Každý máme iné sviatky
S príchodom Vianoc sa v médiách stále hovorí o tom, ako trávia Vianoce ľudia v iných štátoch. Málo novinárov sa však venuje zvykom a tradíciám menšín, ktoré žijú medzi nami, či už počas Vianoc alebo sviatkov, ktoré namiesto nich oslavujú. Zatiaľ čo Rómovia majú Vianoce takmer také ako my, pre pravoslávnych kresťanov nie je sviatok Vianoc až taký dôležitý. Židia a moslimovia Vianoce nepoznajú. Všetci sa však snažíme o to, aby sme spolu so svojimi blízkymi prežili naše sviatky v duchu tolerancie. Rómovia Vzhľadom na to, že Vianoce sú sviatkom náboženským, slávia Rómovia na celom svete Vianoce podľa toho, k akému náboženstvu sa hlásia. Rómovia nazývajú Vianoce Karačoňa (alebo Karačoň) a v ich oslavách sa prelínajú prvky prevzaté od majoritnej spoločnosti s romskými tradíciami, v ktorých sa aj po mnohých storočiach odráža ich indický pôvod. Medzi ne patrí odpustenie, udobrenie a zmierenie a spomínanie na zosnulých príbuzných. Odpúšťanie a zmierovanie je pre Rómov veľmi dôležité, lebo v časoch, keď boli celkom izolovanou skupinou, museli byť medzi sebou veľmi solidárni. Od rómskej komunity, v ktorej žili, boli celkom závislí, a preto spolu nemohli žit v nezhodách. Vianočný čas preto využívali na to, aby sa vzťahy medzi ľuďmi v komunite či rodine ešte väčšmi posilnili. Rómovia, akokoľvek sú pohádaní, na Vianoce si odpúšťajú a znova sa udobrujú. Vianočné spomínanie na zosnulých príbuzných súvisí s vierou, že duša človeka existuje i po odchode tela na druhý svet. Duchom mŕtvych predkov hovoria Rómovia mule a usilujú sa byť s nimi zadobre, lebo vraj môžu i škodiť. Na Vianoce im dávajú na okno alebo do kotla izby jedlo, aby ich nechodili strašiť. Rómovia si na Vianoce o svojich zosnulých príbuzných tiež rozprávajú a spomínajú na nich. V čase adventu sa Rómovia pripravovali na nadchádzajúce sviatky - upratovali, ženy bielili steny a upratovanie celého domu ukončili úpravou podlahy - pretože Rómovia nemali podlahu z dreva, potierali ju žltým jedlom. Počas adventu tiež zháňali dostatok jedla na sviatky, čo bol dôvod, prečo sa rómske deti na Vianoce tak tešili - konečne se mohli raz za rok dosýtosti najesť! Rómski hudobníci si zase nacvičovali, čo budú hrať sedliakom na Štedrý večer pod oknami a rómski chlapci sa učili vinšovať - teda priať šťastie a zdravie do nového roka. Pre Štedrý deň sa používa v romštine slovo Veľija alebo Viľija. Rómovia sa v tento deň rovnako ako gadžovia postili. Prísnosť pôstu však bola rozličná - v niektorých rodinách sa nejedlo mäso len do večere, v iných sa jedli len pečené zemiaky po celý deň. Štedrovečernú večeru pripravovala vždy matka, ktorej pomáhali dcéry. Zdobenie stromčeka mali zase na starosti synovia. Tí tiež chodili sedliakov prosiť o slamu, ktorú potom rozložili na podlahe, aby miestnosť pripomínala jasličky, kde sa narodil Ježiško. Pred večerou mal otec alebo najstarší člen rodiny príhovor, potom predniesol prípitok a požehnanie a spomínalo sa na zosnulých. Rómovia im zapálili sviečky a odobrali z každého jedla na misky, ktoré položili do kúta alebo na okno. Deň po Štedrom dni nastalo vianočné hodovanie, pri ktorom sa Rómovia schádzali. Pokiaľ ide o jedlá, Rómovia jedia to čo ostatní. Kapustnicu niekde nahrádzajú hubovou polievkou a jedávajú aj plnený kapustný list - list kapusty naplnený ryžou a mäsom. Na východe Slovenska robia ako vianočné jedlo napríklad aj góju, črevá plnené zemiakmi. Na vianočnom stole mali to, čo im dali sedliaci, ktorí boli povinní im dať niečo zo svojich jedál. Pri spoločných hostinách si opäť želali šťastie, spievali staré rómske piesne. Židia Židia neoslavujú Vianoce. Namiesto nich majú osemdňový sviatok Chanuka, pripomínajúci úspešné povstanie Makabejcov proti náboženskej perzekúcii despotického sýrsko-gréckeho kráľa Antiochusa Epifanesa IV. roku 167 pred n. l.. Chanuka znamená zasvätenie, pretože po bojoch našli Židia v spustošenom a znesvätenom jeruzalemskom chráme len jeden džbánik neznečisteného oleja, ktorý bol potrebný na to, aby v chráme horelo večné svetlo - ner tamid. Toto množstvo vystačilo normálne na jeden deň, ale tentoraz vydržalo osem dní, čo bol čas potrebný na výrobu nového oleja. Z tejto udalosti pochádza aj názov - sviatok svetiel. Hlavným obradom je, na pamiatku znovuzasvätenia chrámu, zapaľovanie svetiel. V prvý večer sa zapaľuje jedna sviečka, na druhý dve, tretí tri..., až v posledný večer horí všetkým osem sviečok. Používa sa špeciálna lampa chanukija, ktorá má osem držiakov na olejové knôty alebo sviečky a jeden držiak pre šamaš (alebo šamesa - sluhu) alebo deväť ramien, z ktorých posledné je pre šamesa. Najprv sa zapaľuje šames - sviečka a jej plameňom chanukové sviečky. Pri tomto svetle sa nesmie pracovať, ale deti sa môžu hrať. Hrajú najmä trenderl (alebo svivon), hru s vĺčkom - o lieskovce a sladkosti, ktoré dostávajú. Zvykom bývalo obdarúvať chudobných teplým šatstvom, aby lepšie znášali zimné obdobie. (Chanuka totiž pripadá na 25. kisleva čiže november - december.) Počas chanuky sa jedávajú prevažne mliečne jedlá. Stôl s prestretými mliečnymi jedlami pripomína počínanie Judity, ktorá tiež stelesňovala boj za národnú a náboženskú slobodu a je ženským ekvivalentom Makabejcov. Judita dodržala predpisy o dovolenom jedle aj počas hostiny v Holofernovom stane. S postavou Judity súvisia i niektoré miestne zvyky. Pravoslávni kresťania Vianoce nie sú pre pravoslávnych Rusínov také dôležité ako pre katolíkov. Väčší dôraz kladú na oslavy Veľkej noci alebo Nového roka. Namiesto narodenia Ježiša Krista oslavujú Zjavenie Pána. Pre väčšinu východných cirkví je výhradne dňom Ježišovho krstu. Svoju Viľiju alebo Roždetstvo oslavujú až 6. januára. V predvečer Narodenia Pána, ktorý pripadá na 25. január, musia pravoslávni kresťania jesť iba trikrát za deň, pričom majú zakázané jesť mäso. Dopoludnia slávia hodinky Narodenia Pána, tzv. cárske časy, a potom sa slávi liturgia svätého Bazila Veľkého s večierňou. Ráno 6. januára sa ešte niekde dodržiava zvyk pretierania čela medom. Večer pred pôstnou večerou sa ľudia chodili umývať do potoka, aby sa očistili. Večera u pravoslávnych má 12 jedál, ktoré symbolizujú 12 aspoštolov. Každý sa prežehná a kúsok z neho dávajú do nádoby s vodou, ktorá stojí v rohu miestnosti ako pre dobytok. Tomu, ktorý mali na dvore, dali chlieb a slamu. O polnoci majú pravoslávni polnočnú svätú liturgiu. Na rozdiel od západnej rímskej liturgie slávia východní kresťania po sviatku Narodenia Pána sviatok Presvätej Bohorodičky Panny Márie a Svätej rodiny. Pripomínajú si významné osoby, ktoré ovplyvnili slávené udalosti. Tretím veľkým vianočným sviatkom je spomienka na prvého mučeníka svätého Štefana. Po Narodení Pána sa pripomína pamiatka svätého Jozefa spolu s Ježišovými príbuznými - kráľom Dávidom a prvým jeruzalemským biskupom Jakubom. Koniec roka oslavujú 13. jauára s veľkou zábavou a prvým dňom nového oroka je teda pre nich 14. január. Moslimovia Moslimovia rovnako ako Židia Vianoce neoslavujú, pretože pre nich je Ježiš len jeden z prorokov. Podobné zvyky, ktoré sú pre nás typické na Vianoce, má ich sviatok Íd al-fitr. Je považovaný za „malý sviatok“, ktorým moslimovia oslavujú ukončenie pôstu. Navštevujú sa navzájom a obdarúvajú sa darčekmi a posielajú si priania pri tejto príležitosti na pohľadniciach. Pripravujú doma slávnostné jedlá a chudobným sú povinní dať almužnu. Po skončení púte do Mekky majú Sviatok obety. Tou obetou je baran, ktorého podrežú ho pod krkom a nechajú ho vykrvácať. Pokiaľ sa to koná mimo Mekky, umiestnia ho hlavou smerom k posvätnému miestu. Zo zabitého zvieraťa si ponechávajú tretinu mäsa a zbytok dávajú chudobným. Obetovanie trvá spravidla štyri dni a je to jeden z najdôležitejších islamských sviatkov. Mnoho moslimských rodín začína tento sviatok spoločnou modlitbou v mešite. Pri tejto príležitosti je zvykom aj obdarovať deti darčekmi.
Spracovné podľa www.romove.cz diplomovej práce Zuzany Kyselicovej Hmotná kultúra židovských spoločenstiev
rámik Všetkým ľuďom bez rodielu farby pleti, pohlavia, sexuálnej orientácie, vierovyznania či národnosti želáme krásne Vianoce či iné sviatky plné lásky, vzajomného porozumenia a tolerancie. Nech nikto nespozná aspoň počas týchto dní netolerantné prejavy, ako je rasizmus, homofóbia, xenofóbia, antisemitizmus či diskriminácia. Kolektív Ľudí proti rasizmu
