Zahmlené obchody s vojenským materiálom
14. februára zverejnilo ministerstvo hospodárstva v súlade s medzinárodnými záväzkami a slovenskými zákonmi Prvú výročnú správu o obchodovaní s vojenským materiálom za rok 2004. Jej súčasťou je i zoznam spoločností, ktorým ministerstvo hospodárstva udelilo sú súhlasom ministerstva vnútra, ministerstva obrany, ministerstva zahraničných vecí a Národného bezpečnostného úradu povolenie na obchodovanie s vojenským materiálom. Niektoré informácie z nej však vzbudzujú znepokojenie. Vôbec po prvýkrát sa táto správa objavila na internetovej stránke ministerstva hospodárstva a tak si ju môže prečítať každý. Je zaujímavé, že zatiaľ čo presne vieme, ktoré firmy povolenie dostali, nevieme, ktoré boli pri žiadostiach neúspešné. V krátkej informácii o zverejnení správy ministerstvo tvrdí, že obsahuje aj „zoznamy zamietnutých žiadostí o udelenie povolenia na obchodovanie s vojenským materiálom a zamietnutých žiadostí o udelenie licencií na niektorú z foriem zahraničnoobchodnej činnosti podľa Zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom“. V skutočnosti však správa obsahuje len „prehľad zamietnutých žiadostí“ a v ňom je iba počet zamietnutých žiadostí a všeobecné zdôvodnenie, prečo boli zamietnuté. Vážne obavy Amnesty International (AI) uvítala správu ministerstva hospodárstva o obchode s vojenským materiálom za rok 2004. Niektoré informácie a konštatovania, ktoré správa obsahuje, však vzbudili vážne znepokojenia tejto medzinárodnej organizácie. Najväčším je, že v roku 2004 ministerstvo hospodárstva udelilo licenciu na vývoz vojenského materiálu do Číny, na ktorú sa už od roku 1989 vzťahuje embargo (zákaz takýchto dovozov), ktoré vyhlásila Organizácia spojených národov (OSN). Amnesty International preto požiadala ministerstvo o vysvetlenie a prehodnotenie licencie. Okrem zoznamu neúspešných firiem pri žiadostiach o povolenie zo správy nemožno vyčítať druh vojenského materiálu, na vývoz ktorého boli licencie udelené. Preto obavy môžu vzbudzovať aj transfery do Indie, Alžírska, Iraku či Izraela, kde by zbrane mohli byť zneužité na porušovanie ľudských práv, páchané aj štátnymi bezpečnostnými silami. Správa uvádza iba udelené licencie, ktoré už mohli, no nemuseli byť zrealizované. Mlčí však o uskutočnených vývozoch, evidovaných napríklad v registri OSN. Podľa týchto údajov v roku 2004 SR vyviezla do Ugandy tisíc kusov 122 mm rakiet JROF. Amnesty International považuje takýto predaj za nezodpovedný. Uganda je všeobecne známa tým, že podporuje ozbrojené skupiny rebelov v krvavom konflikte v Konžskej demokratickej republike. Už viackrát zneužila dodávky zbraní a z hľadiska dodržiavania ľudských práv je neakceptovateľnou destináciou. Samotná vláda Konžskej demokratickej republiky už požiadala OSN o uvalenie embarga na Ugandu. Rakety na ostreľovanie budov Podľa registra Organizácie spojených národov v roku 2004 Slovenská republika vyviezla do Alžírska okrem iného rakety Kh-29 a Kh-25, ktorými možno ostreľovať budovy. Vzhľadom na dlhotrvajúci konflikt, beztrestné vraždy a únosy civilistov je predaj zbraní do Alžírska veľmi sporný. Správa ministerstva uvádza licencie za vyše 179 miliónov korún, pričom nie je zrejmé, či ide o ďalšie dodávky zbraní, ktoré budú zrealizované v nasledujúcom roku, čiže v roku 2005. Amnesty International upozorňuje, že minimálne v prípadoch Číny, Ugandy a aj Alžírska malo ministerstvo zahraničných vecí využiť svoje právo na vetovanie predaja. Správa uvádza aj analýzu súčasnej legislatívy, ktorá upravuje problematiku vývozu, dovozu či reexportu vojenského materiálu. Amnesty International upozorňuje, že z analýzy nie je zrejmý stav platný v roku 2004. Hoci súčasná legislatíva vytvára efektívnejší rámec na kontrolu, v roku 2004 pri prevážaní zbraní, ktoré neboli na našom území viac ako 7 dní, nebola potrebná špeciálna licencia. Takto sa cez Slovensko previezli zbrane z Bulharska do Zimbabwe. Čiže do krajiny, ktorá je tiež zapojená do krvavého konfliktu v Konžskej demokratickej republike. Alibizmus slovenskej vlády Amnesty International oceňuje, že minister zahraničných vecí Eduard Kukan v predslove k Správe o obchodovaní s vojenským materiálom za rok 2004 venuje pozornosť aj ľudskoprávnym kritériám, ktoré sa Slovenská republika zaviazala rešpektovať v rámci Kódexu správania sa štátov pri vývoze vojenského materiálu. AI však kritizuje alibistický postoj slovenskej vlády k vzniku novej celosvetovej Zmluvy o obchodovaní so zbraňami. Práve táto zmluva by bola dôležitým nástrojom na zabránenie predaja do nežiadúcich krajín, na ktoré sa nevzťahujú embargá OSN a EÚ, no zbrane sú v nich zneužívané na porušovanie ľudských práv. Správa uvádza len závery Rady Európy. AI má poznatky, že Slovensko sa pripája k stanovisku Európskej únie, ktoré vyjadruje podporu vzniku tejto zmluvy, ale očakávala by priamy postoj SR. AI k nemu, aj prostredníctvom podpisov občanov, už v minulosti vyzvala premiéra Mikuláša Dzurindu. Amnesty International verí, že v správe, ktorá sa bude týkať obchodovania s vojenským materiálom za rok 2005, ktorú musí ministerstvo hospodárstva po prvýkrát podľa zákona vypracovať do apríla, budú okrem udelených licencií aj presné kategórie vojenského materiálu vyvezeného zo Slovenska, ako aj zoznam krajín konečných užívateľov vojenského materiálu. Ingrid Králová je tlačová hovorkyňa Amnesty International na Slovensku
