Aké bude konečné vysvedčenie?
Presun kompetencií na úseku školstva je súčasťou reformy verejnej správy a v jej rámci decentralizácie, teda aj posilňovania územnej samosprávy. Na úseku škôl ide predovšetkým o právomoc zriaďovať a rušiť podľa siete škôl a školských zriadení základné školy, predškolské zariadenia, základné umelecké školy, školské kluby detí, školské jedálne a spravovať ich.
Samosprávy budú ďalej zabezpečovať priestory a materiálno-technické vybavenie, finančné prostriedky na ich prevádzku a údržbu; menovať a odvolávať riaditeľov škôl, ktoré obec zriaďuje, kontrolovať hospodárenie školy, vykonávať vo viacerých otázkach štátnu správu v I. a v II. stupni, prideľovať finančné prostriedky neštátnym školám a školským zariadeniam, podieľať sa na tvorbe koncepčných materiálov, zriaďovať strediská služieb škole a centrá voľného času. Celkove ide o zriaďovateľskú pôsobnosť k približne siedmim tisícom škôl a školských zariadení v približne 2200 obciach.
Decentralizácia sa spustila, ale...
Takéto riešenie nie je nevídanou novinkou. Starostlivosť o predškolské a základné školstvo patrí svojím charakterom prirodzene na miestnu úroveň, čo potvrdzujú aj zahraničné modely usporiadania verejnej správy. Ale potvrdila to i história národných výborov do roku 1989.
Decentralizačný proces mal mať – podľa základných dokumentov vlády SR – tri dimenzie: decentralizáciu kompetencií, financií a politickej moci. Prístup pritom mal byť komplexný, pretože napríklad iba decentralizácia kompetencií bez decentralizácie financií zapríčiní opačný efekt. Bohužiaľ, práve absencia decentralizácie financií je jedným z najvážnejších systémových problémov reformy. Okrem toho sa však ani v rámci existujúceho stavu dostatočne nepripravilo financovanie a viaceré prakticko-organizačné otázky. Napriek upozorneniam, rokovaniam a všestrannému úsiliu reprezentatívnej organizácie územnej samosprávy, Združenia miest a obcí Slovenska, sa uplynulý polrok nevyužil tak, aby sa neopakovali problémy zo začiatku roka. Ich okruhy sú veľmi podobné.
Reforma bez vládneho koordinátora
V realizačnej fáze reformy sa dosť negatívne prejavil fakt, že reforma verejnej správy nemá na úrovni slovenskej vlády koordinátora s dostatočne silným postavením a príslušnými kompetenciami. Tak sa mohlo stať, že aj pri vyjednávaní o financovaní je nevyhnutné rokovať s viacerými ministerstvami - vnútra, školstva a financií. Obísť však nemožno ani úroveň predovšetkým okresných úradov, ktorá je značne autonómna. Každý zo zainteresovaných má rozličné údaje (pritom nie málo a nie nepodstatné), ale nik nemá všetky. Preto ani viaceré praktické alebo organizačné problémy nemožno vyriešiť jednoduchým príkazom, či jedným rozhodnutím. A tak sa postup neúmerne predlžuje. Mimoriadny priestor má individuálny prístup. Napríklad časť okresných úradov rešpektuje príslušné metodické pokyny ministerstva v plnom rozsahu, časť podľa vlastného uváženia...
Mestá a obce považujú za najproblematickejšie nezodpovedané otázky financovania. Základné školstvo generovalo v prvom polroku 2002 dlhy približne vo výške 250 miliónov korún (údaje sa rôznia). Nie je však úplne jasný presný mechanizmus v prípadoch, ak dlhy štát ako doterajší zriaďovateľ škôl neuhradí. Takisto hrozí riziko, že v druhom polroku vzniknú vinou nedostatočného rozpočtu školstva na tento rok nové dlhy. Časť z preberaného majetku nie je majetkovo-právne usporiadaná, mestá a obce nechcú prijať riziko, aby za usporiadanie majetku boli zodpovedné samy, a to bez akejkoľvek pomoci štátu.
Pokiaľ ide o prísun financií na zabezpečovanie bežnej prevádzky, mestá a obce dostali rozhodnutia MF SR o výške limitov na čerpanie finančných prostriedkov (určených na tovary a služby), ale mzdy pedagogických aj nepedagogických pracovníkov sa budú riešiť iným finančným tokom. Postup a časový harmonogram zasielania týchto finančných prostriedkov z okresných úradov na obce - pretože za ich vyplatenie budú zodpovedať – sa ešte neupresnil. Samosprávne orgány predpokladajú aj nové záväzky, doteraz v rozpočtoch škôl nezahrnuté, napríklad poistenie majetku, revízne správy, likvidácia komunálneho odpadu. Na kompetencie v oblasti telovýchovy a športu (prenesený výkon štátnej správ) k termínu prechodu nie sú plánované nijaké finančné prostriedky.
Nežijú nad pomery
Financovanie školstva nie je len aktuálnym problémom týchto dní, má jednoznačné väzby aj na budúcoročný štátny rozpočet. Reálne potreby totiž obsahujú v sebe i sumu dlhov. Mestá a obce bojujú o toto množstvo finančných prostriedkov, o sumu, ktoré štát reálne vynaložil na oblasť školstva bez ohľadu na to, akým spôsobom sa do školstva posunula, či z akých zdrojov bola pokrytá. Samosprávy chcú teda to, čo na chod škôl potreboval a vynakladal aj štát.
Výkon kompetencií na miestnej úrovni nebude ihneď lacnejší v tom zmysle, že obce a mestá zvládnu problémy škôl s polovicou financií – bude lacnejší v dlhodobom pohľade. V tom, že majetok sa bude spravovať primeranejšie miestnym potrebám, údržba a opravy budú priebežné a v mnohých prípadoch možno ani nedôjde k situácii, keď sa problémy dajú sanovať už iba s veľkými finančnými nárokmi. Mestá a obce hospodária veľmi dobre, vedia si stanoviť priority a s výnimkou troch najväčších metropol sa nezadlžujú nad vlastné sily. Ich rozpočty sú reálne a tvrdosť súčasných podmienok ich vedie k tomu, aby sa prikláňali k lacnejším riešeniam. Nežijú nad pomery.
Na začiatku júla vyzerala situácia zväčša tak, že na mestá a obce síce prešli kompetencie zo zákona, ale bez toho, aby sa im odovzdali i všetky náležitosti a s jasnou víziou riešenia otvorených otázok zo strany štátu. Napriek tomu platí, že v princípe sú schopné dosiahnuť „dobré vysvedčenie“, ale jedine za predpokladu, že ich niekto nechce nechať silou-mocou prepadnúť.
