Vládne šafárenie s Tatrami
Vládny výbor na obnovu Vysokých tatier je „fingovaný“. Myslí si to známy aktivista Mikuláš Huba, ktorý spolu s ďalšími piatimi ľuďmi podpísal mimoriadne kritický list premiérovi Mikulášovi Dzurindovi. Otvorený list hodnotí výsledky výboru za prvých 100 dní jeho fungovania. Jeho autori zastupujú mnoho občianskych aktivistov, hercov, známych osobností a členov mimovládnych organizácií. Pripomeňme si, že ide o tých, ktorí pred časom podpísali výzvu Nové Tatry, a najmä vyhlásenie Nad Tatrou sa blýska. Boli to reakcie na prvé informácie o tom, ako si „obnovu“ Tatier predstavujú podnikateľské kruhy. Tie okamžite po Novom roku začali verejnosť presviedčať, že prírodnú katastrofu treba využiť na budovanie nových zjazdoviek, celých lyžiarskych stredísk, ubytovacích a stravovacích kapacít a rôznych turistických atrakcií. Hra na slepú babu Záujmy vplyvných finančných skupín sú pochopiteľné a v podstate aj legitímne. Nelegitímne je však úsilie vládnych politikov vyjsť im za každú cenu v ústrety. Ich rétoriku o „investíciách“ a „rozvoji cestovného ruchu“ okamžite prevzal minister hospodárstva Pavol Rusko i premiér Mikuláš Dzurinda. P. Rusko dokonca žiadal zmeniť kategorizáciu chránených území vo Vysokých Tatrách tak, aby to vyhovovalo boháčom. Keď bolo jasné, koho záujmy bude slovenská vláda v tomto prípade obhajovať, vznikla spomínaná výzva, resp. vyhlásenie. Keďže boli podpísané významnými a populárnymi Slovákmi, nemohol ich M. Dzurinda otvorene ignorovať. A tak sa tváril, že ich názory berie vážne, mnohých pozval na stretnutie, kde si „pozorne“ a „trpezlivo“ vypočul všetky návrhy a pripomienky. Mikuláš Huba po stretnutí povedal, že je spokojný, lebo premiér začal hovoriť niečo iné. Známy ochranár, ktorý má aj politické skúsenosti zo začiatku 90. rokov, jednoducho M. Dzurindovi uveril. Stranícky vládny výbor Všetko je však inak. Nie je jasné, ako dlho aktivistom trvalo, kým pochopili, že ich premiér oklamal. No otvorený list, ktorý mu poslali minulý týždeň, svedčí o tom, že teraz im je už jasné všetko. „Výbor vlády SR pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier vo svojej súčasnej podobe a jeho činnosť sa podľa nás omylom,“ píšu v úvode listu za koordinátorov Mimovládneho výboru Naše Tatry (MVNT) Ján Dobšovič, Mikuláš Huba, Rastislav Mičaník, Adrián Rajter, Vladimír Pirošík a Ľubica Trubíniová. Premiérovi vyčítajú, že výbor „má výlučne politicko-stranícke zloženie, čo protirečí všeobecnému vnímaniu Tatier ako veci výsostne verejnej, týčiacej sa vysoko nad záujmami, kvalifikáciou a krátkodobým mandátom politických strán a ich predstaviteľov.“ Autori listu sa opierajú nielen o „desiatky podpisov popredných osobností kultúrneho a spoločenského života“ pod vyhlásením Nad Tatrou sa blýska či o „názory stovky mimovládnych organizácií, podporujúcich výzvu Nové Tatry“. Pripomínajú najmä „presvedčenie 78,4 % opýtaných obyvateľov Slovenska v reprezentatívnom prieskume verejnej mienky, že rozhodujúce slovo pri obnove Tatier má mať širšia komisia, zložená aj zo zástupcov akademickej obce, obyvateľov Tatier a ekologických združení“. Opačný názor pritom uviedlo iba 13,8 % opýtaných. MVNT preto „súčasnú podobu a pôsobenie Vládneho výboru“ vníma „ako krok späť vo vývoji demokracie a budovaní občianskej spoločnosti na Slovensku“. Výnimky pre vyvolených Oveľa závažnejšie však je, že sa vládny výbor nezaoberá „ochranou prírody, a ak, tak len tým, ako ju čo najviac eliminovať“. Splnili sa tak predpoklady skeptikov, že výbor bude len nástrojom pri presadzovaní záujmov úzkych finančných skupín, o ktorých sa verejne hovorí, že majú prepojenia na vládne strany. SDKÚ si už dávno s pochybným financovaním nerobí ťažkú hlavu a asi nikto nepochybuje, že aj v tomto prípade nepomáha M. Dzurinda slovenským milionárom zadarmo. Ochranári upozorňujú, že vládny výbor sa namiesto ochrany prírody v národnom parku takmer výlučne zaoberá „udeľovaním výnimiek zo zákona o ochrane prírody a krajiny a obchodovaním s drevom z tatranských lesov, ktoré, opäť podľa zákona – o lesoch, nie sú lesy hospodárske, ale v prvom rade majú plniť mimoprodukčné funkcie. Dotknuté územie je navyše zaradené medzi európsky významné chránené územia.“ Signatári listu navyše spochybňujú vôbec význam existencie tohto výboru. Podľa jeho štatútu, ktorý schválila vláda, veď ide o jej výbor, by mal „koordinovať vládne aktivity vo vzťahu k Tatrám“. Najlepším dôkazom jeho výlučne formálnej existencie sú analýza a opatrenia vo vzťahu ochrany prírody a cestovného ruchu, ktoré „sa mierou vrchovatou týkajú práve TANAP-u a ktoré vláda nedávno schválila bez toho, aby sa návrh tohto dokumentu prerokoval vo výbore“. Vláda utajuje informácie A tak neprekvapí, že vláda sa usiluje čo najviac informácií o „činnosti“ tohto výboru utajiť. „Rokovania výboru nie sú dosť transparentné a sprístupňovanie informácií je nedostatočné.“ Dôvodov na toto konštatovanie je niekoľko. Ako jeden z nich uvádza list to, že rokovania výboru sú neverejné (!), hoci „žiadny právny predpis platný v Slovenskej republike nevylučuje, aby jeho zasadania boli otvorené aj odbornej a laickej verejnosti“. Na internetovej stránke nemožno nájsť prepis diskusií, aby boli jasné postoje a zámery jednotlivých členov výboru, ktorí napokon spolurozhodujú (alebo by aspoň mali spolurozhodovať) o budúcnosti najvzácnejšieho národného parku. Aj uznesenia sú zverejňované iba s veľkým oneskorením. Dzurindova vláda pritom nemá rešpekt ani pred zákonom a neštíti sa ho porušovať, keď to vyhovuje netransparentným záujmom. „Oficiálna žiadosť Mimovládneho výboru Naše Tatry o informácie, týkajúce sa riešenia kalamity, ktorá bola podaná na Úrade vlády Slovenskej republiky podľa zákona č. 211/ 2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám dňa 18. 1. 2004, zostala v zákonnej desaťdňovej lehote na vybavenie bez akejkoľvek odpovede, čím došlo k porušeniu citovaného zákona. MVNT bol preto nútený podať v tejto veci vedúcemu ÚV SR rozklad.“ K tomuto citátu z listu premiérovi už naozaj niet čo dodať. Arogancia moci To, že „Vládny výbor doteraz neprejavil záujem o stretnutie s Mimovládnym výborom a neprijal ani jednu z jeho požiadaviek a návrhov zo 14. 12. 2004,“ je len logickým vyústením celého príbehu. Príbehu, ktorý dokazuje nekonečnú aroganciu súčasnej vládnej moci voči občanom s iným názorom. Obavy o ďalšiu likvidáciu prírody v mene ziskov jednej či dvoch finančných skupín sú oprávnené. Pre ideológiu a hodnoty, ktorými sa súčasná slovenská vláda riadi, to však nie je žiadny problém. Vládna pravica totiž stavia milióny v súkromných vreckách nad akékoľvek iné záujmy obyčajných ľudí. A platí to nielen v tomto prípade.
