Wikileaks: Utajená pravda o Iraku
Wikileaks je internetová organizácia veľmi často označovaná ako donášačská alebo „bonzácka“. Na svojej stránke zverejňuje už dlhšiu dobu rôzne citlivé a zvyčajne nie celkom legálne získané materiály. V poslednom čase sa preslávila najmä tým, že si zobrala na mušku americkú armádu. Najprv to bolo 90 tisíc armádnych dokumentov týkajúcich sa vojny v Afganistane, najnovšie je to ďalších až 400 tisíc strán dokumentov týkajúcich sa vojny v Iraku. Samozrejme, ich obsah nie je pre americké ozbrojené zložky nijako lichotivý. Odhaľuje, že vo vojne zomrelo asi o 15 tisíc osôb viac ako oficiálne Pentagon priznával. Ďalej dokazujú, že vo vojne sa kradlo, mučilo, týralo. Americká armáda vedela o tom, že sa to deje. Na oboch stranách. Pravda tak odhaľuje, že operácia Iracká sloboda bola aj napriek kvetnatým rečiam o odstránení krutovládcu a demokracii rovnaká špinavosť ako každá iná vojna. Medzi záznamami, ktoré obehli svet, bolo napríklad video, kde americký vrtuľník US Apache počas bombardovania v Iraku zabil 18 civilistov, vrátane dvoch novinárov z agentúry Reuters.
Pred voľbami zverejnili Wikileaks e-mailovú korešpondenciu Sarah Palinovej
Okrem týchto vrcholov svojej informačnej kariéry, ktorými sa preslávili na celom svete, majú Wikileaks za sebou aj drobné „šibalstvá“ ako zverejnenie mailovej schránky a adresára Sarah Palinovej pred prezidentskými voľbami, či zverejnenie zoznamu členov nacionalistickej pravicovej Britskej národnej strany. Paradoxne, tieto očividné narušenia práva na súkromie jednotlivca vyvolali oveľa menšie pohoršenie ako zverejnenie materiálov, ktoré sa týkajú všetkých Američanov. Lebo z daní ich všetkých sa vyparili miliardy na obe vojny a oni dali legitimitu vláde, ktorá ich viedla.
V mene bezpečnosti - právo na čokoľvek
Štátna bezpečnosť je čarovným slovíčkom, ktoré dáva niektorým inštitúciám právo na čokoľvek. V Amerike to platí dupľovane. Pentagon toto čarovné slovíčko používa aj v tomto prípade. Šéf generálneho štábu americkej armády admirál Mike Mullen odsúdil zverejňovanie dokumentov ako nezodpovedné a životy ohrozujúce. Zakladateľ Wikileaks Julien Assange priznáva, že jedného dňa možno bude „bude mať na rukách krv“, napriek tomu však považuje právo ľudí byť informovanými za dôležitejšie. Podľa jeho slov odborný tím pracujúci pre Wikileaks najprv všetky dokumenty preskúma a zverejní len tie, ktoré nemôžu nikoho priamo neohroziť na živote. Faktom je, že doteraz nebol zaznamenaný žiadny prípad, kde by sa vražda či zatknutie dávali do súvislosti so zverejnenými dokumentmi. Zatiaľ sa zdá, že jediný, kto má problém je americká armáda. Súdení budú len tí, ktorí mali na starosť zabezpečenie tajných materiálov pred únikom. Fakt, že zverejňujú len vybrané dokumenty, vyvoláva tieň podozrenia, či nejde o ďalšiu organizáciu, ktorá prispôsobuje pravdu svojim záujmom a zverejňuje len to, čo sa hodí do jej konceptu. Faktom ale ostáva, že to čo je obsahom zverejnených dokumentov je dostatočne závažné, aj keby druhá stránka mince bola akákoľvek. Hlavne, keď aktérom je najväčší strážca svetového poriadku.
Julien Assange sa rozhodol vystúpiť z anonymity a verejne sa priznať k riadeniu Wikileaks
Podľa Assangeho slov nebolo jeho cieľom bojovať proti nikomu, ale vytvoriť priestor pre ľudí, ktorí majú pocit, že vedia niečo, o čom by sa mal svet dozvedieť. Stránka používa komplikované šifrovanie, aby zabezpečil anonymitu svojim zdrojom. Zverejňuje výlučne ešte nezverejnené originálne dokumenty politického, diplomatického či etického významu. Rôzne svedectvá z prvej ruky, či komentáre k zverejneným dokumentom odmieta. V poslednom čase zvolila novú stratégiu. Začala sa stavať do role sprostredkovateľa medzi novinármi a zdrojom. Posledné dokumenty o vojne v Iraku uverejnila v spolupráci s New York times, Guardian či Der Spiegel. Motívom môže byť nielen snaha o širšiu dostupnosť informácií, ale aj zaistenie vlastnej bezpečnosti. Tá bude zrejme aj hlavným dôvodom, prečo sa Julien Assange rozhodol vystúpiť z anonymity a verejne sa priznať k riadeniu Wikileaks. Predsa len, potencionálna smrť človeka, ktorého Pentagon označuje za hrozbu, by vzbudila viac pozornosti a podozrenia ako smrť neznámeho austrálskeho hackera.
Pravda ako hrozba pre americkú armádu
Ak otázka stojí tak, či Wikileaks koná v súlade so zákonom, odpoveď je pravdepodobne nie. Ak sa spýtame, či je to užitočné, pravdepodobne bude odpoveď áno. Vytiahnuť zo skrine kostlivcov, o ktorých boli všetci presvedčení, že sú dobre skrytí a pozrieť sa im do očných jamiek, nebýva práve príjemné. Vláde USA teda neostávalo nič iné, len pred celým svetom priznať, že zverejnené dokumenty sú pravdivé. Rovnako ako je pravdivý aj dokument zverejnený v marci 2010, ktorý hovorí o tom, že Wikileaks predstavuje hrozbu pre americkú armádu.
Vojnu, predovšetkým finančnú, vyhlásili voči Wikileaks už viaceré štáty. USA aj Austrália ich dali na zoznam organizácií s ktorými neodporúčajú spolupracovať. To spôsobilo, že organizácia Moneybrokers, ktorá spravovala ich financie, oznámila, že zatvorila ich účet. Sponzori Wikileaks väčšinou ostávajú utajení. Málokto by sa chcel priznať, že financuje nepriateľa americkej vlády. Podľa slov Wikileaks sú to prevažne ľudskoprávne organizácie a súkromné osoby. Dary od politických a podnikateľských subjektov údajne neakceptujú.
Vláda USA chce proti Wikileaks bojovať aj súdnou cestou. Chce požiadať o vrátenie ešte nezverejnených dokumentov a stiahnutie tých, ktoré už na stránke sú. Veľmi úspešná zrejme nebude. Julien Assange sa stal redaktorom švédskeho týždenníka Aftonbade a tiež formálne zastrešuje web stránku, ktorá získala štatút švédskeho média a bude tým pádom spadať pod švédsky zákon na ochranu tlače. Nové servre poskytla stránke aj obľúbená švédska Pirátska strana.
Novodobý hon na čarodejnice
Odpor proti Wikileaks pripomína stredoveký hon cirkvi na kacírov. Ktokoľvek sa postaví proti modle americkej vlády, hoci len zverejnením jej vlastných materiálov, stáva sa štvaným nepriateľom. V porovnaní s tým, čo odhaľujú dokumenty z Iraku o konaní americkej armády, je otázka previnenia sa proti zákonu zo strany Wikileaks pomerne zanedbateľným detailom V bývalom východnom bloku bolo podobné správanie vlád jedným z dôvodov pre zvrhnutie režimu. Dnes sa zdá, že toto správanie vládam bez problémov prejde a tá hŕstka protestujúcich, ktorí nemajú zakalený zrak všemohúcnosťou americkej vlády a neomylnosťou euroatlantickej civilizácie, sa dá pred širokými masami bez problémov „schovať“ do množiny antiglobalistov a ekologických a ľudskoprávnych fanatikov, prípadne anarchistov. Veď kto iný by obhajoval nebezpečných bláznov, ktorí chcú narušiť náš pohodlný Matrix pravdou? Dovoľujú si pripomínať, že vojna nie je len ďalšou televíznou reality šou, ale že sa v nej trpí, mučí a zabíja. Viac ako strážnym psom je Wikileaks rovným zrkadlom západnej civilizácie. Krivé zrkadlá sú jej príslušníkom podsúvané tak často, že pre mnohých môže byť pohľad do neho nepríjemným šokom.
Zdroj foto: wikimedia.org, wikileaks.org
