Odvodový bonus: systémová genocída

Model  odvodového bonusu vychádza zo stredovekých názorov utopických socialistov na sociálne spravodlivé zabezpečenie nevyhnutného životného minima obyvateľstva známe ako ,,základný príjem.“ Experimenty so zavedením základného príjmu občana bez ohľadu na jeho ekonomické aktivity a dosahované príjmy sa v praxi nedal plne aplikovať v žiadnej krajine, pretože štátne rozpočty žiadnej krajiny nie sú v stave takúto záťaž uniesť.


Existenčná neistota

V zásade dobrá myšlienka tzv. základného príjmu v zredukovanej podobe dnes platí iba na Aljaške a pokusne aj v niektorých oblastiach (nie krajinách) Južnej Ameriky. Model odvodového bonusu je nadstavbou základného príjmu a tzv. systému zápornej dane z príjmu, pričom by mal mať dokonalejšiu podobu vrátane implementácie prvkov, ktoré by mali zabezpečiť motiváciu jednotlivca živiť sa vlastnou prácou.

Slovensko by malo byť prvým štátom sveta, ktoré bude občanovi garantovať „existenčnú“ (?) istotu v podobe príjmu vo výške 185,- € (návrh z knihy R. Sulíka s názvom Odvodový bonus), ktoré však budú tak ako všetky prípadné ostatné príjmy občana podliehať solidárnemu odvodu (10%), zdravotnému odvodu(8%) a dani z príjmu(19%). Po ich zaplatení bude jeho výška u dospelého jednotlivca bez akýchkoľvek iných príjmov predstavovať 116,55 eura, čo je samozrejme menej ako existenčné minimum. Akýkoľvek príjem bude mať za následok krátenie odvodového bonusu o 10%. Napríklad zamestnanec so mzdou 1000 eur, dostane od štátu odvodový bonus nižší o 100 €. Pokiaľ by mzda bola 1850 eur, žiadny odvodový bonus by  zamestnanec nezískal.

Výhody odvodového bonusu:

a)      zvýšenie čistého príjmu jednotlivca s príjmami aj bez nich (4 členná rodina, ktorá má dve malé deti a obaja rodičia pracujú a zarábajú priemernú mzdu môžu v čistom vyjadrení mať čistý príjem vyšší až o 20- 25 %)

b)      zníženie odvodového zaťaženia podnikateľov, najmä firiem (zrušením odvodov na dôchodkové sporenie, nemocenské poistenie a poistenia v nezamestnanosti), čím klesne cena práce po novom vyjadrovaná ako superhrubá mzda


Nevýhody odvodového bonusu

a) zrušenie dôchodkového sporenia( platby na dôchodkové sporenie( 1.,2. aj 3. pilier budú možné až z príjmov po zodvodnení zdravotným a solidárnym odvodom ako aj zaplatení dane z príjmu), čím sa zruší akýkoľvek motivačný prvok jednotlivca na zabezpečenie svojich príjmov pre obdobie staroby. Tým vznikne riziko nezodpovedného správania sa jednotlivcov v oblasti vyvárania a akumulácie finančných  rezerv pre obdobie staroby

b) zvýšenie odvodového zaťaženia občanov s kombinovanými príjmami (napr. popri mzde má príjem z dohôd o vykonaní práce, úroky v banke, autorský honorár, alebo výhru v súťaži, výnosy zo životných poistiek a pod.) rozšírením vymeriavacích základov pre solidárny odvod  a zdravotný odvod.  Zvýšenie odvodovej záťaže sa nebude týkať ľudí s príjmami nad hranicu maximálnych vymeriavacích základov (v súčasnosti asi 23 tisíc eur ročne). Odvody z úrokov napríklad budú platiť popri dani z príjmu len osoby, ktoré majú celkové ročné príjmy pod touto hranicou.

c) zrušenie medzigeneračnej solidarity v spoločnosti a zrušenie poberania nemocenských dávok počas práceneschopnosti, pričom príjem v podobe odvodového bonusu bude výrazne nižší ako súčasná výška nemocenských dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou

d) rodinné prídavky na deti, nezdaniteľné minimum pre ročné zúčtovanie dane z príjmu bude nahradené odvodovým bonusom


Rast čiernej ekonomiky

Ozdravný balíček potrebný na postupné znižovanie deficitu verejných financií a následné zavedenie odvodového bonusu ponesú na pleciach v plnom rozsahu ľudia so strednými príjmami, pochádzajúcimi z rôznych zdrojov. Ich „príspevok“ bude spočívať najmä v tom, že odvody budú platiť zo všetkých príjmov, t.j. aj z takých príjmov, z ktorých by si to nedovolil v žiadnej inej krajine nikto ani len navrhnúť. Vysoké daňovo odvodové zaťaženie sa bude týkať aj úspor odložených bežnými občanmi na starobu, obdobne ako ostatných príjmov z kapitálových výnosov, ktoré nikde vo svete nepodliehajú odvodom (výnosy zo životných poistiek, alebo úrokov z bankových produktov).

Slovenský experiment z názvom odvodový bonus povzbudí rast čiernej ekonomiky, sociálnu polarizáciu spoločnosti a  výrazný prepad strednej vrstvy obyvateľstva medzi pracujúcu chudobu. Problémom a vrcholom antisociálneho odvodového bonusu je aj nahradenie nemocenských dávok a podpory v nezamestnanosti almužnou vo výške 116,55 eur netto pre chorých alebo nezamestnaných. Tí dnes zväčša poberajú príjmy umožňujúce na rozdiel od plánovanej žobračenky bežnú úhradu  nevyhnutných životných potrieb. Dobrovoľné  komerčné pripoistenia pre prípad straty zamestnania alebo choroby, na ktoré odkazujú tvorcovia nového daňovo- odvodovo— (anti)sociálneho odvodového bonusu, nebudú pre svoju cenu dostupné najmä tým, ktorí sú pre poisťovne orientované na dosahovanie zisku rizikovou cieľovou skupinou. 

Pokiaľ sa na odvodový bonus pozrieme uvedenou optikou, musíme konštatovať, že ide o plán systémovej sociálno-ekonomickej genocídy obyvateľstva. Model odvodového bonusu nie je však pozitívom ani pre verejné financie, pretože početnej skupine ľudí bez akýchkoľvek príjmov (najmä doterajší poberatelia dávok v hmotnej núdzi) zvýši príjem na úkor tých, ktorí popri práci majú úspory v banke, alebo iné príjmy doteraz nepodliehajúce odvodom.


Odvodový exodus

Vysokopríjmových občanov sa odvodový bonus negatívne nedotkne, pretože  rozšírenie vymeriavacích základov pre platenie odvodov sa ich netýka, vzhľadom na maximálne hranice príjmu, z ktorých sa odvod počíta. Na odvodovom bonuse získajú neskôr aj firmy, pretože po plánovanom znížení odvodov klesnú aj náklady na „pracovnú silu“ zbavenú sociálnej siete (zrušením nemocenskej a podpory v nezamestnanosti). Zvýšenie príjmov priemernej domácnosti, ktorá má príjmy iba zo zamestnania je veľkým lákadlom a presvedčivým argumentom pre zavedenie ekonomického experimentu s názvom odvodový bonus. Bude totiž draho vykúpený znížením sociálnych funkcií štátu, ktoré občan v súčasnosti čerpá v období staroby, choroby alebo nezamestnanosti.             

V rozprávke H.Ch. Andersena „Cisárove nové šaty“ nikto nemal odvahu panovníkovi povedať, že neviditeľné šaty sú podvod pre hlupákov a že je v skutočnosti nahý. Nájdu nezávislí  analytici (máme vôbec takých?) na Slovensku vládnym predstaviteľom odvahu povedať: „Ďakujeme, ale odvodový bonus nechceme, pretože je chorý a nespravodlivý“? Pokiaľ sa takí nenájdu, budeme veľmi často najmä od mladšej generácie Slovákov počuť to, čo hovoria v súčasnosti českí lekári na znižovanie platov: „Ďakujeme, ale odchádzame.“

V takom prípade sa odvodový bonus premení na „odvodový exodus“! Ešte stále máme čas spamätať sa.

Autor je ekonóm, pedagóg, prednáša v zahraničí

Ilustračné foto: Andrij Bulba a Stuart Pilbrow