Dosť bolo Smeru

Nezvykneme venovať celú stranu jednému politickému subjektu, ale na prahu nového roka sme urobili výnimku. Takýmto spôsobom chceme uzavrieť diskusie o Smere. Nie preto, že by sme sa ich báli, to sme už vari niekoľkými článkami dokázali. Ale preto, lebo nechceme unavovať čitateľov, ktorých dozaista viac zaujíma praktická politika strán, než ich vnútorné pomery. Tie by si strany mali riešiť vnútorne, a nie v médiách. Ak sme sa v posledných týždňoch predsa len viac venovali Smeru, má to racionálny dôvod. Ide o stranu, ktorá sa s najväčšou pravdepodobnosťou dostane do vlády a občania majú právo vedieť, ako si v nej chce počínať. Neútočili sme na Smer, ale upozorňovali, kde vidíme jeho programové nedostatky vzhľadom na proklamovanú sociálnodemokratickú orientáciu. Je to legitímny záujem už aj preto, že SLOVO sú ľavicové noviny. Charakter Smeru nás, prirodzene, zaujíma viac než programové diskusie SDKÚ, kresťanských demokratov, liberálov či ľudovcov. Nechceme stáť bokom, keď sa tvorí nový program novej ľavice. Ľavicový politický program nemôže byť vytváraný za zavretými dverami, práve preto, že je určený širokým vrstvám ľudí žijúcich len z vlastnej práce. Úspešní sociálni demokrati sa aj dnes usilujú robiť politiku nielen pre ľudí, ale najmä s ľuďmi. Vždy, keď na to zabúdali, pohoreli. SDĽ je stále toho priveľmi živým odkazom, aby sme na to zabudli. Každý deň nás navyše presviedča, že v slovenskej politike sú programy málo platné. Oveľa dôležitejší sú ľudia, ktorí ich realizujú. Nemohli sme sa preto vyhnúť rozhodnutiu o M. Benčovi. Napokon ani B. Zala ho dôveryhodne nevysvetľuje. Je síce pravda to, čo píše o Benčovom hlasovaní, lenže prečo potom z kandidátky zmizol iba prešovský primátor a nie aj Anton Karol, ktorý hlasoval úplne rovnako? V každom prípade však musíme odmietnuť obvinenia zo zámernej diskreditácie Smeru. Sme novinári, nie politickí súperi kohokoľvek. Nepracujeme na plánovanej diskreditácii žiadneho politika ani politického subjektu. Kritika nie je diskreditáciou. Takéto zavádzanie je typickým prejavom paranoje slovenských politikov, ktorá sa prejavuje bez ohľadu na príslušnosť k pravici či ľavici. Za každou kritikou hneď vidia zámer zlikvidovať oponenta, čo však platí v samotných stranách a medzi nimi, nie na stránkach našich novín. Dosť však bolo diskusií o Smere! Je iba na jeho predstaviteľoch, aby využili priestor, ktorý im v Slove opakovane ponúkame. Tak, ako u nás pravidelne publikujú členovia i predsavitelia iných strán, mohli by aj poslanci Smeru. Nie je naša vina, že nepíšu: o svojich návrhoch, o svojich postojoch, o svojom smerovaní. Je to najlepšia cesta, ako odpovedať na štipľavé otázky skôr, než ich novinári položia. Redakcia