Zápas o zrušenie dane z dedičstva
V Národnej rade je predložený kontroverzný, pravicovo populistický návrh Jána Langoša na novelu zákona o dani z dedičstva, z darovania a z prevodu nehnuteľností podľa logiky, že rodinný majetok patrí potomkom bez dane. Poslanec za DS sa odvoláva na tradície, keď ľudia zveľaďujú súkromný majetok v rodine, ktorý podľa navrhovateľa dodatočnou daňou finančne zaťažuje daňovníkov členov rodiny pri reštitúciách.
Ak vychádzame z princípu zdaňovania transferu - zmeny vlastníctva vecí a práv, je porušením tejto zásady vyňatie zmeny vlastníctva v navrhovaných prípadoch z predmetu zdanenia. V tejto súvislosti nie sú relevantné ekonomické a v konečnom dôsledku ani právne či morálne dôvody na to, aby sa na majetok nadobudnutý dedičstvom nevzťahovali všeobecné pravidlá zdaňovania. Ukazuje sa, že ani sám navrhovateľ nenašiel kvalifikované a vecné argumenty, ktorými by svoj názor odôvodnil.
Možnosti ovplyvňuje rodina
Pochopenie Langošovho návrhu na zrušenie dane z dedičstva si v prvom rade vyžaduje zamyslieť sa nad rovnosťou príležitostí. Tá má nielen morálnu stránku, ale aj ekonomický zmysel. V dynamickej spoločnosti sa najschopnejší a najpracovitejší ľudia najrýchlejšie dostávajú vpred a sú za to odmeňovaní. Na druhej strane, princíp rovnosti výsledkov postuluje, že príjmové a majetkové rozdiely treba zmierňovať, prípadne až odstraňovať redistribučnou politikou. O tú ide aj v majetkových daniach, t.j. i pri zákone o dani z dedičstva.
Základné dôvody sú dva: Po prvé, nik z nás nevyrastá vo vzduchoprázdne. Naše možnosti ovplyvňuje najmä to, v akej rodine sa narodíme. Je preto legitímne presúvať zdroje od bohatších k chudobnejším, čo pomôže vyrovnať štartovaciu čiaru medzi jednotlivcami. V spoločnosti by do určitej miery mala existovať solidarita, ak sa v nej nemajú začať vytvárať "dedičné kasty".
Vysoko korupčné Slovensko
Často sa však uvádza aj ďalšia príčina. Podľa nej reálne v živote pôsobia iné skutočnosti obmedzujúce rovnaké príležitosti a pravidlá pre všetkých. Mnohí jednotlivci, ktorí sú najmä príjmovo a majetkovo úspešní, nedosiahli svoj úspech schopnosťami a tvrdou prácou, ale porušovaním či iba obchádzaním zákonov, zneužívaním osobných väzieb a vďaka osobnému alebo skupinovému podielu na politickej moci.
Slovensko patrí medzi krajiny s vysokým stupňom korupcie, ktorá ubližuje najmä chudobným. Systémy s nejasnými pravidlami, ktoré nezabezpečujú rovnováhu medzi dopytom a ponukou, vedú ku korupcii, no aj k javom, ktoré sa dajú ťažko priamo nazvať korupciou a pre ktoré používame názov klientelizmus. Môžeme hovoriť nielen o úplatkoch, ale i o tzv. konexiách, teda o využívaní moci a vplyvu. V takýchto systémoch najviac trpia chudobní a bezmocní, pretože nemajú ani peniaze, ani vplyv, aby si zabezpečili prístup ku kvalitným verejným službám. Preto sa redistribučná politika považuje za riešenie, ktoré zvyšku spoločnosti vracia časť toho, čomu hovoríme nelegitímne nadobudnutý príjem či majetok.
Cieľ - zvýhodniť majetných?
Zmyslom dedičskej dane je zmierniť dôsledky toho, že vďaka dedičstvu vznikajú medzi ľuďmi nerovnosti nie na základe ich schopností, ale v tom lepšom prípade schopností ich predkov. Daň sa usiluje zabrániť vzniku dedičných majetkových klanov bez dedičných schopností. Preto je jej sadzba napr. v USA pomerne vysoká, no daň sa platí až z majetku nad určitú, pomerne vysokú hranicu. Na Slovensku ju naopak platia takmer všetci, sadzba je však nízka a vďaka nedokonalosti daňovej správy sa dá zaplateniu veľkej časti dane vyhnúť.
Čo vyrieši Langošov návrh? Prerozdelenie majetku v rámci rodiny v dôsledku smrti poručiteľa je zvýhodnené už aj v súčasnosti a to sadzbou dane z dedičstva jeden až päť percent, odpočítateľnými položkami zo základu dane a v konečnom dôsledku aj ďalším znížením základu o jeden až jeden a pol milióna korún pre každého dediča. Je pravdou, že dane z dedičstva, ale i z darovania, prechodu a prevodu nehnuteľností sú kĺzavo progresívne určené podľa hodnoty majetku, t.j. čím väčší majetok, tým väčšia daň. Zákon teda nerieši výrazné zníženie dedičských daní u menej majetných občanov preto, lebo už v súčasnosti platná norma prakticky minimalizuje ich daňové povinnosti. Skutočným zámerom Langošovho návrhu je zrušiť dedičskú daň pre dedičov mimoriadne majetných občanov, zbohatlíkov, privatizérov a tunelárov.
Ide o záujmy poslancov
Tieto závery potvrdzuje i hlasovanie v NR SR o návrhu poslanca Langoša v prvom čítaní, kde vládla vzácna zhoda populistických a pravicových strán. Spoločne hlasovali za všetci prítomní poslanci KDH, DS, HZDS-ĽS, SNS, SOP, SMK (okrem jedného) a polovica poslancov SDK. Naopak, proti hlasovalo desať poslancov SDĽ a jeden z SDK, zdržali sa piati za SDĽ, siedmi za SDK a jeden za SMK. Občan sa má právo domnievať, že poslancom hlasujúcim za zrušenie dane z dedičstva ide len a len o záujmy majetných a teda i osobné záujmy časti členov NR SR. Potvrdzuje to aj tento návrh novely a najmä jednoznačne negatívne stanovisko vlády.
Ďalším častým dôvodom na formovanie stanoviska koalície k navrhovaným zákonom je ich kompatibilita so štátmi Európskej únie a OECD. V tomto prípade žiadna z uvedených krajín nemá takú právnu úpravu, ako navrhuje kolega Langoš. Napriek tomu, že nesporne ide o stabilné západné demokracie, kde sa rodinný majetok zveľaďuje po stáročia. Právna úprava v štátoch EÚ nevyníma uvedené skupiny občanov zo zdanenia, len vytvára osobitné podmienky zohľadňujúce túto formu nadobudnutia majetku dedením tak, ako je to aj v našej súčasnej právnej úprave.
Ministerstvo s novým zámerom
V súvislosti s navrhovanou novelou treba zdôrazniť, že ministerstvo financií už predložilo zámery nového zákona o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností. V dokumente sa o. i. uvádza, že pri osobách, ktoré nadobudnú majetok po poručiteľoch a darcoch, s ktorými sú v príbuzenskom vzťahu v priamom rade, alebo sú ich manželia, sa navrhuje celkovú hodnotu zdaňovaného majetku znížiť o sumu 1,5 milióna korún, dokonca sa vedú diskusie až o výške troch miliónov. Túto sumu bude možné odpočítať pri každom dedení každému z dedičov. Zavedením tohto nezdaneného minima budú priemerní dedičia v prvej skupine osôb prakticky oslobodení od dane, prípadne bude minimalizovaná.
Cieľom novej právnej úpravy je vytvoriť podmienky pre transparentné zdanenie zmeny vlastníctva vecí, práv a majetkových hodnôt pri súčasnom zohľadnení zmenených a nových ekonomických a spoločenských podmienok ich transferu. Odstránenie širokého rozsahu oslobodení od dane a zavedenie "nezdaniteľného minima" prispeje spolu s prehodnotením platných sadzieb daní, najmä dani z prevodu a prechodu nehnuteľností, k dosiahnutiu prijateľného zdanenia majetku z pohľadu záujmov štátu, ale predovšetkým občanov SR.
Naše možnosti ovplyvňuje najmä to, v akej rodine sa narodíme. Je preto legitímne presúvať zdroje od bohatších k chudobnejším, čo pomôže vyrovnať štartovaciu čiaru medzi jednotlivcami. V spoločnosti by do určitej miery mala existovať solidarita, ak sa v nej nemajú začať vytvárať „dedičné kasty“.
Autor (1952) je poslanec a člen Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu
