Na medzinárodnú adopciu detí potrebný dohovor
Takto si dovolím definovať návrh o absolútnom zákaze interrupcií z dielne KDH, ktorý na poslednej schôdzi parlamentu predniesla poslankyňa Anna Záborská. Návrh vyvolal nielen búrlivú reakciu poslancov, ale aj celospoločenskú diskusiu.
Poslankyňa za HZDS a bývalá ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Oľga Keltošová tvrdí, že je pred ratifikáciou haagskeho dohovoru o medzinárodnom osvojení potrebné vylepšiť najprv domácu legislatívu - predovšetkým zákon o rodine. Prvým krokom by malo byť sprísnenie podmienok pre biologických rodičov. "Dnes, ak biologickí rodičia pošlú raz za pol roka pohľadnicu, príp. zatelefonujú do detského domova, považuje sa to za "prejavenie záujmu" o dieťa. A v takomto prípade sa už nemôže ponúknuť na adopciu." Oľga Ketošová poukazuje na fakt, že práve takáto benevolencia brzdí proces adopcie na Slovensku.
Prísne podmienky
Súčasná platná legislatíva umožňuje adopciu detí aj do zahraničia. Podmienky sú však veľmi prísne a proces sa môže uskutočniť len po rozhodnutí súdu. Zahraniční záujemcovia si môžu slovenské dieťa adoptovať v prípade, ak ide o príbuzenský vzťah, alebo ak sa budúci adoptívni rodičia zdržovali tri mesiace na Slovensku a majú tu trvalý pobyt. Musia sa však podrobiť rovnakej procedúre, ako slovenskí záujemcovia. Takýchto prípadov je však podľa Oľgy Keltošovej na Slovensku málo. Za nemenej závažný fakt v procese adopcie do zahraničia však považuje ochranu detí, ktorú, podľa jej slov, Slovensko nebude vedieť dostatočne zabezpečiť. Dieťa pri medzištátnom osvojení získa priezvisko budúcich rodičov, dedičské práva a štátne občianstvo krajiny, do ktorej si ho adoptujú. Len veľmi málo štátov v Európe však uznáva dvojité štátne občianstvo. Znamená to, že osvojené dieťa zo Slovenska vypustia zo štátneho zväzku Slovenskej republiky, čím stratí aj štátne občianstvo. "Neviem si predstaviť, čo sa stane s dieťaťom, ak sa adopcia nevydarí. S takýmto javom sa často stretávame aj na Slovensku. Ako bude Slovenská republika kontrolovať ďalší vývoj dieťaťa, ak stratí naše občianstvo?" V sprievodnom texte zákona sa uvádza, že účelom spomínaného dohovoru je vytvoriť medzinárodný systém spolupráce pri osvojovaní právne voľných detí medzi zmluvnými štátmi. Práve vytvorenie tohto systému by malo podstatne obmedziť výskyt súkromne organizovaných, právne a morálne problematických medzištátnych osvojení. Potvrdzujú to aj slová ministra vnútra Ladislava Pittnera: "Ratifikácia tohto dohovoru má zabezpečiť krajine, z ktorej sú deti osvojené, zisťovať ich ďalší osud, ich pôsobenie a starostlivosť o ne." Na dodržiavanie práv takýchto detí má na Slovensku dohliadať Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí. V každej krajine, ktorá ratifikovala dohovor, je zriadená podobná inštitúcia dohliadajúca na záujmy detí. Najviac sa o naše deti, často aj o rómske a hendikepované, zaujímajú Škandinávci a Američania.
Zahraniční záujemcovia nie sú konkurenciou
Dohovor nadobudne platnosť tri mesiace po ratifikácii parlamentom. Oľga Keltošová zdôraznila, že slovenské zákonodárstvo je veľmi prísne voči adoptívnym rodičom. "Nie sú dosiaľ vytvorené rovnocenné podmienky pre domácich žiadateľov v porovnaní s určitými privilégiami pre zahraničie," dodáva poslankyňa. Vedúci úradu Ministerstva spravodlivosti SR Daniel Lipšic zdôraznil, že slovenské deti bude môcť adoptovať zahraničný štátny príslušník iba v prípade, ak o ne nebude záujem doma. Zároveň zdôraznil, že právna úprava vnútroštátneho osvojenia "príliš zvýrazňuje práva rodičov na úkor práv dieťaťa." Pred prijatím tejto konvencie bude musieť ministerstvo spravodlivosti upraviť slovenskú legislatívu. Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny musí dokončiť viacero podkladov - napríklad určiť, kto adopciu sprostredkuje.
Autorka (1978) je redaktorka Rádia Expres
