Boj o vakcíny odhalil aj charaktery
Topiaci sa aj slamky chytá. V súčasnosti sa ponárajúci krížnik, ktorý pod vlajkou SDKÚ desať rokov sebavedome brázdil politické vody Slovenska, čoraz divšie strieľa okolo seba. Keďže sa mu minula ostrá munícia, nasadil do boja demagógiu, polopravdy a lož spojenú so stratou pamäti na vlastné chyby. Medzi členov „elitnej“ námornej pechoty patrí aj horlivý poslanec za SDKÚ, predseda výboru NR SR pre zdravotníctvo Viliam Novotný. Svoje nepodarená dieťa, nákup očkovacej látky proti vírusu A(H1N1), nepriamo splodil kedysi aj on. Kde však bol, keď sa zrodil nápad Rudolfa Zajaca odobrať kompetencie ministerstvu zdravotníctva, konkrétne Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ), pri zabezpečovaní centrálneho nákupu všetkých očkovacích látok v rámci imunizačného programu detí a mládeže, ako aj chrípkových vakcín? Hluchý na upozornenia odborníkov Prečo bol V. Novotný hluchý na upozornenia takých odborníkov, ako sú profesori Miroslav Šašinka a Svetozár Dluholucký, ktorí predvídali, čo bude toto opatrenie znamenať? Prečo ani len formálne neprotestoval, keď minister bez vysvetlenia odvolal z funkcií tých, čo nesúhlasili s decentralizáciou nákupu, čiže so zavedením tzv. voľných trhových vzťahov? Nevšimol si, že ako prvá musela odísť hlavná odborníčka ministerstva pre epidemiológiu Mária Avdičová a krátko po nej i hlavný odborník pre pediatriu Pavol Šimurka? Obaja totiž vznikajúci problém už vtedy veľmi presne pomenovali. Potom sa Zajacova pozornosť obrátila na ďalšieho odvážlivca, hlavného hygienika SR Ivana Rovného, ktorý z funkcie tiež „dobrovoľne“ odstúpil. Voľný trh v ambulanciách Ekonomické, organizačné, aj medicínske výsledky v období fungovania Národného imunizačného programu totiž jasne hovoria o zbytočne luxusne vysokých nákladoch, o porušovaní predpisov pri distribúcii a predaji vakcín, o ich nedostatku, ktorý vyplýva z organizačného chaosu pri plánovaní. Vtedy však išlo o niečo úplne iné: o to, ako urobiť lukratívnejším a najmä prístupnejším biznis aj v obchode s vakcínami... Tak sa vytvoril ničím nerušený priestor na vznik a rozvoj indukovanej preskripcie pri presadzovaní tzv. lepších vakcín. A to boli práve tie s doplatkom (doplatky rodičov za vakcíny zaradené do tzv. povinného očkovania detí dosiahli v roku 2005 vyše 54 miliónov korún). Informácie o predaji „nadštandardných“ vakcín sa posielali priamo lekárom do ambulancií. Rodičia boli doslova vydieraní ,,radami“, že ak si priplatia, dostanú ich deti akože lepšiu vakcínu. ÚVZ kedysi pravidelne a v dostatočnom časovom predstihu vyhlasoval verejné súťaže na zakúpenie vakcíny, ktorú výrobca ponúkol za najnižšiu cenu registrovanú Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv, teda vakcínu, ktorá spĺňala podmienky účinnosti, bezpečnosti a kvality. Ďalšími kritériami boli termín dodania vakcíny a čas expirácie. Tým sa výrazne znížila cena očkovania slovenskej populácie. Pravdaže, kto chcel, mal možnosť kúpiť si inú. To všetko však Rudolf Zajac zrušil. Objednávky vakcín sa dostali do rúk pediatrom, ktorí po vakcíny posielajú do lekární s receptom rodičov detí. A zdravotné poisťovne platia, respektíve preplácajú. Podobne sa to deje aj s vakcínou proti chrípke, kde túto právomoc majú všeobecní praktickí lekári. Razancia poslanca Novotného Po vyše troch rokoch vstúpil Viliam Novotný na mediálnu scénu veľmi razantne s témou objednávania a financovania vakcín. Akoby však prichádzal z inej planéty. Začal žlčovito kritizovať presne to, čo splodil R. Zajac. Vinu však dnes hádže na súčasného ministra a na hygienikov. Akoby rátal s tým, že túto „maličkosť“ si nik nevšimne. Jeho rétorická agenda sa skladá z kritiky systému a kvality očkovania, nákupov, ceny, distribúcie a pod. Burcuje verejnú mienku, poskytuje jedno interview za druhým a až neskôr sa s odstupom času v priamom televíznom dueli od ministra Richarda Rašiho prekvapený „dozvedá“, že vakcína proti prasacej chrípke, ktorá vyhrala tender, je nielen registrovaná vo viacerých štátoch EÚ, ale v rámci platnej európskej liekovej legislatívy nič nebránilo ani Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv, aby ju zaregistroval. To znamená, že musela prejsť klinickými skúškami, ktoré potvrdili jej účinnosť, bezpečnosť a kvalitu. Poslancovým svedomím to však nezatriaslo. Keď sa tento argument ukázal ako falošný, vytiahol zo svojej zbrojnice ďalší. Pre istý denník 1. decembra 2009 povedal: ,,Ak minister zdravotníctva tvrdí, že sme kúpili najlacnejšie vakcíny, asi nevie počítať. Chrípka tu už je, a oni sa len vyhovárajú, prečo ešte nemáme vakcínu.“ Novotného citovali aj ďalšie médiá: ,,Ministerstvo zdravotníctva a úrad verejného zdravotníctva katastrofálne podcenili situáciu, nepripravili krajinu na možnú epidémiu spôsobenú pandemickým vírusom chrípky a za to nesú plnú zodpovednosť.“ Alebo: ,,Stavím sa s vami, že sme vakcíny kúpili najdrahšie, ako sa dalo, a v zdravotníctve pomaličky prichádza na pretras zdravotnícka kauza Interblue.“ Pán poslanec vystúpil pred národ s novým tvrdením, že vakcínu lacnejšie kúpili Maďari aj Česi. A naznačil, že na Slovensku sa niekto nehorázne nabalil. Hrubé a účelové zavádzanie Realita je však taká, že Slovensko kúpilo vakcíny za jednu z najnižších cien v Európe. Česko ich nakúpilo približne po 7 eur, SR po 7,60 eura. Nejde o paradox. Hovorca českého ministerstva zdravotníctva totiž najprv informoval, že zaplatili 160 miliónov korún, ale neskôr informáciu doplnil, že dodatočne vynaložia ďalších 220 miliónov, čiže dokopy 380 miliónov českých korún. Prerátané súčasným kurzom ide o 14 miliónov eur. Cena jednej „českej“ vakcíny bude teda 14 eur. V nej však nie je zarátaný ďalší nevyhnutný zdravotnícky materiál: ihly, injekčné striekačky, tampóny, doprava k jednotlivým lekárom. Vakcína so zníženou trvanlivosťou, ktorú majú v ČR, sa navyše musí spotrebovať do 24 hodín. Ak sa tak nestane, straty môžu dosiahnuť až 50 percent v závislosti od prístupu a manažovania očkovania. Vakcínou zakúpenou pre Slovensko môžu lekári pri dodržiavaní optimálnej skladovacej teploty očkovať až sedem dní. V jej cene sú pritom zahrnuté aj náklady na distribúciu (distribučné firmy si môžu účtovať až 14-percentnú prirážku), striekačky, tampóny a ihly. Víťazná firma nám dodala milión dodávok vakcín Panenza, za ktoré štát zaplatil 7,6 milióna eur. A pokiaľ ide o našich južných susedov? V porovnaní so Slovenskom zaplatilo síce za každý kus o tri eurá menej, ale tamojšia domáca firma, ktorá zabezpečuje dodávky iba v Maďarsku, má len národnú registráciu. To znamená, že vakcína neprešla klinickými skúškami. To sú aj jednoznačné dôvody, prečo nebolo možné nadviazať obchodné kontakty s Budapešťou. Porovnávaním cien na Slovensku a v Maďarsku bez kontextu sa teda hrubo a účelovo zavádza. Slováci umierajú, Raši je pokojný Novotného však ani tieto vlastné bludy nezastavili. Strašil národ beztrestne ďalej. Napríklad výrokmi o tom, ako ministerstvo zdravotníctva a ÚVZ „strašne podcenili situáciu“. Aj preto sa v tlači objavovali senzačné titulky typu: ,,Prvá obeť prasacej chrípky na Slovensku?! Vakcíny majú všetci okolo, Raši je pokojný! Vakcíny opäť posunuli, zomrela ďalšia žena! Zdravotníctvo je nepripravené!“ Prečo by však novinári svoje články titulkovali inak, keď lekár-poslanec si 10. decembra 2009 dovolil v istej televízii povedať: ,,Pýtajú sa ma, či chce niekto v tejto krajine robiť na zdravotníkoch klinický pokus, teda, že na nich vyskúšame tú vakcínu.“ Poslanec za SDKÚ sa týmto vyjadrením nielenže vyfauloval ako lekár a politik, ale zároveň naplnil podstatu trestného činu šírenia poplašnej správy a porušil Deontologický kódex Slovenskej lekárskej komory. Systém, ktorý odobral kompetencie MZ a ÚVZ SR a dnes ho Novotný tak bohorovne kritizuje, vlastne vytvoril Novotným ospevovaný minister Zajac. A že vraj, podľa Novotného, prišli vakcíny na Slovensko neskoro? Stačí sa pozrieť do ročných kalendárov, kedy sa na Slovensku začína a kedy sa končí epidémia chrípky. Zistíte, že so železnou pravidelnosťou to býva február a „oficiálne“ sa končí 30. apríla. Kedy pán poslanec spustili štvavú kampaň? Už v novembri. Hystéria nebola namieste Hystéria, pod ktorej tlakom sa napokon vakcíny kupovali, bola taká vybičovaná práve jeho ,,zásluhou“ až tak, že už nik pozornejšie nepočúval slová hlavného hygienika, že niet dôvodov na obavy, a ľudia by sa mali zaočkovať aspoň sezónnou chrípkovou vakcínou. V tomto duchu sa k prasacej chrípke vyjadril aj riaditeľ Virologického ústavu SAV Fedor Čiampor, významný virológ Gustáv Russ, či profesor Vladimír Krčméry z Vysokej školy zdravotníctva sv. Alžbety. Ale ich názor Novotný flagrantne ignoroval. Rovnako ako fakt, že vôľa dať sa zaočkovať proti chrípke, keďže nejde o povinné, ale o dobrovoľné očkovanie, je na Slovensku stále napriek odporúčaniam Svetovej zdravotníckej organizácie beznádejne slabá. V roku 2002 sa dalo zaočkovať okolo 6,5 percenta obyvateľstva, vlani 12,7 percenta. EÚ pritom odporúča 30 a pokiaľ ide o seniorov, tak až 75 percent. Nuž, ak obyčajnému človeku tvrdí lekár a poslanec prostredníctvom médií, že sa očkovaním ide robiť na ľuďoch experiment, zamáva to aj tými vzdelanejšími. Novotný bil na poplach, že chýbajú vakcíny, a súčasne bez akejkoľvek odbornej znalosti tvrdil, že tie, ktoré sú, nie sú registrované, a preto nebezpečné. Účel zase svätí prostriedky Redaktorka denníka Pravda Ľuboslava Štofková napísala na margo prasacej chrípky už 1. decembra 2009 veľmi dôležitú myšlienku: „Podľa skúseností Maďarov a Čechov nie je isté, či sa vôbec ľudia na Slovensku budú chcieť dať zaočkovať.“ „Minister zdravotníctva Richard Raši sa neobáva prípadného nedostatku vakcín, lebo ako poznamenal, pravdepodobne sa mnohí z tých, ktorým sa vakcinácia odporučí, rozhodnú, podobne ako v Európe, nezaočkovať,“ informovala zasa TASR. Len Novotný o tom akosi nechcel nič vedieť. To by sa v Nemecku nemohlo stať. Tam platí zásada, že v správach o medicíne je nevyhnutné vyhnúť sa všetkým formuláciám, ktoré by vyvolávali nepodložené obavy alebo nádeje verejnosti. Koľko ľudí na Slovensku sa po výrokoch poslanca a lekára, o akých je reč, dá proti prasacej chrípke zaočkovať? A čo teraz urobíme so zvyšnými nakúpenými vakcínami? Kto ponesie zodpovednosť za neefektívne nakladanie s verejnými financiami? Kto vyzval ľudí, aby sa neočkovali, lebo ide o experiment? Dnes by mal Novotný rozhýbať očkovanie tak, že zo svojho zaplatí mediálnu kampaň, ktorá by podporila vakcináciu proti prasacej chrípke. Jeho infantilné až amorálne tvrdenie, že zaočkovaných je málo preto, lebo vakcíny prišli neskoro, len ilustruje poslancovu odbornú úbohosť. Hrozba pandémie za Zajaca Všetko zlé však zväčša býva na niečo dobré. Ukazuje sa totiž, že Richard Raši by mal po takýchto skúsenostiach urobiť nápravu. Prejsť k bývalému, osvedčenému systému, čiže k plošným, centralizovaným nákupom liekov. Vôbec pritom nejde o socialisticko-boľševický model, ako ho kedysi označila istá pani doktorka fanaticky vykonávajúca nové „transformačné“ kroky ministra Zajaca, ale ktorý, čuduj sa svete, majú aj v USA. Slovensko naozaj nebolo nepripravené na chrípku. Nie však teraz, ale v rokoch 2005 a 2006, teda za vlády SDKÚ. Vtedy hrozil nebezpečný kmeň chrípky, tzv. vtáčí. Pandémia vo svete hrozivo narastala, počet mŕtvych sa rátal na tisíce. A ako sa k tomuto reálne hroziacemu problému postavil vtedajší minister? Na ÚVZ mala 5. októbra 2005 o tejto vážnej problematike prebehnúť dôležitá tlačová beseda. Deň predtým musela byť na priamy príkaz R. Zajaca zrušená. O necelý týždeň na to odvolal I. Rovného za to, že vraj nezvládol komunikáciu na túto tému. Na miesto hlavného hygienika po tom, ako sa „neosvedčila“ hygienička Darina Lopušná, ktorú minister poveril riadením úradu, dosadil gynekológa-pôrodníka Františka Valáška. Zrušená tlačovka sa napokon konala, ale až 9. marca 2006. Kde bol vtedy Novotný? Prečo netrúbil na poplach a nežiadal hlavu ministra Zajaca za to, že verejnosť informoval neskoro, keď už doznievala aj klasická chrípková epidémia? Anglosaské právo hovorí, že čím viac slobody, tým viac zodpovednosti. Preto by aj doktor Viliam Novotný mal radšej už len zodpovedne mlčať.
