Do diskusie
Smer: katolícky štát
Tento fakt treba asi zobrať ako nezvratiteľnú vec. Môže vôbec o tom diskutovať ten, pre ktorého sa to vraj všetko robí? Alebo to má byť pre občana prekvapenie pod vianočný stromček? Zmluva s Vatikánom pritom rozhodujúcim spôsobom bude vplývať na myslenie a konanie všetkých v jednom smere a v jednom duchu. Je pochopiteľné, že jej návrh musia pripravovať právni experti na podnet spoločenskej a politickej objednávky v záujme obyvateľov štátu, prípadne medzinárodných potrieb. Nepokladám však za správne, že verejnosť zostáva bokom a že sa k tomuto problému má šancu vyjadrovať iba niekoľko členov komisie, vlády či parlamentu a tým sa má všetko vybaviť. Tlak, ktorý sa sústavne vyvíja na urýchlené schválenie zmluvy z určitých vládnych a cirkevných kruhov, sa skôr či neskôr môže obrátiť práve proti jej iniciátorom, lebo nemusia získať širšiu podporu verejnosti. Nemajme ilúzie, že budú existovať iba súhlasné stanoviská. Prejaví sa to o krátky čas pri uzatváraní ďalších osobitných dohôd a pri ich konkrétnej realizácii v praxi. Toľko nejasností a formulácií v prospech jednej zo zmluvných strán je naozaj na zamyslenie. Pokiaľ by mali ľudia medzi sebou uzatvárať takéto dohody, tak neviem, kto by sa chcel ocitnúť v úlohe, že by mal iba povinnosti. Keby sa jej obsah a duch odvíjali od základného piliera - človeka, a nie od záujmov katolíckej cirkvi a momentálnych mocných tohto štátu, tak hádam by aj inak vyzeral návrh. Z posledne uverejneného návrhu základnej zmluvy v SLOVE (č. 26/2000) o. i. vyplýva veľká neznáma okolo kompetencií, ktoré sa prenášajú zo štatutárneho zástupcu na ďalšie orgány - napr. Konferenciu biskupov SR. Tá má uzatvárať ďalšie dohody. O nich opäť nik nediskutuje.
Ludvík Jankovič, Spišská Nová Ves
Reagujte na náboženské relácie
Blahoželám vám k článku Hrozí rekatolizácia Slovenska (č. 30/2000) od Petra Prusáka. To som veru nečakal. Konečne ste sa obrátili k objektivite. Ja som síce ateista, neverím v posmrtnosť, no viem zhodnotiť aj význam viery pre veriacich. Som odchovanec knižky poľského autora Zenona Kosidowského Čo rozprávali evanjelisti, ktorá v slovenčine vyšla pred 12 rokmi. Vtedy sa k nej duchovní otcovia nevyjadrili, čo keby aspoň teraz k nej zaujali postoj, ktorý by sa mohol na stránkach SLOVA popasovať s ateistickým názorom. A mohli by ste zareagovať hoci aj v novozavedenej rubrike i na televízne relácie Sféry dôverné (1. augusta ich v STV 2 venovali vzťahu medzi vedou a vierou) či Mystérium života (2. augusta tiež STV 2 s otázkou Existuje život na druhom brehu?). Získali by ste kopu nových čitateľov.
Ján Oravský, Levice
Koniec idealizmu
Prvá časť 6. zjazdu SDĽ v Košiciach uzavrela istú etapu vo vývoji strany. Na rozdiel od stereotypov šírených veľkou časťou médií si myslím, že práve teraz nahradili garnitúru ľavicových idealistov pragmatici, ovládajúci techniky fungovania moci, riadenia strany i finančné toky. Zdanlivo paradoxne sa tak práve v SDĽ zavŕšil proces odchodu generácie politikov z novembra 1989. V skutočnosti však samotná myšlienka demokratickej ľavice je takisto dieťaťom novembrových zmien. Spory (aspoň tie personálne) sa síce zjazdom uzavreli, treba rešpektovať právo nového vedenia na svojich sto dní, no vnútrostranícka kríza a problémy zostávajú otvorené. V hlbokej kríze je intelektuálny potenciál slovenskej ľavice. SDĽ je silou uzavretou do seba, podvedome i vedome sa v nej kultivuje psychológia "stavu obliehania" i ohrozenia zo strany vnútorného nepriateľa. Pritom nie je pravda to, čo tvrdia priaznivci neoliberálnych koncepcií, že ľavicová verzia modernizácie absentuje. Aj keď ľavica (a ani nikto iný) nedisponuje zázračným prútikom, ktorým sa vyriešia všetky problémy, nemá univerzálny liek, ľavicové koncepcie postindustriálnej spoločnosti existujú, sú reflektované aj na Slovensku. Žiaľ, často na intuitívnej úrovni a často na ne SDĽ a ani iné ľavicové strany nie sú schopné adekvátne reagovať. Tento potenciál sa ukrýva v mimovládnych organizáciách, v kultúre i v odboroch. Teda ľavicovú stranu by sme už ako tak mali, hoci s nízkymi preferenciami. Ešte nám zostáva otvoriť ju ľavicovým myšlienkam, teda - vybudovať ľavicu. Toto je dlhodobá úloha SDĽ, ktorá neznesie odklad, jej životný záujem. SDĽ si musí nájsť miesto v spoločnosti a jasne definovať budúcich spojencov. Štruktúra jej voličov, jasne odmietajúcich autoritatívne riešenia, svedčí o tom, že má svoje miesto v terajšej koalícii, kde sa musí usilovať o integráciu priestoru naľavo od stredu. Hoci nemá recept na okamžité zvýšenie životnej úrovne, ako ľavicová strana má povinnosť iniciovať kroky, ktoré prispejú k zníženiu prítomnosti korupcie a klientelizmu vo verejnom živote a zvýšia vymáhateľnosť práva. Ak sa jej toto podarí, Slovensko sa stane ekonomicky atraktívnejšie a zvýši sa aj životná úroveň.
Juraj Marušiak, Bratislava
