Denis Diderot a prípad Boučková
Keď Denis Diderot písal svoje najväčšie diela, televízia ešte neexistovala. Bol autorom projektu encyklopédie, pôvodcom rozsiahleho filozofického a literárneho diela, ktoré nestráca ani dnes svoju platnosť. Okrem iného je zakladateľom teórie hereckej tvorby, najmä v diele napísanom v dialógoch – Herecký paradox. Už dávno sformuloval poznatky, ktoré prerástli jeho dobu. Čo to má spoločné s Mariannou Boučkovou, známou televíznou moderátorkou, ktorú sme v názve tohto príspevku uviedli hneď vedľa starého filozofa? Dosť prekvapujúca dvojica, zdá sa, že jeden o druhom vlastne ani nevedia – presnejšie on o nej určite nie a ona o ňom pravdepodobne rovnako. A predsa z ich položenia vedľa seba môže niečo vyplynúť aj pre naše poznanie. Aplikácia princípov šoubiznisu Kým Denis Diderot je pre nás už overenou veličinou, poznaním, o ktoré sa môžeme spoľahlivo opierať, je Marianna Boučková javom premenlivým, živo pohyblivým, človekom napohľad dosť nestálym. Nemyslíme teraz na jej moderátorské schopnosti. V tých sa vypracovala na naozaj profesionálnu úroveň – v čítaní cudzích textov, správ a informácií je presná, bez potknutí, bez nedostatkov v slovnom prejave či v mimike a geste. Okrem toho je to aj pekná mladá žena, a tak nechceme ani by sme nemohli spochybniť, že ide naozaj o jednu z našich najlepších žien v tejto profesii. Ak je však pani Boučková v niečom neulapiteľná, tak je to v jej súkromnom živote. Známe míľniky na jej ceste za posledných niekoľko rokov, Asimakopoulos – Bouček – Novotný, nám azda dovolia vyhlásiť, že táto mladá žena je naozaj dosť neposedná. Ale pozor, cieľom týchto poznámok nie je moralizovať. Pokúšame sa zvládnuť prípad Boučková naozaj nie na úrovni lacného bulvárneho plátku. V tom veríme, že sa stávame priekopníkmi, pretože konečne niekto vytrhne túto tému povrchným žurnalistom a usadí ju tam, kam patrí – do filozofie, prinajmenšom do filozofie našej doby. Naozaj nejde iba lacný príbeh jednej blondínky, ako si to zle vysvetľuje väčšina verejnosti. Podľa nášho názoru tu ide o vedomý či nevedomý pokus Marianny o aplikáciu niektorých princípov šoubiznisu na vlastnú osobu. V základoch jej konania mimo televíznej obrazovky, v salónoch a hoteloch, sú dve podstatné črty – ľahká „záľubčivosť“, hlavne do milionárov a pseudomilionárov, ako aj mimoriadna ambicióznosť. Tieto dve vlastnosti sa môžu navzájom vylučovať, u pani Boučkovej sa však podporujú. V danom spojení ju vedú vpred a nahor. U takej Anety Pariškovej prevládla iba mimoriadna ambicióznosť; v zaľubovaní je stála a nemenná, a táto jednostranná orientácia ju priviedla až do politiky, čo bolo určite jej najhoršie rozhodnutie v živote. Prehnane cudná Nechceme tu tvrdiť, že Boučková cieľavedome spája svoju ženskú lásku s karierizmom. V jej konaní ide skôr o dôsledok prirodzenej ženskej intuície, najmä intuície mediálnej hviezdy, ktorá tuší, aj keď sa to spolu s väčšinou našej populácie obáva povedať nahlas, že žensko-mužský škandál patrí k hviezdnemu remeslu, ako k šustrovi kopyto. Ľahká vzrušivosť a lascívnosť jej sexuálnych dobrodružstiev (nech sa na nás nenahnevá, ale inak sa to nazvať nedá), patrí k tomu, čo robí a zvyšuje záujem o to, čo robí. Keďže naším cieľom nie je prehnane moralizovať, uveďme niekoľko faktov na obranu pani Boučkovej. V prvom rade svoju povesť zvodnice, sexuálnej superstar, buduje prostriedkami psychickými, nie fyzickými. Nevieme o tom, že by pózovala pre pánske obrázkové časopisy v minimálnom zahalení a v maximálnom odhalení. Koľko známych aj menej známych hviezd i hviezdičiek ešte ani nezišlo z móla a už boli povyzliekané vo fotoateliéroch (a niektoré aj predtým). Pani Boučková je z tohto hľadiska až prehnane cudná, nenosí ani priveľmi vyzývavé róby a na rozdiel od Paris Hiltonovej nosí nohavičky. Ani nejaké ďalšie škandály podobného typu, výtržnosti či opilstvá a drogy nám nie sú známe. V podstate si stále udržiava imidž celkom slušného dievčaťa. Keby tu neboli tí chlapi... Ale na druhej strane – veď ich mala za posledné tri roky iba troch! Ako poznáme život súčasnej mladej generácie, tak to vôbec nie je nejaký rekord. Koľké devy by mohli do nej hodiť bez viny kameňom? Pani Boučková sa z priemeru svojich priateliek (všetky ich nepoznáme, ale poznáme štatistiky) až tak veľmi nevymyká. A ďalšia poľahčujúca okolnosť – hoci Marianna má akosi šťastie na bohatších mužov, zatiaľ nijako mimoriadne nezbohatla. Mnohí z nás si určite ešte pamätajú na nie také dávne dámy, ktoré v tomto časovom štádiu svojich vzťahov už mali domy pod Slavínom, alebo už po nich boli pomenované tri jachty na Jadrane. Boučková je v tomto dosť neúspešná – alebo je to iba predzvesť imidžu, ku ktorému smeruje? Cez škálu výraziva i citov Pravda, je tu jedna priťažujúca okolnosť, ktorou si naozaj v očiach verejnosti poškodila – rýchla svadba a ešte rýchlejší úlet z manželského hniezda, od mäkkého, zdanlivo neveľmi inteligentného pána Boučka – ktorý však, ako sa ukazuje, až taký slabý súper nebol. Tu Boučková prestrelila, hoci pri súčasnom percente rozvodovosti ani toto nie je nijaká výnimka. Prestrelila tým, že spomínaným výčinom rozbila svoj romantický obraz o šťastnej svadbe a bude ho musieť určitý čas ešte dávať dohromady. O to ťažšie, že nepristála v náručí nikoho iného, ako pána Novotného. Otázka je, prečo sme začali tento príspevok Diderotom. Nuž preto, že on, nemajúc ešte k dispozícii médiá a moderátorov, napísal niečo podstatné o hercoch. Bol totiž presvedčený, že herec musí svoju rolu vykalkulovať a že pritom nesmie celkom podľahnúť emóciám. Použil ako príklad slávneho anglického herca Davida Garricka: „Strčí hlavu medzi dvere a v intervale štyroch alebo piatich sekúnd prejde jeho tvár postupne od bláznivej radosti k radosti miernej, od tejto radosti k pokoju, z pokoja do prekvapenia, od prekvapenia k údivu, z údivu do smútku, zo smútku do skleslosti, od skleslosti k zhrozeniu, od zhrozenia k hrôze, z hrôzy do beznádeje a z tohto posledného stupňa znovu vystúpi k pôvodnému výrazu.“ A Diderot sa tu spytuje. „Mohla jeho duša skúsiť všetky tieto pocity a prejsť v rovnakom rytme ako tvár takou istou stupnicou? Tomu neverím.“ A my sa môžeme spolu s ním spýtať: „Mohla pani Boučková pri pochode náručami troch milionárov prejsť všetkými tými štádiami aj citovo? Zaľúbením do Asimakopoulusa z jeho luxusného hotela, stratením hlavy a potom rýchlym vytriezvením, objavom Boučka, láskou k nemu, chystaním svadby, sľubom vernosti, nádhernou bielou ceremóniou na zámku, prudkým rozčarovaním z jeho údajného videa, objavom nového princa z televíznej obrazovky, tajným stretávaním s ním, odhalením ich vzťahu bulvárnymi médiami, vypovedaním pravdy o Boučkovi, chladnokrvnou prípravou rozvodu a útekom s Novotným do novej lásky? Spolu s Diderotom si myslíme, že nie! Vyšliapanou cestičkou Samozrejme, nie je to jej vynález. Stačí, keď si spomenieme na aféry takej Marilyn Monroe, škandály mladej Madonny, alebo mladej Lucie Bílej. Veľa, veľmi veľa populárnych ženských (aj mužských) osobností podstúpilo navlas rovnakú cestu, ako naša Boučková a stali sa stálicami z dvoch dôvodov – z profesionálnej nadpriemernosti a zo schopnosti „ľahkých nôh“. Mnohé hviezdy svetového šoubiznisu na to potrebovali celé štáby poradcov a image-makerov, pani Boučková, pokiaľ vieme, je na to celkom sama. Ona vyštudovala poctivú vysokoškolskú psychológiu a ukazuje sa, že táto veda o človeku má v sebe veľa nových, netušených aplikácií. Pani Boučková inak takto nevystrája pod svojím dievčenským menom. Keby to tak bolo, dobrý otec z Kremnice by ju za to možno aj vyťal remeňom. Svoju škandalóznu etapu premeny z moderátorky na moderátorku-hviezdu šoubiznisu urobila akoby pod maskou iného priezviska, a to jej dáva výhodu do budúcnosti. Mnohé hviezdy vrátane spomínanej Madonny a Lucie Bílej totiž po búrlivých rokoch prešli do opačného štádia. Kamery už na ne boli upreté dostatočne, takže sa mohli začať zaoberať celkom inými emóciami – deťmi, charitou, rodinným životom a podobne. Aj Marianna Boučková dosiaľ konala väčšinou tak, aby si takúto možnosť vopred neodpísala. Krásna pani Boučková dosiahla vrchol svojej profesie moderátorky Televíznych novín veľmi skoro, okolo 25 rokov. Čo mala robiť, ak nechcela stagnovať? To mala ostať ešte ďalších štyridsať rokov uhladenou, spôsobnou a nudnou hlásateľkou? Pre tridsaťročnú ambicióznu devu z Markízy strašná predstava! Alebo sa mala zblázniť ako Aneta Parišková a odísť zo svetla reflektorov do politiky? Tiež odstrašujúci príklad! A tak ju to viedlo vlastnou cestou – možno vedome, možno nevedome, to teraz nie je rozhodujúce. Aj keď to vlastne originálna cesta vôbec nie je, je už dobre vyšliapaná predchodkyňami z celého sveta. Boučková ide po nej, už sa aj potkla, momentálne jej šance poklesli a my sa budeme dívať, ako sa jej na tej ceste bude dariť. Show totiž „must go on“! Autor je člen licenčnej rady a mediálny analytik
