Falošný plač nad minimálnou mzdou

Kritici zvyšovania minimálnej mzdy používajú argument o následnom zvýšení odvodov. Ten je nezmyselný najmä z dvoch dôvodov. Po prvé, týka sa iba tých, ktorí minimálnu mzdu v skutočnosti nepoberajú, iba sa im z nej vypočítavajú odvody.
Počet zobrazení: 2075

Kritici zvyšovania minimálnej mzdy používajú argument o následnom zvýšení odvodov. Ten je nezmyselný najmä z dvoch dôvodov. Po prvé, týka sa iba tých, ktorí minimálnu mzdu v skutočnosti nepoberajú, iba sa im z nej vypočítavajú odvody. V prvom prípade ide o mizivý podiel zamestnancov, v druhom o živnostníkov. Mnohí z nich platia odvody z minimálnej mzdy, lebo tak ušetria a usilujú si maximálne znižovať daňový základ. Neochota platiť dane, ktoré ministri rozhadzujú na podozrivé zákazky alebo vláda na neúmernú podporu bohatých zahraničných firiem, sa dá pochopiť. Lenže platenie nízkych odvodov je nebezpečná hra s vlastnou budúcnosťou či zdravím. Aké dôchodky očakávajú živnostníci, ktorí na ne odvádzajú len minimum, a akú zdravotnú starostlivosť? Žiť na penzii z prerozdelenia peňazí iných, ktorí nemali možnosť znížiť si odvody, je falošná solidarita, o ktorú by ani v najsolidárnejšom penzijnom systéme ísť nemalo. Prečo by sa aj takíto živnostníci nemali priblížiť k povinnostiam ostatných? Druhým nezmyslom v takejto argumentácii je fakt, že každému zamestnancovi sa odvody zvyšujú automaticky, keď sa mu zvýši mzda. A čo teraz, budeme protestovať aj proti zvyšovaniu platov? Alebo ešte viac znížime maximálny základ pre odvody, hoci „odborníci“ presadili dôchodkovú „reformu“ práve pre hroziaci nedostatok peňazí v systéme? Novinári, ktorí to píšu, akoby neboli zamestnancami. Lebo keby boli zamestnancami, ktorým sa automaticky a sústavne so zvyšovaním ich mzdy zvyšujú odvody, tak by sa sami pýtali, prečo sa nezvyšujú tým, ktorí si sami prispievajú do fondov na úrovni minimálnej mzdy. Tak ako regulácia cien najmä pri monopolnom postavení výrobcov nie je nič nové, rovnako je v trhovej ekonomike bežné stanovovať aj regulovanú minimálnu mzdu, pretože na ňu odkázaní ľudia sú v podobnom postavení ako odberateľ voči monopolu. Je dobré, ak sa usiluje, aby sa neoslabovala sociálna súdržnosť spoločnosti. To je aj v záujme podnikateľov, aj v záujme vrstiev bohatších ľudí a ich pokoja a bezpečnosti. Napokon sme v EÚ, kupujeme a predávame za európske ceny, je preto iba otázkou času, dokedy bude únia tolerovať našim výrobcom, aby si zlepšovali konkurencieschopnosť dampingovými cenami práce. Ale aj v rámci Slovenska pôsobí inštitút zákonom stanovenej mzdy ako ochrana podnikania proti nekalej súťaži, vylučuje zo súťaže podnikateľov, ktorí by chceli získavať konkurenčné výhody z toho, že budú za cenu práce platiť menej, ako sú reprodukčné náklady pracovnej sily. Autor je ekonomický novinár, pôsobil v Práci a Hospodárskych novinách

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984