Je politika Smeru populizmom?

Otázka môže znieť pre mnohých zarážajúco. Na Slovensku sme si už totiž zvykli, že politický štýl Smeru takto každú chvíľu niekto nazve. Naozaj si však politika Smeru zaslúži toto nepekné zaradenie? Pod pojmom populizmus vo všeobecnosti možno rozumieť politickú stratégiu založenú na využívaní, resp. zneužívaní záujmov a predsudkov bežných ľudí. Populista je teda politik, ktorý identifikuje problém zaujímajúci bežného občana, a následne preň ponúkne zdanlivo jednoduché riešenie. Napríklad: Krok jeden – identifikácia problému: “Rómovia kradnú záhradkárom úrodu!” Krok dva – riešenie: “Prijmime zákon, ktorý umožní farmárovi strieľať na kohokoľvek, kto kradmou rukou vstúpi na jeho záhradu.” Keďže tu nie je priestor na komplexnú analýzu údajného populizmu pána Fica, skúsme sa aspoň zamyslieť, či je populistom z ekonomického hľadiska. Vyhľadáva pán Fico systematicky ekonomické problémy, ktoré obzvlášť rezonujú u bežných ľudí, a navrhuje ich jednoduché riešenia? *** Ak chceme byť korektní, musíme si veru odpovedať, že nie – z niečoho takého ho naozaj nemožno obviniť. Za posledný rok venoval pán Fico analytickú pozornosť v zásade len dvom ekonomickým témam: budúcemu dosahu vtedy pripravovaných reforiem pre slovenského občana a vývoju cien po vstupe SR do EÚ. Faktom je, že hneď tento výber tém nespĺňa prvé kritérium charakteristiky populistu. Ťažko si predstaviť, že by bežného pracujúceho Slováka samého od seba napadlo intenzívne analyzovať konkrétne negatívne dosahy budúcich kľúčových reforiem pre jeho život, najmä keď zvážime dve zásadné skutočnosti. Po prvé, aj sociálna aj daňová reforma boli navrhnuté tak, aby na neho nemali žiaden väčší vplyv. Po druhé, konkrétne aspekty týchto reforiem dostatočne dobre nepoznala ani veľká časť odbornej verejnosti. To isté platí o predstave, že by bežný občan trávil čas rozjímaním nad možným vývojom cien v budúcnosti, najmä keď žiadny odborník (okrem pána Fica) o nijakom budúcom zdražovaní nehovoril. *** Zaujímavý je aj prístup pána Fica k týmto údajným problémom. Na rozdiel od správneho populistu sa vôbec nesnažil poskytnúť jednoduché riešenie. Skôr sa orientoval na vytváranie a obrazné vykresľovanie problémov tam, kde žiadne neboli. Napríklad vládne reformy mali podľa pána Fica viesť k ožobračovaniu a výraznému prepadu životnej úrovne slovenského občana. Faktom je, že takéto niečo sa ani zďaleka nekonalo. Áno, v prvom štvrťroku 2004 pomerne výrazne vzrástli náklady na živobytie. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa priemerné mesačné výdavky na člena domácnosti zvýšili až o 852 Sk. Ale priemerné čisté príjmy na člena domácnosti vzrástli tiež o viac – o 894 Sk. Keďže teda príjmy rástli viac než výdavky, znamená to, že v čistom vyjadrení si priemerná štvorčlenná domácnosť polepšila približne o 168 Sk na mesiac. Pán Fico tiež tvrdil, že po vstupe do EÚ ceny výrazne porastú. Realita je znova úplne iná. Spotrebiteľské ceny sa v máji zvýšili oproti predchádzajúcemu mesiacu o 0,4 %. Inak povedané, zostali takmer nezmenené. Tu treba zdôrazniť, že ani jedno z týchto čísel si nevymyslela vláda alebo ministerstvo financií. Sú to oficiálne čísla nezávislého Štatistického úradu SR, ktorý je okrem iného pod neustálym drobnohľadom nezávislého štatistického úradu EÚ – Eurostatu. *** Výsledkom spomínanej angažovanosti pána Fica teda nemohla byť žiadna eufória z jednoduchých riešení naliehavých problémov, ako skôr všeobecná nervozita zo strachu, ktorý šíril svojimi rečami. Z toho vyplýva, že minimálne z ekonomického hľadiska pán Fico populista určite nie je. Bolo by teda načase, aby sa láskavo aj jeho neprajníci začali k nemu správať korektne a prestali ho označovať opismi, ktoré si vôbec nezaslúži. A prípadne ho volali pravým menom: slovenský Rumburak. Autor je poradca ministra financií SR