Utekajme, prichádzajú súdruhovia

V jednej z mojich spomienok žiaka základnej školy znie zo školského rozhlasu plechový vystrašený hlas riaditeľky: „Milí žiaci, našu školu o jedenástej hodine poctí svojou neočakávanou, ale o to vzácnejšou návštevou predseda Mestského výboru Komunistickej strany Slovenska súdruh Gejza Šlapka. Žiadam žiakov, aby za žiadnych okolností nevychádzali z triedy.“ Našťastie sme v triede mali veľmi praktickú učiteľku, ktorá po vypočutí správy zo školského rozhlasu zareagovala takto: „Kto potrebuje ísť na záchod, nech ide teraz, potom sa už nebude dať!“ Povedala to takým rezolútnym tónom, že sa polovica triedy zdvihla a išla preventívne cikať, akoby to malo byť naše posledné cikanie v živote. Súdruh Gejza Šlapka občas poctil svojou prítomnosťou školu, ale nikto z triedy ho nevidel. V tichosti sme sedeli v lavici pol hodiny, kým dlhé a nekonečné ticho neprerušilo chrčanie školského rozhlasu. Ozval sa znovu hlas riaditeľky, ktorá oznámila oficiálne ukončenie návštevy. Súdruh odišiel a my sme zase mohli hrať piškvorky. Prípravy na bilaterálne stretnutie medzi ruským a americkým prezidentom vrcholia. Každým dňom sa pripravujú nové bezpečnostné opatrenia, čo len potvrdzuje, že vákuum je najvhodnejším, ak nie dokonca prirodzeným prostredím pre štátnikov. Centrum mesta sa nepriedušne uzavrie. Hotel Carlton prestane prijímať hotelových hostí. Bezpečnosť v meste bude strážiť 5 500 príslušníkov policajného a 500 hasičského zboru, nerátajúc mužov a ženy z osobnej ochrany dvoch prezidentov. Vlastne troch prezidentov, aby som nikomu nekrivdil. Možno sa Slovensko a Bratislava stanú v medzinárodných správach na pár sekúnd pupkom sveta. Možno zahraničné média pochopia jemnú nuansu v názve krajín Slovensko a Slovinsko. Možno chytia v Bratislave aj nejakého zablúdeného teroristu s bazukou. Možno Bratislava bude Mníchovom, možno Jaltou, možno Reykjavíkom 21. storočia. A možno je, tak ako v tej starej židovskej anekdote, všetko inak. Pôvodne vyšlo v židovských novinách Delet