Odpísaní spisovatelia
V ktorýchsi novinách písali, že umelecké výkony nemôžu byť – tak, ako to navrhuje poslanec Dušan Jarjabek – nezdanené. Vyostrilo by to vraj averziu obyčajných občanov voči umelcom. Nevravím, že sem-tam nemáme i dobre zarábajúcich umelcov, od ktorých štát niečo získa. Neviem však, či za umelcov, hodných výslnia, sa dnes vôbec považujú spisovatelia. Povaha ich tvorby je tichá, v ústraní a sotva ju možno označiť za profesiu. Javí sa skôr ako čudácky koníček, ktorého náklady by si asi mal autor hradiť z mimoliterárnych aktivít, lebo písaním si zväčša nezarobí ani na slanú vodu. Nadarmo sa nehovorí ,,hladný ako spisovateľ“. Je však proti stavovskej hrdosti a cti priznávať sa pred verejnosťou k svojej biede. Spisovateľ u nás ešte zo zotrvačnosti má istý spoločenský kredit. A keď populárny politik vyhlási, že svojou knihou zarobil pol milióna, kto by spisovateľskej biede veril. ,,Tebe je dobre, keď máš mamu spisovateľku,“ vraveli susedia dcérke autorky úspešnej zbierky veršov, propagovanej v televízii. Čudovali by sa, keby vedeli, že honorár za ňu sotva dosahoval výšku minimálnej mesačnej mzdy. Už v 60. rokoch platila Slovenka autorom uverejňovaných poviedok sto korún za strojopisnú stranu. A hoci sa odvtedy mnohonásobne zvýšili ceny, valorizovali sa platy i dôchodky, honoráre sa stále vyplácajú podľa päťdesiatročného sadzobníka! A od mnohých redakcií sa prispievateľ nedočká ani koruny. Aj v oficiálnej vydavateľskej zmluve autorovi prisľúbia 15tisíc korún za 150-stranový rukopis umeleckej prózy (teda stovku za stranu), na ktorom intenzívne pracoval najmenej tri mesiace, a ešte sa o to musí trápne doprosovať. A ani z toho mu po odpočítaní dane veľa nezvýši, keď len za niekoľkominútové prepísanie jednej strany do počítača podľa bežnej taxy zaplatí 20 korún. Úspešný zahraničný autor môže zamestnať tím expertov a náš má problém za svojou témou aj vycestovať. A je šťastný, ak mu aspoň na samotné vydanie knihy prispeje ministerstvo kultúry alebo keď sa mu podarí niečo vyžobrať od zväčša neochotných sponzorov. Bez dotácií totiž slovenskému autorovi nikto knihu nevydá, lebo pre nízky počet výtlačkov by na nej prerobil. Keď teda autor na to nemá, celá jeho robota vyjde nazmar. Aby napríklad renomovaná spisovateľka, ktorú nám podľa českého literárneho kritika môžu Česi závidieť, mohla vydať knihu, musia sa jej na to poskladať príbuzní. Nezdaňovanie autorských honorárov spisovateľom nepomôže. Platili by dane, keby bolo z čoho. Stačilo by, aby sa podľa nového autorského zákona literárna tvorba honorovala porovnateľne s inou vysokokvalifikovanou duševnou prácou. Pri neúmernom predražení kníh a celej kultúry zvýšenou DPH však bude väčšina slovenských spisovateľov odpísaná. Autorka je spisovateľka
