Fico, slow down!

Smer zas prepadol vo voľbách, hoci, ako je zvykom, predstiera opak. Potopila ho, samozrejme, nízka účasť voličov, najmä tých jeho. Otázne v tejto chvíli je, prečo Ficovi prívrženci neprišli na tieto voľby, no rovnako i to, prečo od neho vždy odskočia v rozhodujúcich momentoch (presne opačne, ako je to v prípade Dzurindu). Nezáujem o eurovoľby má podobné príčiny u všetkých voličov: ľahostajnosť vlády, chýbajúca vízia a odborné diskusie, nezáujem verejnoprávnych médií. V prípade sympatizantov Smeru sú tu aj iné dôvody. Predovšetkým, pre Smer je charakteristický jeho ambivalentný postoj v Európskej únii. Hlboko sa mnohým vryli do pamäti Ficove výzvy na otváranie uzavretých kapitol v prístupovom procese a doteraz pretrvávajúce vyhlásenia o tvrdom presadzovaní národných záujmov Slovenska v Bruseli. Keď na začiatku irackej vojny vypukli spory o smerovanie zahraničnej politiky, zdalo sa, že Fico sa stáva Európanom. Jeho pohnútky však neprekročili naše hranice a ilúzia sa rozplynula. Navyše, Smer postavil celú svoju kampaň za pripojenie k EÚ na tých istých základoch ako vláda: je to pre nás výhodné a podľa toho sa tiež musíme správať. Pripojil však k tomu svoj spochybňujúci dodatok: musíme si na nich dávať pozor! Ako po nedeli vidno, voliči to vzali na vedomie... Druhý problém je ten, prečo si Dzurinda stavia svoj pomník na Ficovom hrobe. Šéf Smeru cestuje, úzkostlivo presviedča, zvoláva tlačovky, kritizuje zákony, vyťahuje kauzy, mračí sa do kamier, a predsa má len súhlas prívržencov, no nie ich podporu. Kde sú korene tejto neistoty jeho voličov? Znova v tom, že Fico pristúpil na hru podľa Dzurindových pravidiel, ktorý ho populisticky označuje za populistu a Fico mu kŕčovito odpovedá, teda mu vlastne dáva za pravdu. Čím viac prehier má Fico za sebou, tým reaguje ostrejšie a jednoznačnejšie: Buď ja, alebo pustatina! A keďže jeho publikum je skeptickejšie ako Mečiarove, vzbudzuje to obavy a neistotu, najmä v kľúčových chvíľach. Vtedy stavia Ficovi prívrženci na overené, alebo z toho celkom vycúvajú. Ak chce Fico zamávať vlajkou víťazstva, tak si musí stiahnuť rukávy, zdvihnúť obočie a prestať trieskať do stola. Pustatina je voličom dobre známa, ale nie konštruktívne riešenia. Autor je stály spolupracovník týždenníka SLOVO