Spätná väzba
Ad: Milá Katka (Gabriela Rothmayerová), Slovo 11/2007 Milá pani Rothmayerová, vďaka za článok, lebo po reakciách, ktorých som sa dočkala na webe, som to vzdala. Až som rástla, keď som čítala, že mi odpovedáte a môj príspevok citujete v novinách. Súhlasiť s Vami nesúhlasím, ale to ani nemusím, aj tak ste reagovali inteligentne. Len chcem niečo opraviť: Ja nehovorím, že všetky nedostatky sú dôsledkom socializmu. Netvrdím, že na Západe nedostatky nie sú, ani netvrdím, že ak v Bratislave prší, je to preto, že sme mali socializmus. Ale: Myslím, že v Európe vo všetkých krajinách, v ktorých socializmus nemali, zarábajú lekári viac ako vo všetkých krajinách, kde ho mali. Keby ste to chápali ako vedecký experiment, je to výsledok (totiž stopercentná, alebo aspoň sto percentám sa silne blížiaca pravdepodobnosť), ktorý v žiadnom vedeckom experimente v skutočnosti nezískate. Takže myslím, že s tým socializmom to nejako súvisí. Že je to už dávno, čo padol? Áno, je. Keby som chcela byt naďalej ironická, dodám, že chvalabohu. Teda áno, je to dávno. Z hľadiska ľudí. Ale z hľadiska spamätávania z neho nie. Pokojne ešte diskutujme, ak to bude na takejto úrovni, a nie na úrovni minulého týždňa. Vďaka ešte raz! Katarína Ad: Ekonomika ľudáckeho Slovenska: mýty a skutočnosť (Ľudovít Hallon), Slovo 11/2007 Ja pravda – áno – nezamestnanosť nebola a ani nemohla byť, lebo do vojny proti Rusku boli zo Slovenska nasadené dve divízie – Zaisťovacia a Rýchla divízia. Popri tom boli narukované v posádkach štyri ročníky, ktoré slúžili ako zálohy. Veď bolo treba dopĺňať straty z bojov pri Lipovci a na iných bojiskách, a tiež ranených z frontov. Tí vojaci však blahobyt nemali. A nemali ho ani rodiny padlých a ranených. Taktiež boli stovky robotníkov zo Slovenska ani zďaleka nie celkom dobrovoľne zamestnaných v nemeckých továrňach. Najmä, keď bolo Nemecko ohrozované bombardovaním, okamžite utekali domov – bez blahobytu. A ak u nás, na Slovensku, naozaj blahobyt bol, prečo potom baníci v Handlovej štrajkovali a to spolu s baníkmi nemeckej národnosti? Tento štrajk bol taký mohutný, že vláda musela proti nemu nasadiť tanky a obrnené transportéry s dvoma rotami vojakov a dvesto žandármi. A nebol to počas vojny jediný štrajk na Slovensku, i keď iné neboli až tak mohutné. Štrajkovalo sa v Sirku, Liptovskej Osade, na Muráni, v Slovinkách. A boli tu aj konflikty vojakov s gardistami. Vojaci totiž trpeli na fronte, ale gardisti boli doma. Vzbury vojakov boli v Ružomberku, Kežmarku, Žiline. Tí, ktorí sa mali dobre, boli arizátori židovského majetku, malých obchodíkov, stredných podnikov, ale aj veľkých výrobných závodov. A okrem nich i politici, gardisti, príslušníci ÚŠB. Jozef Vojtech, Bratislava Skutočnosť ekonomiky za vojnovej Slovenskej republiky ukazujú konkrétne skúsenosti prevažnej časti občanov a ich reálna vtedajšia životná úroveň. Zamestnanosť a zárobky ruinoval prídelový systém, rast cien a čierny trh, a ich dopad najmä na slabšie sociálne vrstvy. Aj „prosperita“ roľníkov mala svoje hranice. Prosperoval ten, koho výrobná kapacita, teda výmera pôdy, počet produktívneho dobytka a najmä jeho vlastný poťah umožňoval tovarovú produkciu. Mláťačkový komisár či obecný úradník pri zakáľačkových listoch len zinkasovali mastný korupčný obolus, a tok peňazí na čiernom trhu sa utešene krútil. Zamestnanci a kovoroľníci, ktorí neboli „samozásobitelia“, museli čakať na prídely na tzv. odbernú knižku. Tento prídel bol neveľký – 210 gramov múky na osobu a deň, čo znamenalo asi 200 gramov chleba, ak ste si nechali aspoň 1 kg múky „na váru“ či nejaký koláč. Aj v hladom umierajúcom Leningrade to bolo 120 gramov chleba. Cukru bolo 1 kg na mesiac a osobu a masti 60 Dg. Na mäso už moja pamäť nesiaha. Tzv. odberná knižka bola pre spotrebiteľa oveľa nevýhodnejšia ako prídelové lístky, lebo sa musel prihlásiť na odber v jednej predajni (pekáreň, zmiešaný tovar, mäsiar) a občan odkázaný na verejné stravovanie zasa v jednej jedálni-vývarovni. Nevyčerpané zostatky na odberné knižky umožňovali obchodníkovi machinácie, kontrola bola temer nemožná. Do čierneho trhu a do reštaurácií pre solventnejších unikali značné množstvá potravín, a tam sa podávali drahšie sortimenty bez lístkov. Tí „solventní“ to mali perfektné a komfortné, aj s obsluhou. Hlavná masa občanov buď hladovala (a je známe, že mamky aj otcovia preto štrajkovali), alebo bola odkázaná na drahý čierny trh. Za nošou múky putovali do úrodnejších krajov, chytali ich žandári a šikanovali. Taká bola teda skutočnosť blahobytu más za Slovenského štátu. Ša (Meno a adresu autora máme v redakcii.) V rubrike sú publikované listy redakcii a komentáre z internetových diskusií na webstránke Slova. Redakcia si vyhradzuje právo príspevky upravovať a krátiť.
