Keď niekto nenaskočil do prvého vagóna, už sa mu to neoplatilo

Aké je stanovisko generálnej prokuratúry ku kauze nebankových subjektov? Mohli ste začať konať ešte skôr, ako tieto inštitúcie zatvorili svoje pobočky? - Opakovane o tom hovorím. Vystúpil som aj na Hodine otázok v Národnej rade s tým, že celá činnosť orgánov trestného konania sa neodvíja od listu bývalej exministerky Brigity Schmögnerovej.
Počet zobrazení: 1680

Milan Hanzel, generálny prokurátor

Aké je stanovisko generálnej prokuratúry ku kauze nebankových subjektov? Mohli ste začať konať ešte skôr, ako tieto inštitúcie zatvorili svoje pobočky? - Opakovane o tom hovorím. Vystúpil som aj na Hodine otázok v Národnej rade s tým, že celá činnosť orgánov trestného konania sa neodvíja od listu bývalej exministerky Brigity Schmögnerovej. Ak by sa len na jej podnet začalo konať, tak by to bolo neskoro. 24. júla minulého roka som skutočne od pani ministerky dostal list, ktorý je tajný, ale požiadam ministra Františka Hajnoviča, aby ho odtajnil a zverejním ho. Prokuratúre sa totiž cez tento list podsúvajú nejaké zodpovednosti za to, že sme neboli činní. Pritom v tomto liste sa len poukazuje na to, že sa vytvára ďalší subjekt a z toho malo plynúť podozrenie, že tu dochádza k tunelovaniu Horizontu a BMG. V ďalšej časti boli polemiky o tom, o aký trestný čin ide a toto malo byť založené na informáciách, ktoré ministerstvo malo. Išlo teda o informáciu o tom, že ministerstvo financií má informáciu. Preto mi prokurátor spracoval návrh listu, ktorý sa doručil ministerstvu financií prvého augusta, čiže pár dní po tom, čo sme to od pani ministerky dostali. Tam sme ju vyzvali, aby jej kontrolné orgány doplnili tento materiál a odovzdali ho finančnej polícii. Čiže orgány činné v trestnom konaní konali. Čakali ste na podnety zo strany klientov? - Keď tieto subjekty prestali vyplácať výnosy, až vtedy sa zjavovali poškodení, ktorí podávali trestné oznámenia na tieto firmy s tým, že išlo vo vzťahu k nim o podvodné konanie. Počas celého obdobia, keď tieto firmy fungovali a vyplácali výnosy, tak nebolo doručené ani jedno trestné oznámenie. To je pochopiteľné. Asi do novembra neexistoval ani nijaký dôvod, aby niekto z občanov podával trestné oznámenie, pretože ich nároky sa uspokojovali. Dokonca vyšetrovací tím konštatoval, že na základe podkladov finančnej polície sa nemohlo začať trestné stíhanie. Z materiálu, ktorý podpredseda vlády Ivan Mikloš dal do parlamentu, jednoznačne vyplynulo, že stíhaní vo vzťahu k týmto nebankovým subjektom bolo viac. Začínali sa už dávnejšie, ale vždy iba vtedy, keď tieto spoločnosti prestali vyplácať peniaze svojim klientom. Odmietate teda zodpovednosť prokuratúry? - U nás stále prežíva predstava ľudí o veľkom a všemohúcom postavení prokuratúry a generálneho prokurátora. Keď nám to vyhovuje, tak by sme chceli mať silného prokurátora, keď nie, tak nejakého takého, ktorý do toho vôbec nemá čo rozprávať. Také je už myslenie ľudí. Nik si neprečíta nové zákony a nepríde sa spýtať, čo prokuratúra a generálny prokurátor môžu a čo nesmú. Ak by sa bolo predčasne vstúpilo do trestného konania, tak by sa boli zaisťovali účty, majetok a nemali by sme istotu, že trestné stíhanie je dôvodné. Potom by sa hlavným vinníkom stali orgány činné v trestnom konaní a štát, ktorý by zodpovedal za celú škodu pre svoje nezákonné rozhodnutie. Nedalo sa do týchto subjektov nasadiť agenta, veď sa v nich zrejme porušovala zmluva o tichom spoločenstve? - Či ide o zmluvu o tichom spoločenstve, o pôžičke alebo či boli vydávané zmenky, tie sa neporušovali. Treba si totiž uvedomiť, že existuje zmluvná sloboda. Ak na jednej strane občan vložil istú sumu, spravidla si ani neprečítal obsah zmluvy a tieto spoločnosti si plnili svoje povinnosti, tak nebol dôvod, aby sa niekto sťažoval. Veď sa predsa občan musel, pokiaľ ide o platnosť zmluvy, obrátiť na súd. Prokuratúra nie je ten orgán, ktorý môže zasahovať do niečoho, čo si dvaja slobodní ľudia slobodného štátu dohodnú medzi sebou. Pokiaľ ide o otázku nasadenia agenta, tak treba mať na zreteli aj to, že v roku 2000 sme mali v tejto republike len troch vyškolených agentov. Netreba si myslieť, že keď sa právne zriadil tento inštitút, tak tu hneď boli desiatky agentov. Sú naše orgány dostatočne odborne pripravené na riešenie problému nebankových subjektov? - Často hovorím, že ani po dvanástich rokoch od podstatných zmien v živote spoločnosti sa nezabezpečila odborná príprava pre ľudí, ktorí sa ekonomickou trestnou činnosťou v podmienkach trhového mechanizmu zaoberajú. To sme začali len v roku 2000 a aj to s pomocou zahraničia. Neviem, prečo je nejakým prekvapením pre verejnosť, že orgány prípravného konania či polícia konali tak dlho. V tomto období prokurátori podávajú obžaloby za úverové podvody, ktoré sa stali v roku 1992. V ekonomickej kriminalite všetko strašne dlho trvá. Od roku 1999 však túto funkciu zastávate vy. - Samozrejme, toto moje tvrdenie sa mi môže vrátiť ako bumerang, čo som vlastne od nástupu do funkcie urobil. V každom prípade som na to upozorňoval. Nemáme jednoducho pripravené orgány, ktoré sú odborne zdatné a ktoré sú schopné byť spoľahlivým partnerom protistrany – ekonómom, právnikom, manažérom, ktorí pripravili tunel či nezákonné spôsoby privatizácie. Asi v marci roku 2000 som sa usiloval presadiť, aby sa orgány vyšetrovania posilnili o odborníkov z ekonomických rezortov. Fakt je, že keď som ekonomických ministrov oslovoval, zavládlo nadšenie. Trvalo dovtedy, kým nebolo treba urobiť čosi konkrétne. Tiež som tento systém nevymyslel, funguje už napríklad v španielskej prokuratúre. Tam každý ekonomický rezort vyčlenil na vlastné náklady pre potreby prokuratúry špecialistov, ktorí poskytujú odbornú pomoc prokurátorovi pri tom, keď sa rozhoduje, či sa ide alebo nejde do trestného konania. Tí ľudia po nástupe na prokuratúru, samozrejme, prechádzajú odbornou trestnoprávnou prípravou. Preto je ekonomická trestná činnosť v Španielsku celkom dobre objasniteľná. Oslovil som ministerku financií s týmto problémom a dostal som odpoveď, že je to iste chvályhodný počin, ale aby som si takýchto odborníkov zabezpečil na vlastné tabuľky a na vlastný rozpočet. To jednoducho nie je možné, lebo to nie sú prokurátori, ale ekonómovia, finančníci. Také tabuľky nemám a rozpočet sa prokuratúre z roka na rok zvyšuje iba o predpokladanú mieru inflácie. Zúčastnil som sa na rozprave v parlamente, keď podpredseda vlády Ivan Mikloš podával správu o nebankových subjektoch. Tam z vystúpenia poslanca za HZDS-ĽS Sergeja Kozlíka vyplynulo, že problémy s týmito subjektmi vznikli už v roku 1991. Dosť sme si v tejto našej pospolitosti zvykli na to, že máme snahu všetko riešiť cez trestné konanie. To je to posledné, čo zostáva. Platila a myslím, že aj platí zásada, že pokiaľ sa dajú riešiť problémy inými prostriedkami, tak to treba využiť. Mám teraz na mysli najmä správne právo. Bolo treba vykonávať dôsledné kontroly. Dodnes nevieme, na čo sa zamerali, čo mohli a mali zistiť. Uvedomujem si, že kontrolné orgány tiež nie sú všemohúce, ale predsa len isté výsledky od týchto orgánov mohli policajti, vyšetrovatelia a prokurátori očakávať. Nemôže teraz nastať situácia, že jednotlivé orgány si budú prehadzovať tento problém ako horúci zemiak? - To už je tu. Začalo sa to už pripomenutím spomínaného listu z 24. júla. Ide o veľmi jasné prehadzovanie zodpovednosti z jedého na druhého. Nakoniec, vidíte, že to začalo naberať akési kontúry. Treba hovoriť o tom, koľko podnetov mala finančná polícia, koľko ľudí na to mala vyčlenených a ako boli odborne vyškolení a či mala právomoci zasahovať. V týchto kauzách, ktoré sa spustili, sa dostávame do istých personálnych a aj finančných problémov, lebo nemáme možnosť financovať náklady, ktoré sú s tým spojené. Predsa si treba uvedomiť, že ak sa napríklad zaistí 120 motorových vozidiel, tak ich nemôžeme nechať kdesi napospas osudu, ale musíte pre ne zabezpečiť priestor na garážovanie, zabezpečiť stráženie pred poškodením, poistenie, ale aj údržbu. Sú to však vysoké položky, s ktorými sa nepočítalo. Zoberte si, že musíme osloviť približne 150 tisíc ľudí. Znásobme to cenou obálky s doručenkou. To sú všetko výdavky, ktoré zvyšujú nároky na štátny rozpočet. Vzniká tu situácia, že naše chabé výdaje, ktoré máme v položke prevádzky, nám začínajú miznúť. Ak nedostaneme dotáciu, tak si nebudeme vedieť pomôcť. Hovoríme však o hľadaní vinníka. - V médiách sú tendencie stínať hlavy. Napríklad redaktor Trendu odporučil vláde, aby ma priateľsky vyzvala hľadať si iné zamestnanie. Zrejme ho pozvem sem, aby pochopil, čo prokuratúra môže a umožním mu štúdium právnych predpisov. Treba mať na zreteli, že je tu koláč viny, na ktorom má každý svoj podiel. Ten sa však musí týkať obdobia 1991 až 2002. Samozrejme, je nevyhnutné stanoviť diely a dieliky, kto a akým spôsobom sa na tom podieľal. Dal som príkaz všetkým krajským prokurátorom mapovať veci, ktoré sa týkajú období skutku, pre ktorý sú konatelia Horizontu stíhaní. Chcem, aby prehodnotili každý jeden podnet, ktorý prišiel, ak vôbec nejaký bol. Zatiaľ mám poznatky, že podnetov na prokuratúru skutočne neprišlo veľa. Máme pol roka pred voľbami. Už len naznačenie nejakého riešenia pre postihnutých je dobrým ťahom pre politické strany. - Súhlasím s vami. Orgány, ktoré participujú na riešení tohto problému alebo na jeho vzniku, si horúci zemiak zodpovednosti budú naďalej prehadzovať. Samozrejme, že to využijú aj politické strany. Ja som to chápal od počiatku, keď bola tendencia dať ten horúci zemiak do rúk prokuratúre. My sa totiž správame apoliticky, a preto je výhodné podstrčiť vinu nám. No stav je taký, aký je a ja nepripustím, aby sa na prokuratúru bezdôvodne kydalo. Ak zistím, že niektorí z prokurátorov na okresnej či krajskej úrovni niečo zanedbal, tak z toho vyvodím dôsledky. Ešte k tomu koláču viny. Je tu otázka štátneho dozoru nad peňažným trhom. Otázka fungovania daňovej a finančnej kontroly. Otázka posúdenia toho, čo robili orgány činné v trestnom konaní, správne orgány. Spustilo sa napríklad trestné stíhanie v roku 2001 pre SAS Slovensko. Polícia v Košiciach a potom okresný prokurátor dostal odborné stanovisko z ministerstva financií, Národnej banky Slovenska a sekcie ministerstva vnútra. A tieto neboli jednotné. Napriek tomu sa trestné stíhanie spustilo. Nakoniec problém vyriešil Najvyšší súd, keď v správnom konaní, pokiaľ išlo o rozhodnutie daňového úradu, rozhodol, že v tomto prípade ide o oprávnenú činnosť, pretože ju vykonáva na základe licencie. Po naťahovačkách potom došlo k zastaveniu trestného stíhania. Nebola chyba aj v nedostatočnej legislatíve? - Nie som odborník na legislatívu. Je tu však aj ďalší veľmi vážny problém. Ľudia si navzájom podávali informácie a boli nadšení z toho, že sa peniaze sypali. Tí, ktorí nastúpili do prvých vagónov tohto rozbehnutého vlaku, boli uspokojovaní, ale podarilo sa to aj tým, ktorí prišli ešte v roku 2001. Teraz to treba dať celé dohromady. Odkiaľ sa brali peniaze na vyplácanie tých, ktorí nastupovali do predposledného vagóna? Skutočne to boli len peniaze klientov? Neboli z iných zdrojov? Mám na mysli, či nešlo o prepieranie špinavých peňazí. Máte také indície? - Ak sa to potvrdí, tak budeme musieť rozšíriť postih páchateľov aj kdesi inde. Medzi klientmi nebankových subjektov však nie sú len takí, ktorí stratili svoje peniaze. - Klienti týchto nebankových subjektov sú veľmi rôznorodí. Tu sú predsa aj ľudia, ktorí tam v relatívne mladom veku vložili viac miliónov korún. Ak vložím takúto sumu na 40 percentný úrok a mám ich tam tri roky, tak na úrokoch laickým prepočtom získavam 120 percent. Mne sa teda na výnosoch vrátil vklad a k tomu som ešte získal 20 percent. Je takýto podnet opodstatnený, ak klient na výnos získal svoj vklad späť? - Domnievam sa, že bude dosť prípadov, keď zmluvné dojednania boli splnené. Ale to všetko treba zistiť. Aký bude teraz postup vyšetrovacích orgánov? - V každom prípade si v trestnom konaní nepomôžeme bez odborných posudkov a náležitých kontrol týkajúcich sa finančnej činnosti týchto spoločností. Budete teda svoje kroky koordinovať s ministerstvom financií? - Pokiaľ som informovaný, tak medzi ministerstvom vnútra a ministerstvom financií už došlo k dohode o poskytnutí ekonomických expertov. Dĺžka podobných konaní je dnes všeobecne známa. Nebude sa preťahovať aj tento proces? - Nebude sa to preťahovať. Ono to takúto dobu potrebuje. Treba si uvedomiť, že na tento prípad je nasadené veľké množstvo policajtov a vyšetrovateľov. Takisto sme posilňovali prokuratúru v Košiciach. Vidíme však, že sa otvárajú ďalšie veci, kde už sa začali trestné stíhania. Zatiaľ neboli vznesené obvinenia a tiež treba preveriť, či je trestné stíhanie vôbec dôvodné. Zostávajú konatelia spoločností BMG a Horizont naďalej obvinení z podvodu a neoprávneného podnikania? - Áno. Môžeme počítať s tým, že obhajoba bude argumentovať podnikateľským rizikom, s čím sa budeme musieť vysporiadať. Akú zodpovednosť má teda štát? - Vyčíta sa, že štát robil slabú reklamu tomu, aby ľudia do týchto subjektov neinvestovali. Takmer tri roky som pôsobil ako advokát. Nikdy som sa nestretol s klientom, ktorý by sa ma spýtal, či má do takýchto spoločností investovať. Ak sa ma na to opýtal niekto z mojich známych, neodporučil som mu to. Keď totiž ktosi nenaskočil do prvých vagónov, tak už sa mu neoplatilo skákať. Skutočne si neviem predstaviť, v akých ďalších oblastiach by štát mal zodpovedať za vzniknuté škody. Preženiem - ale ak sa niekto pustí do hazardných hier a prehrá, bude za to zodpovedať štát? Mne ani nenapadlo, aby som svoje úspory do týchto spoločností vložil. Je tu ešte jeden motív zo strany klientov. Pri veľkých sumách išlo totiž len o získavanie prospechu.

Zhovárali sa Jana Matúšová a Martina Pavlíková

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984