Rasizmus je nevedomosť
„Naša generácia bude jedného dňa musieť ľutovať nielen zlé slová a skutky zlých ľudí, ale tiež strašné mlčanie dobrých.“ Martin Luther King Rasa je pojem determinovaný komplexom sociálnych, historických, ekonomických a politických faktorov; nie je statický, výlučne biologický. Výklad rasy sa mení spolu s odlišnými geografickými a sociálnymi ukazovateľmi. Význam tohto slova je záležitosťou sociálnej interpretácie, a nie biologickým alebo genetickým faktom. Rasa je termín, ktorý sa v odbornej terminológii prestáva používať. Je prekonaný, nehumánny. V dejinách ľudstva boli opakovane zneužité poznatky o ľudských rasách na ovládanie a ponižovanie skupín obyvateľstva. Boli účelovo získavané „vedecké poznatky“ na ospravedlňovanie ukrutností, mučenie nevinných ľudí, na legalizáciu vyvražďovania celých národov. Expanzívny národ vyhlásil iný národ za „menejcenný“, pokúšajúc sa tak zakryť svoje ekonomické, strategické a vojenské záujmy. V skutočnosti sa za pojmom rasa skrýva strach z druhých, neznámych ľudí a vybíjanie neospravedlniteľnej agresivity na nevinných obetiach. Je nehumánne deliť ľudí na rasy, lebo všetci sme jednej rasy, ľudskej. Rasizmus je diskriminačná teória, ktorá hlása nerovnocennosť ľudských rás. Zvyčajne sa spája s genocídou, vyhladzovaním menejcennej rasy nadradenou. Rasizmus je komplexná séria postojov a činností, ktoré diskriminujú ľudí na základe ich farby pleti, krajiny pôvodu, náboženstva, národnosti alebo sexuálnej orientácie. Táto diskriminácia môže byť vedomá alebo nevedomá, úmyselná alebo neúmyselná, ale je bezpochyby prítomná v rozličných oblastiach sociálnej interakcie. Ide o presvedčenie, ktoré sme získali výchovou a ktoré môžeme zmeniť. Spravidla sa viaže na nejakú ideológiou ako patriotizmus alebo nacionalizmus, teda „láska k vlasti“ sa spája s odstránením nejakej inej rasy alebo národa. Rasizmus sa prvýkrát objavil ako ideológia v 18. a 19. storočí v súvislosti s rozvojom biologických teórií o rase a s rozvojom imperializmu. Priaznivé podmienky našiel rasizmus v období nacistického režimu v Nemecku. Prejavy rasizmu sa naďalej udržiavajú vo vedomí, vyjadrovaní a správaní niektorých ľudí. Nachádza odozvu v nevedomosti, ale i neochote meniť postoje, zamyslieť sa nad svojím konaním. Stretávame sa s jeho prejavmi, no nezamýšľame sa nad nimi, často ich ani nekomentujeme. Tieto prejavy môžeme rozdeliť do dvoch základných kategórií: 1. Tvrdý rasizmus – sem patria brutálne útoky na fyzickú integritu ľudí. Trestná kvalifikácia hovorí o ublížení na zdraví, ťažkom ublížení na zdraví alebo vražde s rasovým motívom. Pre ľudí s inou farbou pleti alebo iným presvedčením ide doslova o otázku života a smrti. Väčšinou sa spája s rozhodnutím ublížiť niekomu pre jeho príslušnosť k národu, rase, ideológii, pričom môže ísť o slovné invektívy alebo inzultácie, ako napr. opľutie, otvorené prejavy neznášanlivosti, ponižovanie... Prejavy tvrdého rasizmu však majú aj podobu propagácie hnutí popierajúcich práva a slobody iných ľudí, t. j. slovné vyjadrenia alebo i nosenie znakov neonacistických hnutí. Zahŕňa hajlovanie, vydávanie neonacistických tlačovín, prevádzkovanie a prispievanie na fašistické webové stránky, vydávanie CD nosičov s touto tematikou. „V kultúrnom dome ohlásili narodeninovú oslavu. Bez problémov si objednali sálu a pekne vyholení, nabudení, hajlujúci mládenci vykrikovali „Sieg Heil“ na celú dedinu. Predávali tričká, časopisy, hákové kríže. Do rytmu im hrali kapely Justícia, Konflikt 88, DMS. Utajená akcia? Polícia informáciu dostala, no žiadne mená, žiadne legitimovanie, nikto nezakročil.“ Inými slovami, tvrdý rasizmus je vedomým rozhodnutím niekomu ublížiť preto, že je iný ako jeho predstava „čistej bielej rasy“. V tejto súvislosti neonacisti hovoria o RAHOWA, t. j. rasovej svätej vojne, ktorej výsledkom by malo byť „očistenie“ sveta. „Bojím sa chodiť s deťmi po sídlisku, lebo je plné hajlujúcich chlapcov, pripravených skopať vás do bezvedomia. Čo by tých chlapcov obrátilo niekam inam než k Adolfovi? Fašizmus nie je len rozprávka. Je ho plný svet, len málokto tomu venuje pozornosť. Deti o tom vedia viac ako rodičia.“ 2. Mäkký rasizmus – má rozmanité podoby. Pôsobí nenápadne, dlhodobo a v konečnom dôsledku môže ublížiť viac ako jednorazový fyzický atak. Ustavičné rasové obťažovanie (doma alebo v práci) často pozostáva z opakovaných rasistických poznámok a drobných vandalstiev. Dopúšťajú sa ho rasistickí susedia alebo kolegovia v práci počas dlhých časových období. Tento typ obťažovania je často mimoriadne frustrujúci a deprimujúci a môže zmeniť život obete na utrpenie. Na ilustráciu uvádzame niekoľko zážitkov ľudí inej farby pleti na Slovensku: - Niektorí učitelia ma separovali od iných detí, neoslovovali ma menom, ale upozorňovali ostatných na moju odlišnosť osloveniami ako černoška, mulatča. - Keď idem niečo vybavovať do štátneho úradu, na políciu alebo idem nakupovať, stretávam sa mnohokrát s tým, že mi úradníci, predavačky, alebo i policajti začnú automaticky tykať, správajú sa ku mne podozrievavo a s neochotou, ako keby som bola menejcenná. - V zdravotníckych zariadeniach sa ku mne správajú často ľahostajne. - Aj novinári škatuľkujú ľudí podľa príslušnosti k rase alebo k určitému etniku. Z titulku Napadli troch mladíkov a jedného černocha vplýva, že černoch asi nebol mladík, ale vôbec nepoukazuje na to, že ich zbili skíni. Mnohé tieto zážitky majú podobu inštitucionalizového rasizmu, t. j. vrodeného rasizmu v štruktúrach spoločnosti. Poukazujú nielen na rasizmus vo vnútri inštitúcií (polície, súdnictva, firiem atď.), ale i na spôsob, ktorým rasizmus operuje v rámci širšej sociálnej a ekonomickej infraštruktúry, ktorá disponuje mocou a vplyvom na životy ľudí. Za prejav mäkkého rasizmu sa však dajú považovať aj vtipy a posmešky na adresu niektorej z menšín. Každý jeden z nás môže nezasmiatím sa na nich spraviť čosi preto, aby sa ľudia akýmkoľvek spôsobom „iní“ cítili dobre, v bezpečí. Apropo, nie sme každý jednotlivo v niečom iný?
