Kto ma ochráni?

V poslednom čase na Slovensku vnímam aktivitu mnohým organizácii, ktoré sa zaoberajú ochranou ľudí, ktorí vstúpili do druhého piliera dôchodkového sporenia. Pravdaže, všetko robia zadarmo a s tými najčistejšími úmyslami. Isto nie sú financované dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Ani z grantov bývalej vlády Mikuláša Dzurindu. Je dobre, že ľudia, ktorí vstúpili do tohto piliera sa nemusia báť, že im štát zoberie peniaze, lebo majú takýchto dobrých ochrancov. Je však zlé, že ľudia, ktorí nevstúpili do druhého piliera dôchodkového sporenia sa musia báť minimálne o výšku svojho dôchodku, lebo nemajú takých dobrých ochrancov ako sporitelia v druhom pilieri. Kto však ochráni mňa, budúceho dôchodcu? Nikdy som nevstúpil do druhého piliera, pretože si myslím, že nie je riešením dôchodkového systému na Slovensku a len prenáša zodpovednosť štátu na plecia občanov. Okrem iných problémov, ktoré systém má. Ako je negatívny demografický vývoj, problematický výber poistného, zbytočné plytvanie peňazí v byrokratickom aparáte. Štát má problémy s rozpočtom v Sociálnej poisťovni, pretože minulá vláda nedomyslela dôsledky dôchodkovej reformy. Môj dôchodok je ohrozený. A najmä jeho výška. Štát prostredníctvom ministerky práce a sociálnych vecí Viery Tomanovej namiesto toho, aby tento problém riešil na úkor súkromných správcovských spoločností a zmenil pomer odvodov z 9:9 na navrhovaných 12:6 v prospech Sociálnej poisťovne, ho rieši na úkor mňa, teda na úkor človeka, ktorý nevstúpil do druhého piliera. Je zaujímavé ako liberálni ekonómovia, tzv. nezávislí analytici, a pravicoví novinári vždy hovoria o potrebe znižovania zásahov zo strany štátu do ekonomiky, no zrazu im neprekáža, že mladým ľudom, ktorí vstúpili prvýkrát na trh práce ukladá štát povinnosť vstúpiť do druhého piliera, čím vlastne prikazuje občanom vložiť svoje peniaze do súkromných správcovských spoločností. Je úžasné, ako ľudí stále presviedčajú, že peniaze na účtoch dôchodcovských správcovských spoločností sú ich úspory, ALE – keby chceli vystúpiť – nemôžu. Tak sa pýtam: sú to peniaze občanov, alebo súkromných správcovských spoločností? Alebo peniaze patria občanom, len keď to niekomu vyhovuje. Kto teda ochráni mňa? Štát? Vláda? Veď nemá odvahu ani silu. Ustupuje pred lobistickými skupinami a ich mediálnymi útokmi. A tak je najlepším riešením dôchodku sa nedožiť. Autor je občiansky aktivista