Sexuálna komunikácia
Sexualita je svet, v ktorom sa neustále pohybujeme, a často celkom neuvedomene. Podľa čoho sa v ňom orientujeme? Kto alebo čo nám pomáha hľadať tú správnu cestu? Čo spôsobuje rozdiely medzi mužom a ženou? Kto stojí za sexuálnou agresivitou mužov? Hľadanie odpovedí nie je ľahké, ale výsledkom by mal byť žensko-mužský svet plný harmónie.
Sexualita je základným elementom ľudskej biológie. Svojou mnohorakosťou ovplyvňuje každý aspekt našej existencie, nadobúdajúc nové formy a prejavy v tej ktorej vývinovej etape. Už významné rozdiely medzi zárodočnými bunkami - vajíčkom a spermiou - dávajú tušiť, že odlišnosti sa prejavia aj v štruktúre sexuality a sexuálnom správaní ženy a muža. Ženské vajíčko je asi 85-tisíckrát väčšie ako spermia. Za celý svoj reprodukčný život žena vyprodukuje asi 400 zrelých vajíčok, zatiaľ čo muž pri jedinej ejakulácii vypudí okolo 180 miliónov spermií
Muž a žena
Semenníky zhruba 60-dňového mužského plodu začínajú produkovať testosterón (mužský pohlavný hormón), no vaječníky začínajú produkovať ženské pohlavné hormóny až v období nástupu menštruačného cyklu. Na týchto niekoľkých príkladoch možno ilustrovať biologickú podmienenosť rozdielov v sexualite muža a ženy.
Ženské vajíčko je v porovnaní so spermiou nemotorná bacuľatá špajza pre budúceho človiečika. Azda aj preto sú ženy v porovnaní s mužmi menej dynamické, viac konzervatívne, opatrnejšie, zodpovednejšie a úvažlivejšie. Práve tak im to však velia ich nemnohé vajíčka.
Z rozsiahleho výskumného materiálu amerických vedcov Quinsovej a Pribrama z roku 1978 vyplýva, že muži sa viac zaujímajú o veci, zatiaľ čo ženy viac o vzťahy medzi ľuďmi. Muži majú lepšiu priestorovú orientáciu a koordináciu veľkých telesných pohybov. Majú aj väčšie matematické nadanie a dosahujú rýchlejšie reakčné časy na jednoduché podnety. Ženy lepšie zvládajú úlohy, ktoré si vyžadujú porozumenie a majú lepšiu verbálnu zdatnosť. Rýchlejšie spracúvajú aj komplexné informácie, ktoré si vyžadujú rýchle rozhodnutia. Sú aj empatickejšie, ba čo viac, presnejšie vnímajú podprahové komunikačné signály, ktoré môžu byť nositeľmi dôležitých a emocionálne významných správ. Majú lepšiu pamäť na mená, podobu a výzor ľudí, s ktorými sa stretli v minulosti. Podľa týchto výskumov ženy silnejšie reagujú na intezívne a opakujúce sa zvuky, telesné dotyky a celý rad ďalších podnetov. Agresivita žien je skôr symbolická a zväčša na verbálnej úrovni. Muži sú jednoznačne agresívnejší. Ženy sú pri spolupráci s neznámym človekom menej dôverčivé, sú rezervovanejšie a majú nižší kooperačný potenciál. Pre ženy má začiatok spolupráce väčší význam ako pre mužov.
Spomenuté, ale i celý rad ďalších medzipohlavných rozdielov je spôsobených vplyvom hormónov na centrálny nervový systém. Vplyvy výchovy a prostredie tieto rozdiely determinujú oveľa menej, ako sú biologicky zakódované danosti. Telesné aj psychické rozdiely medzi pohlaviami sú výsledkom evolučného vývinu, ktorý prebiehal státisíce rokov. Akokoľvek sme však rozdielni, v konečnom dôsledku sme vždy takmer bezozvyšku komplementárni. Stačí zavrieť oči a pri predstave čínskeho žensko-mužského (Jin - Jang) princípu nás táto monáda napĺňa pocitom absolútnej rovnováhy a komplementarity.
Keďže sme bytosťami od prírody kultúrnymi, zahaľujú nahotu nášho sexuálneho správania sociokultúrne vplyvy do primerane aktualizovaného šatu. Od našich zvieracích predkov nás odlišuje predovšetkým to, že v procese dozrievania v dospelého jednotlivca nadobúdame a disponujeme vysoko diferencovaným systémom vzorov správania, ktorý vylučuje, aby sme zostali nezodpovednou hračkou vlastných pudov a inštinktov. Ak jednotlivec ustrnie v procese zrenia a prijímania noriem sociálneho správania na infantílnej úrovni, stáva sa z neho takmer zákonite parazit na tele spoločnosti. Nástojčivá túžba uspokojiť svoje pudy, nedostatok akejkoľvek zodpovednosti a ohľaduplnosti sú ospravedlniteľné iba u detí.
Posolstvo Konrada Lorenza
Etológ Konrad Lorenz bol nielen veľmi široko rozhľadený vedec, ale predovšetkým humanista a výnimočne čistý človek. Vo svojej útlej knižočke 8 smrteľných hriechov, ale aj v monografii Takzvané zlo nás varuje pred nebezpečenstvami, ktoré nechceme vidieť, či už z pohodlnosti, alebo z nezodpovednosti. Konrad Lorenz pri výskume správania zvierat sa dostal do takej blízkosti správania sa človeka, že vycítil každý jeho prehrešok proti ľudskej prirodzenosti. Dnes možno ešte oveľa viac ako v čase prvého vydania knihy Takvané zlo v roku 1963 pociťujeme nadčasovosť autorových myšlienok: "Stupňujúce sa životné náhlenie spriemyselneného a skomercionalizovaného ľudstva je skutočným príkladom bezúčelného vývoja, ktorý je zapríčinený výhradne súťažou medzi príslušníkmi rovnakého druhu. Dnešní ľudia trpia chorobou manažérov - majú vysoký krvný tlak, zvraštené obličky, žalúdočné obtiaže a trýznivé neurózy a prepadajú barbarstvu, lebo nemajú čas na svoje kultúrne záujmy."
Myšlienka vyslovená takmer pred štyridsiatimi rokmi je horúco aktuálna aj dnes. Isto je živá nielen pre veľkosť jej tvorcu, ale najmä pre našu ľudskú nepoučiteľnosť. Stratili sme pokoru pred každodennými zázrakmi prírody, stále väčšmi sa sami sebe odcudzujeme, lebo si nevieme nájsť ani chvíľku, aby sme sa zamysleli, kto sme a kam smerujeme. Máme tendencie reagovať na vonkajšie hrozby s nenávisťou, bez ďalšieho premýšľania, máme predispozície obávať sa akcií neznámych, cudzincov a konflikty riešiť agresiou. Navyše sa sami sebe stávame cudzincami. Prestávame rozumieť svojmu ja, svojmu vnútru - a predovšetkým tým druhým. Práce zooetológov, a najmä spomenutého Konrada Lorenza, sa stali východiskom pre humánnu etológiu, ktorá na základe doterajších poznatkov predpokladá, že človek disponuje rozmanitejšou paletou pudov ako jeho zvierací predkovia.
Sexuálne správanie
Ľudská prirodzenosť pozostáva z prvkov, ako sú zákonitosti procesu učenia, mechanizmy emocionálneho posiľovania a spätné hormonálne väzby. Toto všetko determinuje vývoj sociálneho a v rámci neho sexuálneho správania sa človeka.
Sexuálne správanie sa človeka prebieha sekvenčne v takzvaných čiastkových motivačných stavoch (ČMS), ktoré vytvárajú pevné reťazce a z tohto pohľadu je interakcia medzi sexuálnymi partnermi komunikáciou, ktorá zabezpečuje prechod z jedného ČMS do nasledujúceho. Tak, ako hociktorú motivačnú štruktúru, môžeme aj sexuálne správanie sa rozdeliť do jednotlivých fáz, z ktorých každá má svoju pomerne autonómnu motiváciu ČMS:
- preddotyková, neslovná (pohľady, mimika, gestika)
- dotyková (maznanie, objímanie, petting)
- koitálna (vlastné pohlavno-pohlavné spojenie)
Každá fáza sa rozpadá na ďalšie vzorce a napokon až na jednotlivé prvky správania sa, ktoré sa stávajú významnými len v celom kontexte sexuálneho správania sa. Aktivovaný ČMS určitú dobu pretrváva, prejavuje sa selektívnou reaktivitou a aptenčným správaním sa. Pod selektívnou reaktivitou sa rozumie to, že objekt na špecifické podnety reaguje špecifickými reakciami (Madlafousek a kol., 1981). Tým sa jednotlivé ČMS od seba odlišujú. Prechody medzi jednotlivými ČMS sú pravdepodobne najvýznamnejším substrátom učenia. Špecifická reaktívnosť príslušného ČMS, ktorej základ je vrodený, sa inštrumentálnym učením doplňuje a obohacuje.
Sexuálne úchylky a testosterón
Patologické reťazenie a kombinácie ČMS v rámci sexuálnej motivačnej štruktúry sa prejavujú ako sexuálne úchylky. Môžeme na ne nazerať ako na vrodenú poruchu akčného programu, ktorá sa navonok manifestuje poruchovou sexuálnou komunikáciou. Napríklad: útočné sexuálne prejavy voči ženám môžu byť izolovanou realizáciou ČMS pri poruche prelaďovania. Alebo sexuálne správanie sa exhibicionistu, keď obnažovanie prebieha ako izolovaný ČMS, pričom absentujú predchádzajúce motivačné fázy, preddotyková a dotyková.
Väčšina pozorovaní ČMS sa realizuje v takzvaných prirodzených experimentoch, teda v prirodzených podmienkach, pričom predmetom záujmu je najmä neslovná zložka správania, ktorá na rozdiel od verbálnej je menej racionálne kontrolovaná. Vo Výskumnom ústave psychiatrickom v Prahe prebiehal v 70. rokoch výskum sexuálneho správania sa partnerských dvojíc a zistilo sa, napríklad, že u zblíženého páru sa žena pozerá mužovi priamo do tváre oveľa častejšie, ako v prípade páru nezblíženého. Rovnako skákanie si do reči je u zblíženého páru oveľa častejšie ako u páru nezblíženého, a je aj akousi mierou zblíženosti páru.
Prehlbovanie a rozširovanie poznatkov o motivačnej štruktúre sexuálneho správania sa nám umožní lepšie porozumieť rozličným sexuálnym poruchám (frigidita, erektívne dysfunkcie a podobne), ale aj sexuálnym úchylkám (exhibicionizmus, sexuálna agresivita a podobne). Hoci nepoznáme anatomický korelát motivačnej štruktúry sexuálneho správania sa, poznáme však v centrálnom nervovom systéme oblasti, ktorých dráždením možno navodiť niektoré prejavy sexuálneho správania sa. Takouto oblasťou je najmä hypotalamus a limbický systém.
V súvislosti so sexuálnym správaním sa a motiváciou sa výskumy venujú aj vzťahu k hormónom. Najfrekventovanejším predmetom záujmu je z tohto hľadiska testosterón. Jeho hladina sa u mužov pohybuje od 10 do 30 nmol/l s pozvoľným poklesom okolo päťdesiateho roku života. Zdá sa, že práve testosterón sa s najväčšou pravdepodobnosťou podstatnou mierou podieľa na agresívnych formách mužského sexuálneho správania sa. Tie sa najčastejšie vyskytujú u mužov vo veku do 30 rokov a pri liečbe agresívnych sexuálnych úchyliek sa podávajú tzv. antiandrogény a v nebezpečnejších prípadoch je potrebné riešiť odsexualzovanie sexuálneho devianta kastráciou.
Na záver nechávam posledné a výstižné slovo Konradovi Lorenzovi (z jeho knižky 8 smrteľných hriechov), pretože jeho myšlienka je stále nadčasová a nepotrebuje nijaký komentár, iba pozorne nastavené ucho: "Zo zrejmých dôvodov prináša nutkavá potreba okamžitého uspokojenia mimoriadne zhubné následky v oblasti sexuálneho správania sa. So stratou schopnosti sledovať vzdialený cieľ, miznú aj jemne odstupňované vzorce správania sa pri dvorení a vo vytváraní dvojíc. Platí to nielen o inštinktívnych, ale aj o kultúrne vzniknutých vzorcoch, teda nielen o tých vzorcoch správania sa, ktoré sa vyvinuli v priebehu fylogenézy, aby udržali pár spolu, ale aj o špecificky ľudských formách a normách správania sa, ktoré plnia analogické funkcie v civilizovanom živote. Výsledným vzorcom správania sa je okamžitá kopulácia, mnohými dnešnými filmami glorifikovaná a vydávaná za normu."
Autorka je psychiater-sexuológ
