V trhovej ekonomike je to dosť drsné

Je vcelku samozrejmé a pochopiteľné, že ekonomike, jej mechanizmom fungovania málokto poriadne rozumie. Dokonca aj veda o ekonomike je z historického hľadiska vlastne relatívne veľmi mladá. Ťažko pochopiteľné ekonomické vzťahy sú navyše významne ovplyvňované nielen vzťahmi vlastníctva, vyspelosťou výrobných síl (vrátane techniky), ale aj pôsobením spoločenských vzťahov a vôle ľudí. Preto je aj v tlači a iných médiách veľa nesprávnych názorov, informácií, správ. Napríklad i guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ivan Šramko 31. januára 2005 v Pravde tvrdil, že veľká časť ekonomiky SR je „pod vplyvom európskych cien“. Nemalý detail je v tom, že nie z „veľkej časti“, ale len „čiastočne“, resp. len minimálne. Nereálny kurz Veď „vďaka“ umelej administratívne zvolenej devalvácii meny zo začiatku 90. rokov minulého storočia sa naša ekonomika realizuje (po prepočte kurzami západných mien) len na približne tretinovej úrovni cien v porovnaní so západným zahraničím. Reálnym obsahom (kúpnou silou na trhu v SR) a tým kurzovo napr. vo vzťahu k euru nie je kúpna sila slovenskej koruny v pomere 38 – 40 korún za euro, ale „len“ približne 13 – 16 korún. V skutočnej (reálnej) kúpnej sile preto 1 000 korún predstavuje na vnútornom trhu SR nie 25 eur (pri rámcovom prepočte nominálnym kurzom 40 Sk/1 euro), ale približne trojnásobne viac, t. j. asi 75 eur. Vysvetlené laicky: za tisícku u nás nakúpite také množstvo tovarov alebo služieb, aké si v krajinách, ktoré vstúpili do Európskej menovej únie (EMÚ) a používajú európsku menu, kúpite za 75 eur. Samozrejme, ide o priemernú hodnotu. Všimli ste si, že v priebehu asi dvoch rokov sa výmenný kurz vo výške 50 korún za euro (čiže za našu tisícku ste dostali dokonca len 20 eur) zmenil na terajší, čiže euro „zlacnelo“ asi o desať korún? Lenže táto zmena nemala v skutočnosti takmer žiadny vplyv na cenové a mzdové hladiny na Slovensku, ale na druhej strane ani v krajinách EMÚ. Spevňovaním kurzu slovenskej koruny a znižovaním rozdielu voči reálnemu kurzu sa čiastočne menia len tržby vývozcov a platby dovozcov vyjadrené v korunách. Tí prví na vyvezených tovaroch dostanú v prepočte menej korún, tí druhí, naopak, za dovezené tovary v korunách zaplatia menej. Ale ani jedni a ani druhí dôsledky týchto zmien veľmi nepremietajú do cien a platov na Slovensku. Výhody pre zahraničných investorov Exportéri zo znížených tržieb v korunách len čiastočne znižujú mzdy a odmeny. Majú nižšie zisky a následne i odvody z nich a nižšie dividendy a zdroje na investície. Pri znižovaní ziskov k nule niektoré rátajú so znižovaním výroby a exportu. Importérom sa tržby i zisky zvyšujú. V nadväznosti na to sa môžu zvyšovať aj dividendy a zdroje na investície. Zvyšuje sa objem odvodov. Je priestor aj na zvyšovanie miezd a odmien. Pozoruhodné je, že ceny na domácom trhu spravidla neznižujú. Napríklad pri pohonných hmotách ceny regulujú zväčša len podľa vývoja dolárových cien ropy. O faktore spevňovania kurzu našej meny a tým nakupovania ropy za menej korún mlčia. Vysoko zdevalvovaná koruna prináša obrovské zisky a výhody najmä západným vyspelým krajinám. Za to, za čo by v ich prostredí platili spomínaných 75 eur, minú na Slovensku len 25 eur (samozrejme, v korunách). Výhodu majú ďalej i z toho, že v zakúpených alebo ovládaných podnikoch u nás takto platia aj slovenských zamestnancov. Aby prostredie zdevalvovanej slovenskej meny využili vo svoj vlastný prospech, tak produkciu vyrobenú v SR smerujú na „export“ prevažne do vlastných (materských) krajín. Tam ju potom predávajú za miestne vyššie ceny a za takéto ceny sa potom často spätne dostáva aj na Slovensko či už vo forme dovozov alebo vo forme individuálnych nákupov našich občanov v zahraničí. Všimnite si, že na západe Slovenska sa vyrábajú nemecké autá, špičková športová obuv zasa na východe, ale ani jeden z „majiteľov značky“ túto produkciu nedodáva na náš trh priamo zo slovenských podnikov. Aj jedno aj druhé u nás môžete kúpiť, ale ide vlastne o dovezený tovar. Pre spotrebiteľov by to síce bolo výhodnejšie, ale samotní výrobcovia by prišli o zisky z cenových, mzdových a kurzových výhod. Podobáme sa rozvojovým krajinám Takže nie je správne porovnávať platy, dôchodky, HDP či verejné výdavky len prepočtom cez kurzové rozdiely. Takýto prepočet nevyjadruje skutočnosť. Pre reálne porovnávanie údajov treba príslušné prepočty zvolenou menou (napr. v eurách) vynásobiť tzv. koeficientom ERDI. Je to pomer medzi množstvom tovarov tzv. spotrebiteľského koša, ktoré možno kúpiť v korunách u nás a v eurách v príslušnej krajine na strane jednej a sumou v korunách po prepočte nominálnym kurzom Sk/euro. Súčasný pomer (koeficient) je okolo 3. Napríklad v tzv. parite kúpnej sily náš plat vo výške 16 000 korún nemá hodnotu 400 eur, ako by naznačoval „obyčajný“ kurzový rozdiel, ale približne trojnásobne viac, t. j. asi 1 200 euro. Iba takto prepočítanú mzdu u nás možno porovnávať napr. s priemerným platom v Nemecku. Ak je priemerný mesačný plat v nejakom odvetví v NSR 3 600 euro, tak je to trojnásobok výšky platu na Slovensku, a nie 9-násobok, ako sa mnohokrát uvádza. Podobne sa nesprávne porovnávajú priemerné ročné výdavky na zdravotníctvo, školstvo, kultúru, obranu, bezpečnosť, priemerná ročná výška tvorby HDP na jedného obyvateľa a pod. Zo zdevalvovanej (vysoko znehodnotenej) meny v SR mali výhody aj domáci exportéri. Aj s technicky zaostalou výrobou a nízkou produktivitou práce boli konkurencieschopní na zahraničných trhoch vďaka extrémne nízkym cenám v cudzích menách. Bol to jeden z dôvodov prijatia „čierneho“ kurzu za oficiálny pred 15 rokmi. Negatívne však bolo a je to, že v takto umelo zvýhodnenom exporte majú vysoký podiel nespracované suroviny (napr. drevo) a polotovary. Štruktúrou vývozu sa potom podobáme rozvojovým krajinám Afriky, Ázie a Južnej Ameriky. V rámci toho SR realizuje aj relatívne vysoký podiel tzv. reexportov v oblasti železa, ocele, ropy, plynu a iných artiklov. K niektorým sa pridá len trochu práce na Slovensku. Euro nezvýši platy Dá sa opodstatnene vysloviť názor, že západní investori, ktorí k nám prišli využívať lacnú pracovnú silu, budú túto svoju komparatívnu výhodu udržiavať. Je logické, že ak by mali na Slovensku zvyšovať mzdy, radšej pôjdu ďalej na východ za ešte lacnejšou pracovnou silou. V SR dostali k dispozícii navyše relatívne dobre vybudovanú technickú infraštruktúru, výhodnú geografickú polohu a rôzne úľavy na odvodoch (daniach), resp. aj priame dotácie. V týchto súvislostiach očakávanie guvernéra NBS I. Šramka, „že euro zmení k lepšiemu aj platy“, je len zbožným a nereálnym želaním. Je podobné niekdajším víziám Vladimíra Mečiara o Slovensku ako stredoeurópskom Švajčiarsku či Mikuláša Dzurindu o zdvojnásobení platov v rokoch 1998 – 2002. Pod vplyvom budúceho zavedenia eura v SR možno očakávať určitý súbežný rast cien i platov. To znamená, že reálne mzdy by mohli rásť len minimálne. Do roku 2009 však možno rátať so znížením koeficienta ERDI z terajších približne 3 na približne 2. Zavedenie eura od roku 2009 je vhodné a užitočné. A to aj preto, aby sa čo najskôr odstránili obrovské rozdiely v ekonomických prúdoch peňazí vyjadrovaných v korunách a prúdoch pri trojnásobku zdevalvovanej meny, resp. potom pri prepočtoch v eurách či USD podľa nominálnych kurzov a následne zase kvôli reálnosti v parite kúpnej sily. Okrem toho najmä v období tzv. duálneho fungovania koruny Sk a euro a dvojakých cenoviek výrazne, jasne a názorne bude vidno nízke ceny v eurách oproti cenám tých istých či podobných výrobkov napr. v susednom Rakúsku. Dovtedy budú rozdiely skryté v kurzoch slovenskej koruny. Občania ich dnes vidia len sprostredkovane. Napríklad keď v zahraničí pociťujú veľkú drahotu pri prepočte cien v eurách na koruny cez kurz, za ktorý si euro kúpili v zmenárni. A z toho istého dôvodu si zasa západní občania u nás užívajú lacnotu. Malý vplyv NBS Rozdiely vo vysokých cenách tovarov a služieb oproti cenám na Slovensku naši občania v západných krajinách zaplatili v nadhodnotených nominálnych kurzoch (podielovo z dvoch tretín daného kurzu). Občania SR však na druhej strane, a teda druhýkrát sprostredkovane (v ekonomických rozdeľovacích procesoch) hradili aj výhody, ktoré z kurzov mali u nás zahraniční návštevníci. Pokiaľ ide o vplyv menovej politiky NBS na ekonomické procesy, vrátane komerčných bánk, bolo by správne otvorenejšie, než to urobil I. Šramko, konštatovať, že v trhovej ekonomike Slovenska je jej vplyv už úplne minimálny (ak vôbec nejaký je!). Predstavitelia NBS sú skôr v postavení muchy sediacej na oji voza, ktorá si s ťahajúcimi koňmi pochvaľuje, ako im to spolu ide. NBS sa musí viac orientovať na dohľad nad finančným trhom a komerčnými bankami a zabezpečovať emisie peňazí, vymedzené peňažné operácie a pod. V rámci prípravy na euro by sa však mal presadiť variant nerazenia jedno- a dvojcentových mincí. Prispelo by to k neprehlbovaniu mnohomiliardovej stratovosti NBS v ostatných rokoch. Autor je čestný predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku