Banky ožobračujú občanov
Európska komisia (EK) bude zisťovať, či občania v členských krajinách únie neplatia neoprávnene vysoké ceny za bankové služby. Experti EK totiž zistili, že banky si najmä v nových členských krajinách začali účtovať za svoje služby neprimerane vysoké poplatky. Komisárka pre hospodársku súťaž Neelie Kroesová vyhlásila, že ak sa zistí porušenie európskej legislatívy ohľadom hospodárskej súťaže, komisia tvrdo zakročí. Podľa štúdie spoločnosti Capgemini Slováci dnes platia bankám za služby v priemere 1 percento z priemerného ročného platu, čo je okolo 1 700 korún. Pri pohľade na pomer medzi výškou bankových poplatkov a výškou reálnych miezd tak patríme z celosvetového hľadiska na nelichotivé piate miesto. Výška poplatkov v Českej republike sa podľa štúdie priblížila k úrovni 3 000 korún za rok a pri prerátaní na priemernú mzdu v ČR je táto suma percentuálne porovnateľná so Slovenskom. Diametrálne odlišná je situácia napríklad vo Švédsku, kde klienti bánk zaplatia ročne na poplatkoch 0,2 percenta zo svojich príjmov, alebo v Holandsku, kde je to len 0,1 percenta. Za riekou Moravou vyvolala vzniknutá situácia „vojnu“ minimálne medzi ministerstvom financií a bankami. Minister Bohuslav Sobotka sa postavil na stranu spotrebiteľov a povedal, že banky nemôžu vylepšovať svoje zisky neustálym zvyšovaním poplatkov. „Banky musia služby zlepšovať na úkor vlastných nákladov, nie na úkor občanov.“ Na Slovensku však vláda zvolila pštrosiu politiku a občanov sa nemá kto zastať. Mlčí nielen ministerstvo financií, ale i Národná banka Slovenska či Protimonopolný úrad, a z opozície sa spotrebiteľov zastal len Smer. Celkový zisk bánk na Slovensku za posledné štyri roky narástol o takmer 40 percent. V roku 2000 mali banky len z poplatkov a provízií zisk takmer 5 miliárd korún, v roku 2004 to už bolo dvojnásobne viac a v tomto roku sa ich zisk odhaduje až vo výške 13 miliárd korún. Pri porovnaní výšky úrokovej sadzby NBS s komerčnými bankami je tiež možné vidieť výrazné rozdiely. Kým NBS znížila v posledných desiatich rokoch úrokové sadzby štvornásobne (z približne 12 percent na 3 percentá), komerčné banky sa posunuli z približne 15 percent na úroveň 6 percent (ide len o 2,5-násobok). Z hľadiska fungovania bankového sektora nesmieme zabúdať aj na skutočnosť, že predchádzajúca vláda použila vyše 10 miliárd korún na oddĺženie komerčných bánk a Fond na ochranu vkladov musel za skrachované bankové domy zaplatiť klientom sumu blížiacu sa 15 miliardám korún. Nehovoriac o tom, že nielen súkromné, ale i štátne inštitúcie nútia svojich zamestnancov, aby si zriaďovali účty v bankách, na ktoré im budú posielať mzdu. Pritom na peniaze, ktoré má občan uložené v banke, dostane dnes maximálny úrok na úrovni 1,5 percenta, ale ak si požičia, zaplatí banke v priemere 8,5-percentný úrok. Takáto politika nakoniec vynáša banke takmer 7-percentnú bezstarostnú maržu. Banky bez výčitiek ožobračujú chudobných občanov. Každý chápe, že im ide o dosiahnutie čo najväčšieho zisku. Je však nemorálne, aby sa vláda len prizerala na ošklbávanie ľudí, ktorí žijú z päťtisícového dôchodku či šesťtisícovej minimálnej mzdy. Životaschopnosť a ziskovosť bánk nemôže ísť na úkor životaschopnosti celej spoločnosti či znižovania životnej úrovne najslabších občanov.
