Ufónova rozhľadňa
Priatelia slovenskí, všimol som si, že sa takmer vôbec nelíšite od svojich susedných pozemšťanov, tiež radi pijete pivo, pozeráte televízne príbehy z Venezuely a vozíte sa radšej v autách ako na bicykloch... i keď stále neviem pochopiť, kde beriete na ten výbušný tekutý pohon, ktorý si musíte kupovať na pumpe za drahé peniaze – dokonca ešte drahšie ako Vaši českí bratia... a ešte k tomu si nekupujete malé, ale skôr väčšie autá... tak teraz ani neviem, či sa Vám vlastne budú páčiť malé juhokórejské včely, čo si tu budete vyrábať s podporou vlády, alebo nie? Čo tam po vkuse, hlavne, že budete mať robotu. Aspoň niektorí z Vás. Tí, čo sa jej dožadujú najväčšmi, aj tak žiadne autá vyrábať nebudú, tam k nim sa totiž stále nikto nechystá zakladať fabriky ani kostoly, ba ani obchodné supermarkety. Iba televízia sa do tých všetkými bohmi opustených osád občas vyberie s kamerami, aby ste sa Vy, ľudia, mali večer na čo pozerať. Ako som odpozoroval, Vy sa veľmi radi pozeráte na spoluobyvateľov, ktorí majú ešte menej šťastia (a rozumu) ako Vy. A na základe mojich psychoanalytických meraní dokonca viem, že z toho zvyknete mať aj celkom dobrý pocit. Neviem, či je to až taký všeobecný jav, ale tuším sa tá, ako Vy tomu zvyknete hovoriť, vzájomná nevraživosť, či skôr dokonca zatrpknutosť voči iným zasídlila vo Vašom kraji ako dejinná nevyhnutnosť. Jedni nemajú radi tých druhých preto, lebo nemajú robotu, druhí nemajú radi tých prvých, lebo ju majú, tretí nemajú radi ani prvých a ani druhých, pretože stále hovoria iba o robote a o peniazoch a štvrtí sa o tom všetkom veľmi radi rozprávajú pred kamerami – predovšetkým sami so sebou... pretože pravdu toho druhého považujú za čosi hriešne. Súdiac podľa názorov určitej skupiny obyvateľstva, ktorá má vo Vašej televízii čoraz väčšie slovo, sa Vaša spoločnosť delí predovšetkým na tých, ktorí obhajujú jedinú možnú pravdu, teda tú ich, a na tých, ktorí proti nej bojujú – ako diabol proti anjelom. Tí, čo nemajú deti, najradšej rozprávajú ostatným, ako ich majú vychovávať, tí, ktorí bijú ženy, im radia, čo robiť, aby svojich mužov nedráždili, tí, ktorí si našetrili z diét na vilu, Vám zase radia, ako správne podnikať, a tí, ktorí po desaťročia prednášali amorálne nezmysly, Vám rozprávajú o etických hodnotách. Musím uznať, že v takomto všeobecnom galimatiáši pojmov a postojov sa veru ťažko zorientuje aj málo informovaný ufón, nieto už občan-milión, ktorý to všetko podvedome či vedome vníma a večer čo večer sa pri televízore túži dopátrať logiky diania, ktorého je svedkom. Ani sa Vám nečudujem, že si potom bez váhania naplníte nádrž Vašej leasingovej káričky a pri najbližšom kandelábri ju opriete o dákeho týpka na priechode... kto už tu má dnes mať nervy na druhého, keď na vine sú vždy iba oni: Rómovia, Židia, liberáli, podnikatelia, Američania, moslimovia, homosexuáli, lesbičky, feministky a všetka tá háveď, ufónov pritom nevynímajúc. Ibaže pozor – my jediní sme vo Vašom svete inkognito! Nik z Vás nevie, kde všade už sme a čo všetko máme pod kontrolou... v každom prípade by ste však o tom mali začať rozmýšľať. Čert a ufón nikdy nespí! Váš Ufón slovenský
