Viac lacnej ropy už nikdy nebude (1)

Je evidentné, že bez zmeny spôsobu využívania palivovo-energetických zdrojov nie je možné zaistiť trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti. Energia zohráva príliš dôležitú úlohu v živote každého z nás. Súčasný stav je však založený na veľmi problematickom základe - fosílnych palivách. Celosvetovo až 90 percent energie, ktorú ľudstvo spotrebúva, pochádza z ropy, uhlia resp. zemného plynu. V rozvinutých krajinách vrátane Slovenska je to ešte viac. Napriek tomu, že nik nepochybuje o ohraničenosti rezerv týchto palív a ich negatívnych vplyvoch na životné prostredie, sme svedkami toho, že o alternatívne zdroje prakticky nie je záujem, hoci ich potenciál je dostatočný a výhody pre spoločnosť evidentné. Ide napríklad o bezpečnosť zásobovania, zníženie závislosti od dovozu, tvorbu nových pracovných príležitostí, oživenie miestnej ekonomiky hlavne na vidieku atď. Dôvodov je iste viac, ale v politických kruhoch prevažuje viera, že vývoj bude napredovať ako doteraz a problémy s cenami, bezpečnosťou dodávok klasických palív (najmä ropy a zemného plynu) sa podarí vyriešiť. Slohovým cvičeniam na tému „rozvoj obnoviteľných zdrojov energie“, ktoré sa či už u nás alebo v Európskej únii objavujú v rôznych energetických koncepciách, zelených a bielych knihách, však chýba to najdôležitejšie – mechanizmy, ktoré by tento rozvoj skutočne podporovali. Drahá ropa = presun k iným zdrojom Hybným mechanizmom však v trhovej ekonomike môže byť len cena a tá je deformovaná v neprospech čistých zdrojov energie. Externé náklady zviazané s dosahmi spaľovania fosílnych palív na zdravie ľudí, na životné prostredie (klimatické zmeny, kyslé dažde) alebo vojenské výdavky spojené so zaistením bezpečnosti zdrojov ropy sú hradené z iných položiek a v cene energie sa neobjavujú, hoci evidentne existujú a ich objem je obrovský. Navyše tu existuje silný záujem nadnárodných ropných, plynárenských, resp. uhoľných spoločností zachovať súčasný stav. Obnoviteľné zdroje energie (OEZ) za tohto stavu zväčša nemôžu na trhu s energiami s fosílnymi palivami súťažiť, hoci aj tu sa situácia pomaly mení (veterná energia, biomasa na vykurovanie). Dnes len ťažko možno predpokladať, že to budú politici, ktorí sa odhodlajú napraviť cenovú deštrukciu. Ukazuje sa, že podobne ako v iných prípadoch aj tu to bude príroda, ktorá zohrá rozhodujúcu úlohu. Spúšťacím mechanizmom bude obmedzenosť rezerv, neschopnosť pokryť stále rastúci dopyt po palivách, hlavne rope a následne jej vysoká cena, ktorá bude rozhodujúcim impulzom rozvoja obnoviteľných zdrojov. Takýto vývoj v prospech obnoviteľných zdrojov a efektívnejšieho využívania energie vo svete už prebehol niekoľkokrát po vypuknutí ropných kríz (rozvoj veternej energie vo svete po rokoch 1973 a 1980). Odklon od klasického zemného plynu smerom k biomase v dôsledku vysokých cien je možné pozorovať aj u nás, keď ľudia aj bez akejkoľvek štátnej podpory prechádzajú na biomasu. V minulosti však posun smerom k OEZ bol zastavený tým, že krajiny vyvážajúce ropu boli schopné jej cenu účinne regulovať jej množstvom na svetových trhoch. Ukazuje sa, že v blízkej budúcnosti takéto správanie už nebude možné. Obmedzenosť rezerv, pokles produkcie ropných polí sa stáva realitou, pričom jej dosah bude viac ako stimulujúci pre rozvoj OEZ vo svete. Spotreba sa zvyšuje, nové zdroje znižujú Ropa je dnes najdôležitejšou energetickou surovinou. Na celkovej spotrebe energie sa podieľa 40 percentami a predstavuje až 90 percent palív spotrebovaných v doprave. Ropa je unikátna surovina s extrémne vysokou energetickou hustotou, od využitia ktorej je závislá prakticky každá krajina. Na úvod niekoľko faktov: spotreba ropy sa zvyšovala počas 87 z posledných 100 rokov. Zvyšných 13 rokov boli mimoriadne obdobia (vojny, ekonomické depresie). Ani v jednom roku, keď bol zaznamenaný rast HDP, nedošlo k zníženiu spotreby ropy. Previazanosť rastu ekonomiky a dostatku lacnej ropy je obrovská. No nájsť nové ložiská je stále zložitejšie. Pred polstoročím bola svetová spotreba asi 4 mld. barelov ročne a objavených bolo cca. 30 mld. barelov v nových ložiskách. Dnes je situácia opačná – spotreba je 28 mld. barelov (2005) a objavených bolo menej ako 7 mld. barelov. V každom z posledných 25 rokov svet spotreboval viac ropy ako sa v danom roku objavilo. Všetkých viac ako sto tzv. superobrovských ropných ložísk (s objemom viac ako 2 mld. barelov), ktoré predstavujú polovicu svetovej produkcie, bolo objavených v rokoch 1940 – 1970. Žiadne také veľké ropné pole odvtedy objavené nebolo. A to aj napriek obrovským investíciám a novým technológiám. Podobne je to aj s tzv. obrovskými ložiskami charakterizovanými objemom 500 mil. barelov. Hoci tento objem sa môže zdať veľký z hľadiska celosvetovej spotreby 84 mil. barelov denne, je to spotreba len na niekoľko dní. V roku 2000 sa podarilo nájsť 16 takýchto obrovských ložísk, v roku 2001 to bolo 9, v roku 2002 už len dve a od roku 2003 sa také ložisko neobjavilo ani jedno. Otázka teda znie: ako budú ropné spoločnosti schopné pokrývať rastúci dopyt po rope v budúcnosti? Bývalý geológ British Petroleum (BP) Francis Harper sa vyjadril, že „svet sme prehľadali mnohokrát a nič také ako ložisko v Severnom mori tam už nie je. A už vôbec nie také ako Saudská Arábia.“ Ropy sa bude ťažiť čoraz menej Výsledkom toho všetkého je, že dnes na každý liter objavenej ropy pripadajú 4 litre spotrebovanej. Vrchol v novoobjavených ložiskách ropy bol zaznamenaný v roku 1965. Koľko ľudí si dnes tento fakt uvedomuje? Odvtedy sa síce ropa objavila na mnohých miestach, ale objem týchto ložísk bol čoraz menší. Posledný rok, keď bolo objavenej viac ropy, ako sa jej vo svete spotrebovalo, bol rok 1980! Hoci o „ropnom vrchole“ (tzv. oil peak) sa diskutuje už od doby, keď boli uskutočnené prvé vrty, až v celkom nedávnej minulosti sa začalo objavovať čoraz viac alarmujúcich správ na túto tému. Charakteristické je, že hoci v predchádzajúcich desaťročiach boli názory na oil peak zosmiešňované, dnes dostávajú podporu a diskutuje sa o nich tak v americkom Kongrese, ako aj na rokovaniach G8 alebo v materiáloch EÚ. Je zrejmé, že najväčšie a najľahšie využiteľné ropné polia boli objavené na začiatku histórie cieleného geologického prieskumu Zeme, kým menšie polia sa objavovali a začali využívať až po tom, keď ťažba z veľkých polí začala klesať. Do začiatku 90. rokov boli len dve krajiny vrátane USA, kde ťažba ropy klesala. Koncom 90. rokov do skupiny krajín, ktoré sa ocitli za vrcholom svojej ťažby, patrilo podľa štatistiky BP až desať veľkých producentov ropy. V súčasnosti je zo 65 najväčších krajín ťažiacich ropu 54 za svojím vrcholom a ich produkcia z roka na rok kontinuálne klesá. A to i napriek rekordne vysokým cenám, politickej podpore a novým technológiám. Prakticky v každej krajine sa ukazuje rovnaký vývoj – maximum v objavených nových ložiskách je po niekoľkých rokoch nasledované maximom v produkcii. Príkladov je viac ako dosť V Severnom mori sa po prvýkrát ropa našla v roku 1969 a maximum novoobjavenej ropy bolo zaznamenané v roku 1973. Veľká Británia a Nórsko, ktoré sa na ťažbe v tejto lokalite podieľajú, dosiahli vrchol ťažby v rokoch 1999, resp. 2001. Celý región Severného mora je dnes poznamenaný s prudkým poklesom ťažby. Vo Veľkej Británii napríklad v poslednom období klesá ťažba ropy každý rok o 9 percent. Británia sa dnes stáva čistým dovozcom ropy po prvýkrát od roku 1992. To, čo je dôležité si uvedomiť, je skutočnosť, že celý tento proces nastal bez akéhokoľvek varovania a rýchlejšie ako ktokoľvek predpokladal. Len nedávno Norwegian Petroleum Directorate oznámil, že nórska ťažba by mala v tomto roku klesnúť o 5 percent. Podobný trend je možné sledovať aj v ostatných krajinách s výnimkou krajín OPEC. Z uvedeného je zrejmé, že svet sa blíži k bodu, keď nebude možné ďalej zvyšovať produkciu ropy – a práve tento moment sa vo svete nazýva oil peak (alebo ropný vrchol). Ropný vrchol je typický pre každý ropný vrt, ropné pole alebo krajinu a pretože má svoju podstatu v geológii a nie je to ekonomický či technologický problém, nemôže byť odvrátený investovaním väčšieho objemu peňazí. Peak (vrchol) neznamená, že ropy nebude. Peak znamená, že rast sa skončil. Hoci svet denne spotrebuje 85 mil. barelov ropy, pokles jej ťažby môže nastať kedykoľvek. Ekonomické dôsledky takéhoto javu môžu mať devastujúci účinok na každú oblasť výroby a spotreby. Veď si len pripomeňme, že pod ropné krízy sa na trhoch podpísal len niekoľkopercentný nedostatok tejto suroviny na trhu. (Pokračovanie v budúcom čísle) Autor je fyzik, účastník Climate Network Europe, participoval na niekoľkých medzinárodných rokovaniach za účasti politikov pod záštitou OSN