Strašiak amerických korporácií

Neoficiálny uchádzač za Demokratickú stranu na úrad amerického prezidenta John Kerry si konečne vybral partnera na post viceprezidenta. Stal sa ním charizmatický John Edwards, čo vydesilo nadnárodné korporácie vrátane Americkej obchodnej komory. Oficiálne majú byť obaja demokrati nominovaní až 26. júla na straníckom konvente v Bostone. Nemajú však protivníkov a ich schválenie bude formalitou. Massachussettský senátor Kerry spravil rozhodnutím vybrať práve Edwardsa šikovný predvolebný krok. Obaja muži sa v mnohom dopĺňajú a ako dvojica majú nádej zaujať široké demografické vrstvy Američanov. Edwards je pre demokratov veľkou vzpruhou, pretože zosobňuje politika, s ktorým sa dokáže stotožniť aj priemerný volič. To sa uhladenému a mierne dištancovanému Kerrymu príliš nedarí. Dlhý a chudý Kerry vyvoláva dojem fyzickej ťažkopádnosti, zatiaľ čo z nižšieho a mladšieho Edwardsa vyžaruje nehraná vitalita. Kerry je synom amerického diplomata a prežil niekoľko rokov v cudzine. Mladistvo vyzerajúci 51-ročný južan Edwards je synom robotníka v textilnej továrni. Vlastnou usilovnosťou sa vypracoval na úspešného právnika, ktorý obhajoval obyčajných ľudí v sporoch s veľkými korporáciami. Za 20 rokov praxe vysúdil v 63 prípadoch 152 miliónov dolárov a sám sa stal multimilionárom. Do takejto podoby je formulovaný jeho životopis, ktorým si získava voličov nižších stredných vrstiev. Voľby v Spojených štátoch stoja a padajú na mediálnej prezentácii jednotlivých kandidátov. V tomto ohľade nemá fotogenický Edwards konkurenta. Len o niekoľko rokov starší, ale sivovlasý George W. Bush vyzerá popri ňom unavene, nehovoriac o Bushovom spolukandidátovi – viceprezidentovi Cheneyovi, ktorý prekonal niekoľko infarktov. Republikánskemu tandemu preto nezostáva nič iné, ako urobiť z núdze cnosť a útočiť práve na relatívnu neskúsenosť Johna Edwardsa v zahraničnej politike. Vzhľadom na fiasko Bushovej politiky v Iraku však Edwards môže tvrdo argumentovať, že o také skompromitované skúsenosti nestojí ani on, ani americkí voliči. Zároveň im môže pripomínať svoje pôsobenie v senátnom výbore pre kontrolu spravodajských služieb. Okrem toho sa podieľa na práci osobitného výboru Kongresu pre vyšetrovanie podkladov slúžiacich ako odôvodnenie vlaňajšej americkej invázie do Iraku a pozná utajené operácie. O zahraničnej politike vie viac ako nováčikovský George W. Bush v roku 2000, keď vstupoval do volebnej kampane. Edwardsovým očakávaným debatným partnerom bude úradujúci viceprezident Dick Cheney. Je to politický veterán, o ktorom sa hovorí, že má na Busha silný vplyv. Počas vlády Busha staršieho zastával úrad ministra obrany. O nič menej významnú funkciu – šéfa štábu Bieleho domu – mal už za prezidentovania Geralda Forda v roku 1975. Jeho zdravotný stav bude, samozrejme, mimo diskusie, ale Edwardsovi poradcovia sa určite sústredia na Cheneyho ekonomicko-právnu zraniteľnosť. Pred nástupom do Bieleho domu v januári 2001 bol Cheney predsedom Správnej rady a zároveň výkonným riaditeľom spoločnosti Halliburton. Tento energetický kolos so sídlom v Texase sa venuje podnikateľským činnostiam na celom svete. Cheney sa ako viceprezident USA musel vzdať riadiacich funkcií v spomínanej nadnárodnej korporácii, ale súdiac podľa škandálov, do ktorých je zapletená v súvislosti so získavaním zákaziek v Iraku a Afganistane, jej pravdepodobne pomáha aspoň nepriamo. Ak je Cheney miláčikom korporácií, Edwards je takpovediac ich hryzúcim psom. Škody, ktoré im spôsobil ako právnik, sa mu teraz vracajú ako bumerang. Rozhlasová hviezda Rush Limbaugh ho vo svojej talk-show nazval „naháňačom sanitiek“, čo je žargón pre advokátov, ktorí sledujú sanitky vezúce zranených (hlavne pri dopravných nehodách) do nemocnice a horlivo im ponúkajú svoje právne služby. Demokratov však viac znepokojuje výrok predsedu Americkej obchodnej komory Toma Donahueho, že možno prestane byť neutrálna voči Edwardsovi. Podľa šéfa vplyvnej Národnej asociácie výrobcov Jerryho Jasinowského nie je Edwards priaznivo naklonený výrobcom a obchodu. Prischýna mu tiež nálepka odporcu voľného obchodu za vyjadrenia, ktoré spravil proti odlivu výrobných prevádzok a pracovných miest do zahraničia. Kritizuje aj daňové úľavy a subvencie pre veľké korporácie. Edwardsovi sa vyčítajú aj slová, že keby bol býval v Senáte už v roku 1993, hlasoval by proti dohode o severoamerickej zóne voľného obchodu NAFTA. V súčasnosti navrhuje preskúmať možnosť novelizovať niektoré jej pravidlá. Edwardsovi a Kerrymu síce otvorene pomáhajú viaceré hviezdy Hollywoodu, ale vplyv obchodného a korporatívneho sveta je oveľa mocnejší a ďalekosiahlejší. John Kerry si získal na jar jeho dôveru a možno predpokladať, že sa naň bude vyvíjať nepriamy a diskrétny tlak, aby svojho potenciálneho viceprezidenta nejako umiernil. Edwards je ako právnik verbálne obratný a bude zaujímavé sledovať, či a ako začne dávať svojim už vysloveným heslám i zásadám nové a pružnejšie interpretácie, aby do nich postupne vniesol želateľnejšie významy. Autor je analytik medzinárodných vzťahov