Video: Stratégia nie je reinkarnácia direktívneho plánovania

Aktuálne poznatky z vyspelých krajín ukazujú, že celkom tak to v modernej postindustriálnej ekonomike nefunguje. Služby síce získavajú významné postavenie, ale práve tie, ktoré tvoria akési podhubie pre modernizáciu a ďalší rozvoj priemyslu. Také, ktoré sa v konečnom dôsledku zhmotňujú v priemyselnej výrobe. Nepotrebujeme postindustriálnu spoločnosť, ale modernú priemyselnú spoločnosť.
Počet zobrazení: 2709
ivan_okali.jpg

Na besede Klubu Nového Slova to minulý týždeň povedal významný slovenský ekonóm z Ekonomického ústavu SAV Ivan Okáli. Nič z toho však nemôžeme dosiahnuť bez jasnej stratégie rozvoja Slovenska, ktorá by mala byť výsledkom práce odborníkov, ale zároveň by mal na nej existovať aj širší politický konsenzus. I. Okáli preto vo svojom vystúpení vychádzal práve z takéhoto existujúceho strategického dokumentu, ktorý vlani vypracovali odborníci z SAV.


Podľa neho treba v prvom rade odmietnuť všetky kuvičie hlasy, ktoré vôbec kritizujú potrebu takejto národnej stratégie, pretože vraj ide o „reinkarnáciu direktívneho plánovania“ z dôb socializmu. Ak tu je vôbec možní nejaká analógia, tak iba analógia s indikatívnym plánovaním. Napokon, strategické uvažovanie (plánovanie) nie je žiadnou ideologickou (ľavicovou) záležitosťou. Na takúto kritiku odmietavo reagoval v knihe, ktorú vydal Inštitút pre verejné otázky v roku 2003 aj Fedor Gál.





Potrebu takéhoto uvažovania pritom vo svete nielenže nespochybňujú, ale dokonca potvrdzujú aj medzinárodné autority. Jednou z nich je Svetová banka (SB). Tá si nechala pred časom vypracovať podrobnú štúdiu, ktorá analyzovala príčiny úspechu tých krajín, ktoré po dobu presahujúcu 10 rokov dokázali vykazovať nadpriemerne vysoký hospodársky rast. Štúdia analyzovala konkrétne krajiny a celkom jednoznačne došla k záveru, že kľúčovým predpokladom pre dlhodobo udržateľný rozvoj a rast je existencia stratégie. Navyše stratégie, ktorá je pribežne prehodnocovaná a aktualizovaná.





Jedným z najdôležitejších problémov ďalšieho rozvoja Slovenska je schopnosť zaradiť sa do aktuálnej civilizačnej „vlny“, resp. zachytiť správne jej konkrétne prejavy a dopady v konkrétnych oblastiach života spoločnosti. Pokiaľ ide o hospodárstvo, už dlhú dobu sa u nás verejne diskutuje, že jadrom modernej ekonomiky nie je priemysel, ako doteraz, ale jadrom jej ďalšieho rozvoja a rastu sú služby. Preto hovoríme o tzv. postindustriálnej spoločnosti.

Lenže aktuálne analytické poznatky zo súčasných vyspelých krajín ukazujú, že celkom tak to v modernej postindustriálnej ekonomike nefunguje. Služby síce získavajú významné postavenie, ale práve tie, ktoré tvoria akési podhubie pre modernizáciu a ďalší rozvoj priemyslu. Také, ktoré sa v konečnom dôsledku zhmotňujú v priemyselnej výrobe.





Z toho jednoznačne vyplýva, že Slovensko nepotrebuje vytváranie postindustriálnej spoločnosti, ale vytváranie zrelej modernej priemyselnej spoločnosti, ktorá má spomínané atribúty postindustriálnej spoločnosti.  Spoločnosti so silným priemyselným potenciálom, fungujúcim (aj) na základe moderných služieb postavených na vedomostiach a znalostiach.

Mimoriadne dôležitou, ale nie nezvládnuteľnou úlohou bude približovanie Slovenska k úrovni vyspelých členských krajín Európskej únie, presnejšie v ekonomickej rovine dosiahnutie priemeru Únie. Slovensko sa vo svojej histórii tradične vyvíjalo oneskorene za aktuálnymi civilizačnými trendmi. V 19. storočí to stačilo, v 20. storočí sa s tým dalo žiť, ale dnes je takýto stav neudržateľný, lebo môže byť vážnym faktorom, ohrozujúcim ďalší rozvoj a rast hospodárstva.

Presviedčame sa o tom veľmi bolestivo najmä po vstupe do eurozóny a predovšetkým teraz, keď sa hľadajú cesty z krízy. Ako členovia menovej únie sa musíme spolupodieľať na rozhodovaní, ktoré je nám „cudzie“, lebo mi jednoducho ešte neriešime také isté problémy, nie sme na tej istej úrovni, ako naši partneri.

Nech však koľkokoľvek hovoríme o rozvoji a raste spoločnosti, nemôžeme obísť jeho kľúčový problém a tým je vzťah medzi sociálnym a ekonomickým rozvojom. Tu je veľmi dôležité zdôrazniť – pretože v širšej verejnosti, ale aj medzi politikmi sa to tak nevníma – že tento vzťah nemá len konkurenčnú povahu (teda buď jedno, alebo druhé), ale aj kooperačnú povahu. Čiže ekonomický rozvoj podporuje sociálny a naopak sociálny rozvoj môže podporiť ekonomický rozvoj. Zjednodušene povedané: navzájom si môžu pomáhať.





Na základe porovnaní možno dokonca povedať, že Slovensko zaostáva vo výdavkoch na sociálny rozvoj a sociálne služby. Rozdiel oproti priemeru EÚ je asi 10% HDP, oproti niektorým vyspelým krajinách dokonca aj 20%, až vyše 20%. Napriek tomu sa naši ekonomickí odborníci domnievajú, že zmeniť toto prerozdeľovanie v prospech sociálnych výdavkov v najbližšom období nie je dobré, lebo potrebujeme vytvárať priestor (a zdroje) na hospodársky rast.

A ten je nevyhnutným predpokladom pre konvergenciu, približovanie sa k úrovni vyspelých európskych krajín. Toto približovanie sa je pritom predpokladom, aby pre nás v čo najväčšej miere boli prínosom spoločné ekonomické rozhodnutia. Tie sa „šijú na mieru“ najmä pre silné vyspelé štáty a niekedy môžu byť ich potreby dokonca úplne opačné ako naše. Príkladom nech je aktuálne rozhodovanie Európskej centrálnej banky o úrokových sadzbách.

Obmedzenie zdrojov v ekonomike by napríklad malo negatívny dopad na nové, pre modernizáciu nevyhnutné investície.





No a práve tie nové investície potrebujeme na podporu rozvoja moderného priemyslu a jeho aktivít. Dnes nám ešte treba aj tie toľko kritizované „montážne haly“, pretože vďaka nim rastie ekonomika, zvyšuje sa zamestnanosť a celkovo sa tak tvoria zdroje na prechod na vyššiu úroveň. Ale v priebehu dekády bude nevyhnutné tieto zdroje rozumne využiť na postupnú zmenu rozvojovej paradigmy.

Spracované podľa úvodného vystúpenia Ivana Okáliho na podujatí Klubu Nového Slova, 16. 3. 2011 v Bratislave

Foto: Ivan Okáli

 

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
23. marec 2011, 14:44
Skúsim citovať zaznamenané aby som bol presný:
"Jedným z najdôležitejších problémov ďalšieho rozvoja Slovenska je schopnosť zaradiť sa do aktuálnej civilizačnej ?vlny?, resp. zachytiť správne jej konkrétne prejavy a dopady v konkrétnych oblastiach života spoločnosti."
S týmto sa dá úplne stotožniť, akurát že to komunikujeme medzi sebou už asi 15 rokov a nič. Aspoň, že sa spustila internetizácia verejnej správy a dovybavujú sa školy všetkých úrovní o internet, nuž ale to robia dnes i africké krajiny .
"Pokiaľ ide o hospodárstvo, už dlhú dobu sa u nás verejne diskutuje, že jadrom modernej ekonomiky nie je priemysel, ako doteraz, ale jadrom jej ďalšieho rozvoja a rastu sú služby. Preto hovoríme o tzv. postindustriálnej spoločnosti."
A napriek tomu naďalej prizývame firmy so zámerom budovať montážne areály na našej ornej pôde a logistické parky popri diaľniciach, dotujeme zahraničných investorov iba pre to, aby naše "priemyselné parky" za každou dedinou vytvárali služby pre tie montážne firmy.

"Lenže aktuálne analytické poznatky zo súčasných vyspelých krajín ukazujú, že celkom tak to v modernej postindustriálnej ekonomike nefunguje.
Služby síce získavajú významné postavenie, ale práve tie, ktoré tvoria akési podhubie pre modernizáciu a ďalší rozvoj priemyslu. Také, ktoré sa v konečnom dôsledku zhmotňujú v priemyselnej výrobe."

Takže práve z nesprávnych javov si pán profesor urobil úsudok, že to je dobré, že budujeme tie montážne priemyselné parky a preto je žiadúce, aby v čase čistých produkcií a nano-výrob u nás zostával predovšetkým "priemysel búchania a rezania a balenia a skladania", pretože to je to správne priemyselné odvetvie, ku ktorému môžeme poskytovať naše "vysoko sofitsikované" služby prepravy a skladovania. Hm, pôvabné...

Pri všetkej úcte k pánu profesorovi, myšlienky k tejto téme mal prezentovať skôr Peter Staněk zo SAV.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. marec 2011, 17:30
A radšej som mlčal. Viem, že spoločenskí vedci to v tomto systéme majú ťažké, ak chcú vôbec prežiť, čo napokon vyplynie z toho, čo chcem napísať. Ale možno aspoň niektorí a v určitom veku by si mohli dovoliť písať otvorene. Ak to však myslia vážne, tak riskujú, že stratia úplnú vážnosť, to si pokojne môžem prečítať nejakú propagandistickú brožúrku a mám to to isté......... Podobne ma zarazil názor na vývoj a funkciu služieb a záver z toho. Nuž, práve je žiaduce, aby expandovali služby, priestor pre ich rozvoj je prakticky nekonečný, ale priestor pre výroby tovarov je jasne obmedzený dopytom. Videli sme to napr. na prudkom poklese dopytu po autách, ale naopak, dopyt po sociálnych službách sa neznížil ani v čase krízy....... To, že západný kapitalizmus nedokáže absorbovať vyššiu úroveň služieb, vyplýva jednoducho z princípu jednoty kvantity a kvality, alebo jednoty vyrobných síl a výr. vzťahov. Kapitalizmus je kvantitatívno-kvalitatívne daný určitým rozpätím, mierou, hranicami, v rámci ktorých dokáže viazať, spotrebovať, využiť len určité množstvo matérie, energie, poznatkov. Jednoducho preto je stále založený ešte na priemysle a jeho symbole - aute, hoci situácia s dopravou na báze individuálnej osobnej dopravy je jednoducho neriešiteľná, je nezmyslom. Je stále založený na rope a modlí sa, kedy dôjde, pretože riešenie ďalej nemá. A je stále založený na vojnách o ňu, ako v týchto dňoch v Líbyi.......... Jednoducho, on viac sociálnych, vzdelanostných, výskumných, vedeckých, kultúrnych a ďalších služieb využiť nevie, dokonca môžu byť pre neho nebezpečné. Prioritu preň má zbrojársko-technologický, farmaceutický, biochemický výskum, ten mu prináša zisky. Vidíme, ako sa stavia k spoločenskovedným službám, výskumu a vzdelaniu. V Británii, Čechách a inde ruší spoločenskovedné pracoviská na univerzitách ako nepotrebné. Ekonomická univerzita v Bratislave takisto zrušila svoj výskumný ústav, koľko ústavov bolo zrušených, viaceré ledva preživajú, pretože tento systém, jeho inštitúcie, vláda ich služby jednoducho nepotrebujú, len ich milostivo trpia. Politici sa predsa zásadne neriadia objektívnymi poznatkami, ku ktorým by mohli dospieť spoločenskí vedci, ale záujmami veľkých korporácií. Naviac by mohli dospieť k nejakým novým poznatkom a ohroziť tak tézy o tom, že všetko v tejto oblasti už bolo vyskúmané, žijeme v najlepšom možnom svete, niet sa už kam vyvíjať. A vyvolať nejaké spoločenské pohyby, nepokoje a revolúcie. To isté sa dotýka dopytu po vzdelanostných službách, ktoré môžu prakticky expandovať tiež do nekonečna. Kapitalizmus ale potrebuje vzdelaného pracovníka v určitých hraniciach, odbornosti. Všetko, čo ide za tieto hranice, širší filozofický, svetonázorový, kultúrny, osobnostný prehľad človeka môže byť rušivé a preto nežiaduce........ Preto sa o poznatkovej spoločnosti veľa kecá, ale v praktickej rovine nedošlo k žiadnemu pokroku, pretože z princípu to ani nie je možné. A tu je jedna z odpovedí pre Dana, prečo pokladám západný kapitalizmus za vedľajšiu vývojovú líniu. Pretože jednoducho orientuje svoje zdroje už len na spotrebu, nie na rozvoj. Preto v konečnom dôsledku nevie využiť ani viac služieb a poznatkov.
Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
23. marec 2011, 17:52
Nuž, pán profesor by z nás už nemusel robiť zaostalých barbarov, bez nejakého zjavného zdôvodnenia, len na základe akýchsi subjektívnych kritérií. Sme vzdelaní, pracovití. A úlohou slovenských spoločenskovedných pracovníkov je aj analyzovať a dokázať pochopiť a opísať schopnosti, osobitosti Slovákov ako prednosti, alebo skôr možnosť využiť ich, zapojiť do európskej, či globálnej deľby práce. Netlačme sa tam a neporovnávajme sa tam, na čo nemáme vlohy, ale tam, kde naše vlastnosti vyniknú ako pozitívne. Lenže to chce dívať sa na svet a ľudí nie cez súčasné šablóny starého kapitalizmu (a potom sa všetci trepú do jedného priestoru), ale už v rámci sociodiverzity, pluralitného chápania sveta ako jednoty vzájomne sa dopĺňajúcich ľudí, kultúr, spôsobov života. Vôbec nepotrebujeme niekoho dobiehať, to je zjavné nepochopenie dnešnej potreby a charakteru doby. Nielen preto, že nie sme ani zaostalí, ale najmä preto, že tak problém v rámci široko pluralitne stavanej civilizácie ani nestojí. Keď si to zoberieme v globále, keby Čína, a všetky krajiny podľa takýchto predstáv dobehli západné krajiny, potrebovali by sme na to aspon 5 ďalších planét. Len neviem, koho by sme my išli olúpiť o ropu a ďalšie zdroje, keby všetci dobehli západ v jeho imperiálnej, parazitickej podobe? Vedci by preto nemali omieľať lacné propagandistické tézy, ale zohľadňovať práve široké súvislosti. Preto ide o to, dokázať pochopiť prednosti Slovenska, Slovákov a na nich postaviť stratégiu jeho budúcnosti.
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
24. marec 2011, 14:48
S týmto "súbojom ideológií" sa dalo stretnúť niekedy tesne po reštaurácii kapitalizmu v Československu, keď študenti manažmentu s pravicovým a antikomunistickým zameraním skákali meter nad zemou, ak mali byť skúšaní z plánovania a stratégií, pretože v nich ešte doháral odpor voči centrálnemu plánovitému riadeniu.

Ak to zaznelo v tejto téme ku stratégii Slovenska, tam muselo byť zas niečo iné, emotívna negácia, že stratégiu robia na základe požiadaviek vlády z rokov 2006-2010, to sa mi dosť nezdá.
Prečo?
Nuž dnes tí najšikovnejší študenti manažmentu, absolventi MBA, sa učia nielen zvládať a vykonávať, ale aj plánovať, tvoriť a riadiť stratégie a strategické riadenie a plánovanie je tou najvyššou manažérskou zručnosťou, akú môže talentovaný manažér rozvíjať.

Faktom je, že sa mi viac pozdávajú poznámky Petra Stanéka ku stratégii Slovenska než to, že nevieme a nevieme presadiť a komunikovať stratégiu Slovenska v slovenskej spoločnosti. Na vine tu nebude stratégia sama ani jej autori, ale dvadsať rokov zľahostajňovania spoločnosti ku Slovensku ako vlasti a krajine, v ktorej chcú žiť.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
25. marec 2011, 19:28
jeho zvládnutie je predpokladom aj zvládnutia vzťahu k budúcnosti. Prekonať ho bolo treba pozitívnou negáciou, nie zápornou. To, že dnes direktívne plánovanie nezodpovedá súčasným potrebám, nič nevypovedá o tom, či nezodpovedalo vtedajším potrebám. To by vedci mali ovládať, vulgarizácia vzťahu k minulosti znamená aj vulgarizáciu vzťahu k budúcnosti. ..... Odcitujem P. A. Samuelsona z jeho učebnice ekonómie, Ekonómia 2, vyd. 1992, s. 404: Sovietska ekonomika je okrem toho dôkazom, že socialistická prikazovacia ekonomika môže fungovať a dokonca s úspechom. T. z., že spoločnosť, v ktorej sa hlavné ekonomické rozhodnutia robia administratívne bez zisku ako kľúčovej hybnej sily výroby, môže sa dlhý čas rozvíjať rýchlym tempom. Plánovaná sovietska ekonomika predstihla po r. 1928 väčšinu trhových ekonomík. Pre porovnanie priem. tempo rastu HDP: ZSSR 1885?1915 = 3,3, 1928?1987 = 4,2 perc. USA 1834?1929 = 4,0 perc., 1929-1987 = 3,0 perc., V. Británia 1855-1987 = 2,1 perc., Nemecko 1850-1987 = 2,8 perc., Japonsko 1874-1987 = 4,7 perc................... Napokon, bez dialektického myslenia nie je možné pripraviť ani kvalitnú stratégiu spoločensko-ekonomického rozvoja. Pretože to si žiada napr. ujasniť, či naozaj potrebujeme rast, aké sú jeho súvislosti a dopady. Mali by sme si pri zdôrazňovaní rastu ujasniť aspoň jednoduchý dialektický poznatok, že každý rast znamená zároveň približovanie sa k hraniciam udržateľnosti formy, v tomto prípade kapitalizmu, čo sa prejaví v krízach z nadvýroby. V prípade rastovo orientovanej stratégie by sa museli zapracovať do stratégie aj nutné kvalitatívne skoky, zmeny spoločensko-ekonomických parametrov (pozitívna negácia, popretie predošlých úspešných foriem rozvoja ekonomiky), aby dynamický rast nespôsoboval krízy a spoločenský rozvrat. ........Alebo z hľadiska spokojnosti občanov je možné v stratégii si vytýčiť vybudovanie určitej stabilizovanej, bezrastovej spoločnosti.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. marec 2011, 23:26
na redistribúcií takmer všetkých foriem a prejavov znalostí a to nejde. To ho zadusí. Znalosti je nutné zdieľať všade, kde je to len trochu možné. To je nutný predpoklad vzniku inovácií. Na nich je založený znalostný náskok jednotlivcov, skupín podnikov aj krajiny - ich konkurencieschopnosť a aj to len za predpokladu, že štát riziko ich ekonomického využitia inovácií zoberie zo značnej časti "na seba".
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. marec 2011, 23:27
na redistribúcií takmer všetkých foriem a prejavov znalostí a to nejde. To ho zadusí. Znalosti je nutné zdieľať všade, kde je to len trochu možné. To je nutný predpoklad vzniku inovácií. Na nich je založený znalostný náskok jednotlivcov, skupín podnikov aj krajiny - ich konkurencieschopnosť a aj to len za predpokladu, že štát riziko ekonomického využitia inovácií zoberie zo značnej časti "na seba".

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984