Ida Bell Wells-Barnetová

Táto významná novinárka, autorka prejavov a spoločenská aktivistka, ktorá otvorene obhajovala občianske a ekonomické práva černochov a žien, sa narodila pred zrušením otroctva a pol roka pre podpisom Vyhlásenia o oslobodení otrokov. Zažila tak niekoľko epoch černošskej histórie. Narodila sa v roku 1862 v Holly Springs v štáte Mississippi ako najstaršia z ôsmych detí. Wells-Barnetová chodila na Rustovu strednú priemyselnú školu pre slobodných černochov, no po smrti rodičov a najmladšieho brata pri epidémii žltej zimnice odišla zo školy ako šestnásťročná, aby sa starala o súrodencov. Zložila učiteľské skúšky a začala vyučovať. V roku 1884 sa presťahovala do Memphisu v štáte Tennesee, kde pokračovala v učení, a to aj černochov. Angažovať sa začala potom, čo ju cestou do práce vo Woodstocku vyhodili z vlaku, pretože si odmietla presadnúť do oddelenia pre černochov. Po tejto udalosti začala písať aj stĺpce o právach černochov v menej významných černošských novinách. Barnetová sa tak stala novinárkou na plný úväzok a stala sa spolumajiteľkou novín Memphis Free Speech and Headlight a odvážne poukazovala na prípady, v ktorých sa viedli proti černochom nespravodlivé súdne procesy. Tam pracovala ako redaktorka v černošskom týždenníku New York Age a začala aj prednášať a zakladať spolky proti lynčovaniu a kluby pre černošské ženy. V roku 1883 sa odsťahovala do Chicaga, kde písala pre Chicago Conservator, za zakladateľa ktorého sa aj vydala. Ako aktivistka proti lynčovaniu sa v roku 1910 zúčastnila na Niagarskom stretnutí, ktoré iniciovalo vznik Národnej asociácie pre povznesenie farebného obyvateľstva. Nestotožňovala sa však s kompromismi a asimiláciou, ktorú asociácia, zložená prevažne z belochov, presadzovala. V tom istom roku sa Wells-Barnetová podieľala na založení Černošskej ligy priateľstva, ktorá pomáhala černochom, ktorí prišli z juhu do Chicaga. V roku 1913 založila Klub volebného práva žien Alfa, prvú organizáciu tohto druhu v Amerike. Táto významná bojovníčka za práva čiernych pomáhala zháňať právnu pomoc obetiam rasových nepokojov a podarilo sa jej zabrániť výstavbe niekoľkých segregovaných škôl. Okrem toho založila Ligu ženských klubov kraja Cook a stala sa jej predsedníčkou. V roku 1930 neuspela ako nezávislá kandidátka vo voľbách do kresla senátorky štátu Illinois. Zomrela v roku 1931. Spracované podľa knihy Debory G. Felder 100 najvýznamnejších žien