Prodiho návšteva otvorila novú etapu vzťahov
Keď sme sa v uplynulých rokoch žiarlivo obzerali po okolitých krajinách, ktoré priam brázdili najvyšší predstavitelia Európskej únie, zdalo sa nám, že čosi podobné môže byť na Slovensku zázrak. Minulý týždeň pricestoval do Bratislavy predseda Európskej komisie Romano Prodi a mnohí z nás si až vtedy uvedomili, že odklínanie dejín sa začalo aj u nás.
Ktosi pri tejto príležitosti poznamenal, že sme toho nemuseli urobiť až tak veľa, aby sme získali priazeň Bruselu. Z formálneho hľadiska určite nie. Veď bývalá vládna koalícia brzdila integračný proces často až primitívnym spôsobom. Za úspechom z Helsínk však nemôžeme nevidieť mravčiu prácu slovenskej diplomacie, ale aj tých politikov, ktorí majú v štátoch EÚ vynikajúce styky. Ak komisár EÚ pre rozširovanie Günter Verheugen nedávno označil predsedu Zahraničného výboru NR SR Petra Weissa za svojho osobného priateľa, niet pochýb o tom, že o úzkych vzťahoch medzi EÚ a SR rozhodli aj úzke vzťahy medzi politikmi. Kým opozícia berie túto skutočnosť ako priznanie koalície, vládni predstavitelia nevidia najmenší dôvod, prečo by mali spomínané fakty tajiť. Diplomacia sa robí aj prostredníctvom osobných kontaktov a kto toto umenie neovláda, je nevyhnutne neúspešný.
R. Prodi bol v Bratislave neobyčajne otvorený a bezprostredný. Akoby nám chcel predložiť dôkaz o tom, že Európska únia nás práve začína brať naozaj vážne. V nasledujúcich mesiacoch si musia slovenskí predstavitelia skutočne uvedomiť, že naším najbližším "spojencom" v EÚ bude Európska komisia - nie Európsky parlament či iné orgány. Svedčia o tom aj bezprostredné skúsenosti krajín, ktoré nedávno sami absolvovali procedúru prijímania (Rakúsko, Švédsko, Fínsko). Tomuto faktu sa musí prispôsobiť celá stratégia negociačného procesu.
Na vnútropolitickej scéne bude nevyhnutné najmä zdokonaliť systém informovania o EÚ. Doterajšie projekty, ktoré realizuje Slovenská televízia, sú maximálne nepríťažlivé, vykazujú nízku sledovanosť a ich celková koncepcia sa nelíši od množstva propagačných plátkov, ktorými je už táto krajina zavalená. Musíme dostať Európsku úniu predovšetkým do sŕdc ľudí. Potrebujeme, aby sa obyvatelia Slovenska zžili s integračným procesom, aby ho nechápali iba ako iracionálnu nevyhnutnosť. Musíme im dať možnosť objaviť v Európskej únii niečo, čo ich bude bezprostredne a prirodzene priťahovať. To, ako sa to robí doteraz, je nemiestna propaganda, ktorá možno povedie ku kladnému výsledku v referende, ale ktorá "nepoeurópšti" našu krajinu ani zamak.
Niekedy sa mi však zdá, že európske školenie by najviac potrebovali niektorí novinári. Tí, ktorí odovzdávajú informácie a často nevedia, čo je na integračnom procese to najdôležitejšie. Romano Prodi ich počas svojej bratislavskej návštevy celkom výstižne vysmial, keď na ich adresu poznamenal, že niektoré otázky sú pre nich dôležitejšie ako sex. Aj teraz môžeme očakávať, že podaktorí agilní žurnalisti nepoznajúc podstatu nepôjdu do hĺbky negociačného procesu, ale budú politikov do omrzenia otravovať večnými otázkami, prečo to ide tak pomaly a prečo to nemôže ísť rýchlejie.
Hra o fazuľky sa skončila. Teraz pôjde už naozaj o veľa. Najmä je dôležité, aby sme si uvedomili, že tieto časy si vyžadujú nielen vzdelaných politikov, ale aj vzdelaných novinárov. Máme ich dosť?
