Záujmy klientov a verejné záujmy
Tri opice vítali pred budovou Európskej investičnej banky v Luxemburgu jej guvernérov, ktorí sa schádzali na výročné valné zhromaždenie. Opice, z ktorých jedna si rukami zakrývala uši, druhá oči a tretia ústa, symbolizovali jasné posolstvo občianskej verejnosti adresované vedeniu banky: „EIB nevidí problémy, nepočuje kritiku a neposkytuje informácie.“ Zámerom akcie bolo upozorniť guvernérov a verejnosť na netransparentnú povahu Európskej investičnej banky (EIB) a na potrebu zásadnej reformy jej informačnej politiky, uvádza sa v tlačovej správe CEE Bankwatch Network, Friends of the Earth International a Mouvement Ecologique. Mimovládne organizácie (MVO) zaslali guvernérom a prezidentovi banky Maystadtovi výzvu, v ktorej banku žiadajú, aby zabezpečila včasné a adekvátne informovanie verejnosti o projektoch, ktoré EIB podporuje. Pod výzvu sa podpísalo viac ako sto MVO z celého sveta. Koordinátorka kampane CEE Bankwatch Network a Priateľov Zeme vysvetlila dôvod protestnej akcie nasledovne: „Napriek tomu, že EIB je verejná inštitúcia, správa sa ako súkromná firma spred päťdesiatich rokov. Jej nová informačná politika, o ktorej sme dúfali, že bude znamenať významný krok smerom k transparentnosti, je plná nezáväzných fráz sľubujúcich zverejňovať informácie ‚kedykoľvek je to možné a ‚tak skoro, ako sa dá.“ Ľuďom, ktorí sú priamo dotknutí projektmi financovanými EIB alebo sa o činnosť banky zaujímajú, nová informačná politika neposkytuje nástroje na presadenie práva na prístup k informáciám. Stoczkiewiczová pritom upozorňuje na fakt, že „EIB uprednostňuje záujmy svojich klientov pred verejnými záujmami. Klienti banky, ktorými sú aj súkromné firmy, majú možnosť rozhodovať o tom, či sa informácie o ich projektoch budú zverejňovať alebo nie. Takáto prax je neprijateľná.“ Vo výzve MVO okrem iného žiadajú, aby EIB zabezpečila informovanosť a konzultácie s dotknutou verejnosťou dostatočne včas pred rozhodovaním o podpore predložených projektov. MVO taktiež žiadajú, aby boli všetky dôležité dokumenty o projektoch zverejňované aspoň 60 dní pred verejnými konzultáciami a aby EIB spolufinancovala iba také projekty, ktoré majú preukázateľnú podporu včasne a dostatočne informovaných dotknutých občanov. Doterajšia prax, keď Rada výkonných riaditeľov EIB rozhodovala o poskytnutí pôžičiek pre projekty ešte pred zverejnením analýz o ich vplyvoch na životné prostredie, je podľa MVO ďalej neprípustná. Osobitná skupina požiadaviek sa týka zverejnenia interných smerníc banky. Peter Mihók z Centra pre podporu miestneho aktivizmu, členskej organizácie CEE Bankwatch Network i Priateľov Zeme, poukázal na praktický dosah súčasnej informačnej politiky EIB: „EIB odmieta zverejniť podmienky, za ktorých v roku 1999 poskytla Železniciam Slovenskej republiky pôžičku vo výške 200 miliónov eur. Odvoláva sa pritom na to, že zverejnenie týchto informácií je plne v právomoci ŽSR ako realizátora projektu, prípadne príslušného ministerstva. ŽSR aj Ministerstvo dopravy SR sa však vyhovárajú na ustanovenie o obchodnom tajomstve, ktoré je súčasťou úverovej zmluvy. Máme pocit, ako keby sme žili v jednej z Kafkovych noviel.“ Dohoda o pôžičke pre ŽSR pritom podľa Mihóka evidentne obsahuje podmienky, ktoré poškodzujú železnice –napríklad rušenie osobnej dopravy na regionálnych tratiach, výrazné škrty v dotáciách, plánované prepustenie tretiny železničných zamestnancov a podobne. „Zrušenie osobnej dopravy na niektorých regionálnych tratiach už vyvolalo prvý ostrý štrajk v histórii Slovenska po páde komunizmu. EIB, samozrejme, odmieta niesť akúkoľvek spoluzodpovednosť za vzniknutú situáciu, súčasne však odmieta zverejniť akékoľvek informácie, ktoré by preukázali, do akej miery je banka v týchto problémoch zaangažovaná,“ dodal Mihók. Antonio Tricarico z talianskej organizácie Campagna per la Riforma della Banca Mondiale zdôraznil, že „EIB by mala byť subjektom, ktorý podlieha Aarhuskému dohovoru o prístupe verejnosti k informáciám, rozhodovaniu a spravodlivosti. Dvojaký štatút EIB ako orgánu EÚ a zároveň ako nezávislej právnickej osoby prakticky umožňuje banke, aby sa vyhla povinnosti rešpektovať ustanovenia Aarhuského dohovoru. Európska komisia a Rada Európy by mali zabezpečiť, aby boli Aarhuské ustanovenia pre banku záväzné.“ Keďže EIB v súvislosti s valným zhromaždením neplánovala zorganizovať vlastnú tlačovú konferenciu, MVO verejne pozvali prezidenta banky Maystadta, aby sa zúčastnil na nimi organizovanej tlačovej konferencii a aby informoval verejnosť o výsledkoch valného zhromaždenia, ktorého dvere boli pred MVO zatvorené. Oficiálna odpoveď banky z 28. mája bola negatívna – MVO sa z nej dozvedeli, že prezident Maystadt bude mať inú dôležitú prácu a že verejnosti by mala stačiť tlačová správa. EIB však 31. mája na svojej internetovej stránke zverejnila informáciu o tlačovej konferencii. „Je dobré, že EIB zvážila pôvodný zámer neorganizovať tlačovú konferenciu. Takéto rozhodnutie urobené na poslednú chvíľu je však pre EIB typické. Je potrebné, aby sa prístup verejnosti k informáciám o EIB riadil záväznými normami, a nie momentálnou náladou jej úradníkov,“ uzavrela Stoczkiewiczová. Text bol uverejnený na internetovom portáli Changenetu
