčanie lekárov stanovujúcich aj výkony, ktoré treba robiť.

Čo robí sestra v ADOS Podľa sestry Blicklingovej musí mať človek, ktorý chce pracovať aj v podmienkach nášho, okrem ťažkých podmienok aj rôznymi ministrami zmietaného zdravotníctva, predovšetkým rád ľudí. Tak rád, aby mu na každom, aj na najbiednejšom, záležalo. Pretože je to človek. Ju to naučila väzenská nemocnica. Tam musela pacienta vnímať ako človeka, nie ako previnilca. Aj teraz si babku z dediny váži rovnako ako pána z mesta. Ale nestačí len ošetrovať. Okrem toho v agentúre zabezpečuje aj kontakt s poisťovňami, robí mesačné výkazy, zmluvy s lekármi, poisťovňami aj pacientmi. Sestry v agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti kontroluje nielen pacient a jeho rodina, ale v prvom rade ošetrujúci lekár, poisťovne, komora sestier, revízni lekári, ktorí posúdia, či urobili výkony zodpovedajúce pacientovej diagnóze. Marta Moravčíková