Viac lacnej ropy už nikdy nebude (2)

Je evidentné, že bez zmeny spôsobu využívania palivovo-energetických zdrojov nie je možné zaistiť trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti. Energia hrá príliš dôležitú úlohu v živote každého z nás. Súčasný stav je však založený na veľmi problematickom základe – fosílnych palivách. Celosvetovo až 90 percent energie, ktorú ľudstvo spotrebováva, pochádza z ropy, uhlia respektíve zemného plynu. V rozvinutých krajinách vrátane Slovenska je to ešte viac. Napriek tomu, že nik nepochybuje o ohraničenosti rezerv týchto palív a ich negatívnych dopadoch na životné prostredie, sme svedkami toho, že o alternatívne zdroje prakticky nie je záujem, hoci ich potenciál je dostatočný a výhody pre spoločnosť evidentné. Je vhodné spomenúť, že oil peak bol po prvýkrát diskutovaný už v 50-tych rokoch. V roku 1956 americký geológ a zamestnanec spoločnosti Shell M. King Hubbert predpovedal, že ťažba ropy v štyridsiatich ôsmich štátoch USA (tzv. „lower states“ bez Aljašky) dosiahne vrchol v roku 1971 a bude nasledovaná poklesom. Svoje tvrdenia založil na predpoklade, že vrchol nastane v čase, kedy sa vyťaží polovica objavených rezerv ropy v týchto štátoch. Spojené štáty Jeho predpoveď bola odmietnutá väčšinou odborníkov a spoločnosť Shell dokonca cenzurovala jeho závery v tom zmysle, že peak nastane v priebehu niekoľkých desaťročí. História ukázala, že M. K. Hubbert mal pravdu. Vrchol v ťažbe nastal v roku 1970, kedy vyťažili 3,5 miliardy barelov. Od tej doby produkcia klesá, napríklad predvlani dosiahla 2,2 miliardy barelov ropy. Deje sa to napriek tomu, že do jej ťažby sa pritom investujú tisícky miliárd dolárov a využívajú čoraz viac sofistikované metódy prieskumu pri hľadaní nových ložísk. Každá nová technológia ťažby bola na americkej pôde vyskúšaná. Ale na zmene symetrie Gaussovej krivky popisujúcej ťažbu (nárast, vrchol, pokles) to nič nezmenilo. USA sa dnes nachádzajú na polovici cesty zostupnej časti krivky, inak vyjadrené spotrebovali tri štvrtiny dostupných rezerv ropy a každým dňom sa stávajú viac závislé na dovoze tejto suroviny. Dnešný dovoz predstavuje 56 percent spotreby a dosiahne 68 percent v roku 2025. M. King Hubbertovi sa neskôr dostalo ospravedlnenia zo strany amerického ministerstva vnútra (Stewart Udall) a aj zadosťučinenia zo strany riaditeľa amerického geologického inštitútu (US Geological Survey), ktorý bol zo svojej funkcie nútený odstúpiť po tom, ako dlhé roky viedol kampaň proti Hubbertovi. Je vhodné zapamätať si postupnosť týchto udalostí a sledovať individuálne aj kolektívne správanie sa zainteresovaných, obzvlášť keď uvažujeme o globálnom ropnom peaku. Americká história opakovaná v mnohých ďalších krajinách je totiž predobrazom toho, čo bude nasledovať v celosvetovom meradle. Veľká Británia Podobne ako v USA, aj vo Veľkej Británii, bol vrchol v objavoch nasledovaný po niekoľkých rokoch vrcholom v produkcii a následným poklesom ťažby. Jediný rozdiel bol v tom, že oba vrcholy v prípade Spojeného kráľovstva nasledovali v kratšom období a pokles produkcie bol strmší, čo sa pripisuje modernejším technológiám. Produkcia dosiahla vrchol na úrovni 2,7 milióna barelov denne v roku 1999 a v roku 2005 už zaznamenali ťažbu len vo výške 1,86 milióna barelov. Predpokladaná ťažba v roku 2010 je 1,25 milióna barelov a v roku 2020 by to už malo byť len 0,57 milióna barelov. V súčasnosti sa veľké ropné spoločnosti sťahujú z tohto regiónu a prenechávajú ho menším firmám. Priemerný ročný pokles produkcie sa pohybuje medzi siedmimi a ôsmimi percentami. Jedným z dôsledkom tohto javu bolo, že Británia sa stala čistým dovozcom ropy. Vrchol ľahko dostupnej ropy Nórsko začalo ťažiť ropu v Severnom mori v roku 1971 a produkcia dosiahla svoj vrchol v roku 2001 na hodnote 3,2 milióna barelov denne. Od tej doby sa ročne znižuje v priemere o 5 percent. Nórska vládna agentúra predpokladá, že v tomto roku dosiahne produkcia 2,43 milióna barelov každý deň a v roku 2007 to bude už len 2,25 milióna barelov denne. Medzi oblasti, v ktorých je ropný vrchol veľmi dobre zdokumentovaný a v ktorých nedošlo k žiadnemu politickému ovplyvňovaniu ťažby, patrí Texas, Severná Amerika, Veľká Británia a Nórsko. Tri ďalšie krajiny so zaznamenaným vrcholom – avšak s nižším objemom ťažby - sú Argentína, Kolumbia a Egypt. Zo sledovania vývoja v týchto krajinách vyplýva, že ani rok dopredu nebolo možné určiť, kedy dôjde k maximálnej produkcii. A neexistovalo prakticky žiadne varovanie pred týmto javom. Vo väčšine prípadov bol vrchol ostrý, alebo trval len veľmi krátko. Po ňom nasledoval pokles ťažby. Globálny trend ťažby ropy je ovplyvnený viacerými vonkajšími zásahmi (vojny, embargá, katastrofy) a nie je možné jednoducho uplatniť podobný model ako v prípade USA alebo Veľkej Británie. V poslednom čase sa však objavuje stále viac odborníkov, ktorí tvrdia že globálny ropný vrchol je možné očakávať do roku 2010, pričom niektorí tvrdia, že v prípade ľahkej (konvenčnej ropy Brent) svet dosiahol vrchol ťažby v minulom roku. Generálny riaditeľ firmy Royal Dutch Shell Jeroen van der Veer pre Financial Times v januári tohto roku povedal, že ťažba takzvanej „ľahko dostupnej ropy“ už presiahla vrchol. V podobnom duchu sa vyjadril aj Dave O’Reilly, ktorý je riaditeľom americkej ropnej spoločnosti ChevronTexaco. Treba si uvedomiť, že ropa sa vo svete vyskytuje v rôznych podobách a napríklad rezervy v bitúmenovej forme, respektíve vo forme takzvaných ropných pieskov sú obrovské. Rozdiel v nákladoch na ťažbu a v ekologických dopadoch je však výrazne v neprospech nekonvenčných foriem ropy. Výhľad do budúcnosti Pre analytikov ropného vrcholu je spoločné, že jeho existenciu nepopierajú. Líšia sa len v odhade, kedy k „peaku“ príde. Podstatné je, že to nie sú iba jednotlivci, ale čím ďalej tým viac aj významné inštitúcie a zástupcovia finančného sektoru, ktorí tieto tvrdenia prezentujú. Aby bolo jasné, že je to naozaj tak, ponúkame čitateľom aj tabuľku Projekcia peaku celosvetovej ťažby ropy, v ktorej uvádzame len renomované a najviac citované zdroje. Rozdiely v názoroch uvedených analytikov vyplývajú z rozdielneho odhadu celosvetových rezerv ropy. Zástancovia skoršieho vrcholu tvrdia, že rezervy sú 1 trilión barelov, kým najväčší optimisti vychádzajú z objemu 2 trilóny barelov, čo pri súčasnom trende spotreby vedie k vrcholu okolo roku 2030. Zaujímavé je, že aj najväčší optimisti (nadnárodné monopoly), ktorí majú interný záujem na zlepšenej bilancii rezerv, čo sa odráža v hodnote ich akcií na burze, predpokladajú, že k vrcholu príde okolo roku 2030. Rozdiel medzi pesimistami a optimistami je teda sotva 25 rokov. Aj v tom najlepšom prípade je to doba skutočne veľmi krátka na prechod a budovanie infraštruktúry založenej na obnoviteľných zdrojoch. Ekonomické dôsledky ropnej krízy Ak však ropný vrchol nastane skôr, situácia bude kritická, o čom svedčia príklady z blízkej minulosti. Neschopnosť pokryť dopyt znamená totiž nárast cien a následne ekonomickú krízu. Od roku 1965 svet zažil niekoľko náhlych nárastov cien ropy. Každý z nich bol nasledovaný ekonomickou krízou značného rozsahu. V roku 1973 po vojne medzi Izraelom a Egyptom (Yom Kippur), v rokoch 1979-1980 po Iránskej revolúcii a vypuknutí iránsko-irackej vojny, v roku 1990 po prvej vojne v Perzskom zálive, v roku 1997 po vypuknutí krízy na ázijských finančných trhoch. Najintenzívnejšie sa nárast cien na ekonomike odrazil po prvých dvoch udalostiach označovaných za ropné krízy. V roku 1973 sa cena ropy zdvojnásobila (na 35 amerických dolárov za barel v dnešných cenách) po tom, ako krajiny vedené Saudskou Arábiou (dnešný OPEC) uvalili embargo na vývoz ropy do USA, čo bola odveta za americkú podporu Izraela vo vojne Yom Kippur. Podstatné na celej kríze bolo, že celosvetová ponuka ropy sa v tom čase znížila len o 9 percent! Aj to však bolo dostatočné na to, aby kríza zasiahla všetky rozvinuté západné krajiny. Komunistických štátov zásobovaných lacnou ropou zo Sovietskeho zväzu sa kríza nedotkla. Pokles ekonomiky trval niekoľko mesiacov a viedol často až k panickému správaniu spotrebiteľov. Po tom, ako si Saudská Arábia uvedomila, že dlhodobejšia kríza by sa mohla prejaviť na jej zníženom exporte v budúcnosti a na jej vlastnej ekonomike v dôsledku nástupu úsporných opatrení a rozvoji obnoviteľných zdrojov – v tom čase došlo k najväčšiemu rozmachu veternej energie v USA – embargo zrušila. Druhá a podstatne väčšia ropná kríza bola odštartovaná zvr-hnutím iránskeho šacha v roku 1979. Šok nastal až po vypuknutí vojny a cena ropy dosiahla úroveň 80 dolárov za barel v dnešných cenách. Výsledkom bola opätovná kríza a recesia celosvetovej ekonomiky. Nedostatok ropy na trhoch však predstavoval len 4 percentá! (Dokončenie v budúcom čísle) Autor je fyzik, účastník Climate Network Europe, participoval na niekoĽkých medzinárodných rokovaniach za účasti politikov pod záštitou OSN