Kríza je zlo, ale aj príležitosť (1)

„Vezmime skutočnosť na vedomie a začnime vytvárať plnohodnotnú eurozónu nielen s menovými aspektmi, ale aj s daňovými a fiškálnymi,“ vyzýva hostka KNS, česká ekonómka Ilona Švihlíková. „Hospodárska únia sa tak dostane na politickú úroveň. Lebo keď sa už bavíme o redistribúcii a o daniach, bavíme sa vlastne o štáte. Treba si naliať čistého vína – euro si vynucuje kroky týmto smerom.“
Počet zobrazení: 2190
uvodnr foto.JPG

Hostka Klubu Nového slova – česká ekonómka a aktivistka Ilona Švihlíková

Spracovala Eva Blažeková

Ako vznikol problém gréckeho dlhu?

Nedá sa povedať, že by mal iba jednu príčinu. Hoci, ako všetci vieme, býva prezentovaný ako príklad gréckej lenivosti: že sa Gréci rozvaľujú pod olivovníkmi a nepracujú, ako povedal aj český prezident.

Minimálne posledných 10 rokov ovplyvňovala Grécko veľmi nízke daňové zaťaženie. Spolu s inými krajinami južného krídla eurozóny viedlo od počiatku 21. storočia v znižovaní daní hlavne pre právnické osoby. Nedá sa zabudnúť ani na výdavkovú zložku: grécke náklady na zbrojenie patria v pomere k HDP k jedným z najvyšších na svete. To sú vplyvy, ktoré súvisia s aplikáciou určitých neoliberálnych politík, plus so značným klientelizmom vládnucich skupín.

Grécka ekonomika má však aj dlhodobé charakteristiky, ktoré ju robia pomerne slabou. Prvým problémom je, že Grécko leží tam, kde leží. Je to periféria Európy, oddelená od hlavných obchodných a investičných tokov - Nemecko, Francúzsko, Benelux a ich okolie. Jeho pozíciu nesmierne komplikuje roztrieštenosť medzi mnoho malých ostrovčekov. Znemožňuje to Grécku vytvoriť priemyselnú os a enormne to predražuje normálne fungovanie štátu – dopravu, zabezpečenie základnej zdravotnej starostlivosti či školstva.

Grécku chýba zásadný priemyselný ťahúň; je to krajina, ktorá do značnej miery žije z cestovného ruchu a poľnohospodárstva. To sú sektory, ktoré priamo lákajú k daňovým únikom. Odhady pred krízou boli, že daňové úniky dosahujú vyše 40 percent HDP! Grécka ekonomika má veľmi nízku absorbciu, možno s výnimkou hlavnej turistickej sezóny v oblasti služieb, a je vystavená tlaku, čo s ľuďmi. Preto tu fungoval štát ako zamestnávateľ poslednej inštancie. Nebolo to ideálne riešenie. No čo je lepšie – zamestnanie od štátu alebo taká nezamestnanosť, aká je dnes? Dlhodobá štrukturálna slabosť Grécka nie je nič, čo by nás malo prekvapiť. Nastavenie eurozóny a tlak spoločnej meny jeho slabé stránky ešte zdôraznili.


Ktoré vonkajšie príčiny Grékom „pomohli“ do problémov?

Grécko bolo jedinou krajinou, ktorá nesplnila v roku 1999 konvergenčné kritériá. A to ani s nejakou prijateľnou toleranciou. Keď napokon vstupovalo do eurozóny, pravdepodobne malo nevhodne nastavený prevodný kurz, čo je všeobecný problém. Nastaviť správne prevodný kurz je veľké umenie. Štrukturálne slabá ekonomika tak dostala ďalšiu ranu. 

Samostatným veľkým bodom je charakter eurozóny. Od počiatku bola koncipovaná veľmi asymetricky a bolo iba otázkou času, kde sa prejaví problém. Bolo to práve Grécko.

Trochu ma prekvapilo a občas aj pobavilo, ako bola Európska únia v šoku, keď zistila skutočný stav gréckych financií. V čase po roku 2002, keď som bola ešte študentkou na Vysokej škole ekonomickej v Prahe, sme sa učili, že grécke štatistiky sú nejaké zvláštne. Normálne na hodine. Nebolo to špeciálne tajomstvo. Dôvod, prečo sa o tom nehovorilo, bol pravdepodobne iný. V roku 1999 malo veľa krajín obrovské problémy naplniť čo i len formálne konvergenčné kritériá. Keďže mali mnohí maslo na hlave, grécky problém bol diskrétne prehliadnutý.

Veľmi dôležitá je rola mocnej investičnej skupiny Goldman Sachs, o ktorej sa málo hovorí. Táto spoločnosť pomáhala Grécku vykazovať trochu iné ako skutočné údaje. Na druhej strane, práve ona potom veselo obchodovala so špeciálnymi derivátnymi inštrumentmi, takzvanými CDS (Credit Default Swaps) – čo je v preklade určitá stávka na to, že Grécko zbankrotuje. Hrala teda dvojitú úlohu. Na jednej strane poznala pravý stav vecí a pomáhala ich Grécku zaonačiť, na druhej strane sa stala najväčším aktérom na trhu s CDS. CDS sú zvýšenie rizikovej prémie. Vo chvíli, keď rastie CDS spread, dáva to finančným trhom signál, že krajina je ohrozená a nie je isté, či bude stopercentne plniť svoje dlhové záväzky. Existuje jednoznačná väzba medzi rastom CDS spreadu a rastom úrokových sadzieb na refinancovanie dlhu. Vo chvíli, keď sa zdá, že krajina bude mať problémy splatiť svoj dlh, úrokové sadzby sa zvýšia. Často až na úroveň, že krajina skutočne nemôže refinancovať svoj dlh. Je to samonaplňujúce proroctvo.

Dlhová kríza vypukne vtedy, keď si krajina nemôže za normálnych podmienok požičať na finančnom trhu. Následne sa môže veľmi rýchlo dostať do dlhovej pasce. To je situácia, keď náklady na požičanie, teda úroková sadzba, sú väčšie ako možný rast HDP. To už nijako neufinancujete. Ekonomika sa vzápätí dostáva do čohosi, čomu hovoríme smrtiaca špirála. A to je presne situácia, kde je teraz Grécko.

Jeho problém ešte zhoršuje fakt, že väčšina dlhu je v držbe nerezidentov. Je to dôležitejšie, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Na prednáškach o zadlžení mi ľudia často argumentujú Japonskom, ktoré má dlhy cez 200 percent HDP a vyvíja sa naň neporovnateľne menší tlak ako na Grécko. Je to tak práve preto, že viac ako 90 percent japonského dlhu je v držbe japonských rezidentov. Akonáhle väčšinu dlhu vlastnia cudzinci, nemajú s dotyčnou krajinou zľutovanie. Je im jedno, čo s ňou bude. Chcú späť svoje peniaze.

Dominujú nemecké a francúzske banky.
Spomínali ste povahu eurozóny. V čom spočíva problém?

Eurozóna bola od začiatku koncipovaná ako monetárna únia, koncentrácia menovej politiky v Európskej centrálnej banke (ECB) vo Frankfurte nad Mohanom. No koordinácia v hospodárskych politikách členov bola veľmi slabá. Ani daňová, ani dlhová politika nebola spoločná.

Jednotná monetárna politika mala byť uplatňovaná v prostredí, ktoré je veľmi pestré. Prístupové kritériá boli plnené formálne a málo sa zohľadňovala štruktúra ekonomiky. Som štrukturalistka a vždy ma zaujíma, ako v krajine vyzerá poľnohospodárstvo, ako vyzerá priemysel, aký je hlavný komponent HDP, z čoho tá krajina dlhodobo žije. Ako sa vyvíjajú mzdy. A toto všetko tu šlo akoby bokom. Formálne splniť päť kritérií, a už ste na jednej lodi s jadrom Európy.

Menová politika bolo od počiatku ušitá na Nemecko. Vo chvíli, keď malo na začiatku 21. storočia Nemecko veľké hospodárske problémy, ECB začala znižovať základnú úrokovú sadzbu. Lenže krajiny južného krídla vrátane Grécka boli v tej dobe v inej fáze cyklu. Tieto krajiny mali potom veľmi nízke úrokové sadzby v konjunktúrnej, a nie v depresívnej fáze. V týchto ekonomikách sa objavilo niekoľko bublín. V krajinách ako Španielsko a Portugalsko došlo k silnému zadlžovaniu domácností, v Grécku k zadlžovaniu štátu. V určitej dobe si tieto štáty mohli požičiavať za také náklady, akoby boli Nemecko. Finančné trhy vtedy takto mylne vnímali eurozónu. Tá bola od začiatku asymetricky nastavená a dopomohla k posilneniu odlišného vývoja medzi jadrom a perifériou, predovšetkým južným krídlom.


Akú úlohu hrá v nastavení eurozóny Nemecko?

Nemecko je v súčasnej kríze akoby za chudáka, ktorý všetko musí financovať a obetuje sa za druhých. No nemecká hospodárska politika je pre pochopenie príčin krízy úplne zásadná. Po prvé, Nemecko má pred ostatnými krajinami eurozóny obrovský náskok v štruktúre. Je najpriemyselnejším zo všetkých vyspelých štátov. Zároveň je to krajina, ktorá je nesmierne exportne zdatná. Pohybuje sa stabilne medzi prvými troma exportérmi sveta.

Každopádne, aj Nemecko sa veľmi obávalo, akým spôsobom euro ovplyvní jeho konkurencieschopnosť. Preto urobilo zásadný hospodársky ťah. Za kancelára Gerharda Schrödera zvolilo politiku mzdovej deflácie. V dôsledku toho tam zhruba v posledných dvanástich rokoch takmer nerástli mzdy. Nemecko tak akoby získalo nad ostatnými krajinami výhodu v čistom exporte. Ak mali ostatné krajiny nárast miezd zodpovedajúci produktivite práce, oproti Nemecku sa to zdalo ako veľký nárast. Lebo nemecké mzdy zostávali stále rovnaké.

Keď sa pozriete na zloženie HDP Nemecka za posledných 10 až 12 rokov, zistíte, že rastie iba čistým exportom. Domáci dopyt – čo je pozoruhodné pri takej veľkej krajine – je dlhodobo pridusený. Taká stratégia je nesmierne riskantná, lebo robí Nemecko závislým od globálneho prostredia, ktoré nemôže nejako zvlášť ovplyvniť. A v posledných mesiacoch veľmi silne od Číny. Lebo tam smeruje veľká časť nemeckého exportu.

Nemecko je najzdatnejšou krajinou v rámci eurozóny. Začalo kumulovať obrovské prebytky na bežnom účte, zatiaľ čo krajiny južného krídla mali veľké deficity.

Normálne by prebytky vytvárali tlak na apreciáciu meny, to však v eurozóne nejde. Nemecko preto začalo kapitál vyvážať. A to vo forme priamych zahraničných investícií a vo forme pôžičiek. Požičiavalo práve štrukturálne slabším krajinám južného krídla. To, že ich považovali za spoľahlivé, lebo boli členmi eurozóny, bolo jednoducho nepochopenie zo strany nemeckých bánk. Nechápali, že eurozóna je nastavená asymetricky a nerieši celkovú hospodársku koordináciu, iba jej malú časť. Aj to nie príliš dobre. Vystavili sa tým vysokému riziku.


Keď začalo Grécko krachovať, ako na to reagovala EÚ?

Od začiatku značnou improvizáciou. Problém bol dlho bagatelizovaný, Angela Merkelová opakovane hovorila o tom, že v rámci Maastrichtskej zmluvy sú zakázané bailouty, čiže priame záchrany jednotlivých štátov. Riešenie sa teda hľadalo pomerne komplikovane a nešlo sa ku koreňom  veci.

Jednou z krátkodobých reakcií bolo vytvorenie záchranného fondu EFSF European financial stability fund, potom zvýraznená rola ECB a hlavne tlak na Grécko. Podmienenosť pôžičiek tým, že krajina zrealizuje drastické programy fiškálnej konsolidácie – škrty a zvyšovanie nepriamych daní.

Nemecký postoj tu bol veľmi razantný. Súvisí to so situáciou nemeckých bánk. No je dôležité uvedomiť si medzinárodný dopad. Ešte pred prvým vypuknutím gréckej krízy schválili Nemci ústavný zákon o vyrovnanom rozpočte, o čom sa príliš nehovorí. Nemci už predtým kládli veľký dôraz na fiškálnu konsolidáciu, na dlhodobo udržateľné financovanie štátu. Postupne sa nemecký postoj dostával do veľkej konfrontácie s postojom USA v rámci G20. Skupina na stretnutí v Toronte de facto prestala fungovať, lebo sa tam zrazili tieto dva postoje: Americký, ktorý tvrdí, že treba ekonomiku naďalej stimulovať, a nemecký, ktorý hovorí, že je potrebné obnoviť dôveru finančných trhov a zrealizovať revíziu hospodárenia štátu. Nemecký postoj vyhral. Nielen v eurozóne, ale aj v G20 v súboji s USA. Obama zostal sám ako príslovečný kôl v plote.

V súčasnosti sa diskutuje o rozšírení EFSF a eurovalu. S tým, že sa uvažuje o rozšírení zamerania fondu nielen nárastom garancií, ale tiež tým, že by umožňoval priamu záchranu štátov. Teda, že by priamo nakupoval obligácie postihnutých krajín (ECB to už predtým robila, no nebolo to úplne prípustné.) a poskytoval záchranu pre banky jednotlivých štátov, čo je výrazná zmena. No podľa mňa fond aj tak nerieši príčinu problémov. Iba sa expost snaží niečo zachrániť.


Ako dnes vyzerá grécka ekonomika?

Nedávno prebehol generálny štrajk, nie prvý a asi ani posledný. Grécko sa nachádza v tom, čomu hovoríme smrtiaca špirála. To je stav, keď sústavné drastické škrty ekonomika neunesie, začína sa prepadať a v prepadajúcej sa ekonomike nemôžete platiť dlhy. Je to elementárny fakt, takže ma fascinuje, koľko ekonómov si to nechce pripustiť. Keď niekoho zašliapnete do úplnej chudoby, už z neho viac nevytlačíte. Pokles, škrty, ďalší pokles ekonomiky, ďalšie škrty – až sa dostanete na úplné dno.

Treba si povedať na rovinu, že Grécko svoj dlh v súčasnej výške nikdy nesplatí. (Európski politici si to medzičasom tiež uvedomili a na štvrtkovom samite dlh znížili na polovicu -pozn. red.) Nedá sa to, aj keby tú ekonomiku úplne zničili a rozpredali. Samozrejme, je s tým spojený obrovský politický tlak, medzinárodné poníženie a tlak na výpredaj štátneho majetku „za pusinku“ – ale to nie je nič, čo by sme nepoznali. Spomeňme si na krízu v juhovýchodnej Ázii. Spomeňme si na brazílsku krízu. Tiež tam bol tlak vyzobávať ako hrozienka všetko, čo tam ešte stojí, za výpredajné ceny. Asi netreba hovoriť o tom, aká je v Grécku katastrofálna sociálna situácia – nepokoje, generálne štrajky, prudký nárast počtu samovrážd a veľká nezamestnanosť (nielen) medzi mladými.


Máte nejaké návrhy na riešenie tejto situácie?

Foto: Zľava, Ladislav Hohoš,
Ilona Švihlíková, Peter Juza.

Keby som chcela byť premúdrená, tak budem expost tvrdiť, že  Grécko v prvom rade nikdy nemalo vstupovať do takto koncipovanej eurozóny. Keby nebolo v eurozóne, nebolo by si mohlo požičiavať s takou nízkou úrokovou sadzbou. A najhoršie chvíle by prekonalo tak, že by devalvovalo drachmu. No na ľútosť je už neskoro.

V krátkodobej perspektíve sa bude musieť vyhlásiť bankrot, ktorý de facto už prebieha. No politické elity eurozóny považujú za veľmi riskantné čo i len spomenúť to slovo. Z právneho hľadiska štát nemôže zbankrotovať – je to suverén. To, čo sa vyhlási, je default, čiže zlyhanie. A začne sa pomerne bežný proces, ktorý pozná Argentína a mnoho iných krajín. Väčšia časť gréckeho dlhu sa bude musieť odpísať, trúfnem si povedať, že až 50 percent. (Presne to sa stalo - pozn. red.) Zvyšok sa musí reštrukturalizovať. Reštrukturalizácia bude mať podobu rokovania s veriteľmi o predĺžení splatnosti a znížení úrokovej sadzby. Nielen verejnosť, ale aj veritelia musia niesť náklady.

Z dlhodobého hľadiska si treba povedať, že terajšia eurozóna je príliš štrukturálne rozmanitá. Sú tu priemyselne zamerané krajiny, silní exportéri, a popri nich krajiny, ktoré túto silu nemajú a nechcú ďalej prevádzkovať záchranné fondy. Eurozóna by sa mohla zmenšiť na určité jadro, dané Nemeckom, Francúzskom, ich okolím a nejakými severskými krajinami. Slovensko je dostatočne vtiahnuté do nemeckého priestoru, aby si mohlo euro ponechať, keby chcelo. Ostaté krajiny by sa vrátili k svojim menám, čo by, samozrejme, tiež malo značné dopady. Ich dlh by sa aj tak musel reštrukturalizovať, tomu sa nevyhnú v žiadnom scenári vývoja.

Druhá možnosť je prestať robiť improvizácie v podobe fondov, pri ktorých máme každý týždeň iné vyhlásenie, a hlavne nerobiť to systémom reštrikcie s bičom nad previnilcami. Ak na to krajina nemá, môže mať nad sebou aj desať bičov, nič nesplní, pretože nemôže. Vyhrážky, že dostanú pokuty a vylúčime ich z EÚ, sú popieranie ekonomickej reality. Vezmime skutočnosť na vedomie a začnime vytvárať skutočnú plnohodnotnú eurozónu nielen s menovými aspektmi, ale aj s dlhovými a fiškálnymi. Znamenalo by to, že sa musí vytvoriť jednotný daňový systém. Čiže by sme museli otvoriť veľmi spornú otázku daňovej harmonizácie.

Nastavenie daní alebo daňový mix je vec, ktorá je považovaná za výsostné právo štátu. Ak by sa dane zjednotili, podstatne by ubudlo vecí, o ktorých sa dá hlasovať v národnom parlamente. Ruka v ruke s daňovou harmonizáciou by prišla fiškálna redistribúcia. Vo chvíli, keď nejaký celok, ktorý je štrukturálne nevyvážený, chce udržiavať spoločnú menu, bez fiškálnej redistribúcie sa nezaobíde. Keď malo Taliansko ešte líru, sever posielal významné čiastky na juh, aby utiahol spoločnú menu v rámci Talianska. Bolo to čisté riešenie.

Sú s tým späté obrovské politické riziká: Hospodárska únia sa dostáva na politickú úroveň. Je to zrazu politická únia. Keď sa už bavíme o redistribúcii a o daniach, bavíme sa vlastne o štáte. Euro si však vynucuje kroky týmto smerom. Treba si naliať čistého vína. Keď sa so študentmi bavíme o menových úniách, hovorievam, že pokiaľ viem, jediná úspešná menová únia bola nemecká. A tá vyvrcholila do spojenia malých štátov do ríše. Tieto veci treba vziať do úvahy.

(Pokračovanie)

Úvodné foto: Ilona Švihlíková, vľavo Ladislav Hohoš
Foto: Eva Blažeková

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
03. november 2011, 21:33
Dakujem za skvelý článok. Ja už len dopoviem, že by som im tam v EU dala povinne i pozrieť českú rozprávku o princeznej so zlatou hviezdou na čele a jej myším kožúšku. Tam tak behal kráľ hore - dole po nádvorí zámku. a hovoril naši - nenašli, našli -nenašli, našli - nenašli milí poradcové? našli - nenašli pane králi vaše veličenství. a vtedy už kráľ zvolal nahlas a jasne: chopte se ich moji stážcové pořádku a dejte ich zatvoriť do hladomorny či šatlavy?. ktovie aké ponaučenie nám z toho vyplýva?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
04. november 2011, 13:53
Ako vidím a počujem z rôznych správ. tak ešte nik nepochopil o čo ide Grékom a Nemcom, ale aj Francúzom. možno to neviete, ale pred revolúciou 89. bolo grécko pre nás východný blok Európy - iba pre vyvolených. bola to záruka pre grécky trh, že k nim budú chodiť len bohatí západní Nemci a historici z akademickej pôdy sveta. respektíve títo nevypočitateľný gréci si zaumienili, že vyskúšajú starú politickú taktiku. t.j. najskôr zavedú po ich "odídení" z EU svoju menu môže sa volať aj euro, ale to nemení fakt. budú s ňou narábať podľa ich lubovôle. a zavedú najmä znova pasovú kontrolu.... t.j., tí čo im prispejú do toľko diskutovanej mašinérii o peniaze z eurovalu... tí budú mať zelení pas vyvolených. teda aj výhody s tým spojené najmä na dovolenkách a pri cestovaní..... a my čo nám náš minister financií "vybavil" chtiac či nechtiac pod ťarchou dohody najmä s Nemeckom - teda A. Merkelovou. to značí, že my budeme v inej zóne.... t.j., čím menej sme boli ochotní prispieť tým - menej výhod to pre nás bude znamenať. najmä pri ceste na dovolenku a služby s tým spojené.... t.j. budeme mať oveľa drahšie služby, ale menej muziky za to dostaneme. zas budú ich pláže rozdelené na bohatú časť západu a východu. my budeme zas ako kedysi v Bulharsku( niekdy v prístave pre nákladné lode) a Rumunsku.... a mnohí čo prídu do grécka ako turista -už budú vedieť podľa nášho pasu ako sa majú k nám správať. kedže sme získali vraj výhodnú výnimku neplatiť viac do eurovalu t.j... stali sme sa zas "dobrovoľne" občania druhej triedy EU. takto si to pripravujú v EU. len našim politikom to nedochádza včas do ich lakomých hláv. a dalej kedže asi zavedú pas t.j., náš štát(SR) takto získa peniaze do štátnej kasy za vystavovanie špeciálnych pasov... t.j., je možné, že budeme platiť tak ako do USA. takže ďakujem pekne za také vyjednané výnimky. čo nám vyjedal minister Mikloš či Radičová. to je tak nechápavý(á) či mu to niekto nanútil?. najskôr to bol nápad asi Nemcov najmä tých západných a pravicových Nemcov. a pravicových Francúzov... čo už neznesú, aby sa oni občania prvej triedy EU - miešali na plážach pri mori s lúzov z východného bloku. **************************************************************** dalej ak toto zavedú t.j., že aj tovar bude podliehať novým poplatkom( čiže staré CLO) za to, že im tam vezieme náš tovar. a tak Nemci, ktorí majú zas výhody západu( nebudú platiť žiadne CLO z vývozu tovaru ani z nákupu)... získajú len a len oni (čiže Nemci) - zasa a znova späť do ich štátneho rozpočtu. lebo my budeme nútený predať tovar napríklad Nemcom. a oni ho budú vyvážať aj brať svoj zisk. a tak získajú viac do štátneho rozpočtu ako tí - čo budú tovar vyrábať. ja neviem, že prečo sa tu hádame o to či dať pomoc grécku?, ked oni sú už omnoho dalej vo svojich víziách. **************************************************************** ale tak nám teba. táto hádka a hra na chudobných príbuzných Europy nás všetkých bude mrzieť viac peňazí - ako by sme dali do eurovalu. respektíve takto si pripravujú pravičiari svoje stratégie v EU teda aj pravičiari Grécka. ale komu niet radi tomu niet pomoci. **************************************************************** je celkom možné, že pozastavia aj projekt Eurofondy takže, všetko vyzerá už tak, že asi sa znova pripravuje CLO a prirážky z CLA atd... toto je už horšie ako zle. paradoxne, ale nie pre Grékov ale bohužiaľ pre nás(SR). a niektorí voliči liberálneho trhu sa ešte aj poďakovali Sulíkavi a Miklošovi, že budeme pomáhať menej. ja som ešte nevidela, aby pravičiari ako SDKU, že by vyjednávali niečo výhodné pre bežného spotrebiteľa EU. toto bola len zásterka a naťahujú čas. ved už na summite(3.11.2011 Francúzsko) bol aj Obama... t.j., zas sa chystá nová prirážka na cestovanie do USA. teda za víza a pobyt sa zdvihnú ceny inak cez štátne služby. teda zavádzanie nových pasov pre občanov EU budú musieť byť vo viacerých farbách.... teda SR už od vyjednania výnimky o pomoci - bude mať zas výnimku... t.j.,pravdepodobne inú farbu pasu ako majú ostatné 16 krajín eurozóny. **************************************************************** preto sa tak rýchlo našla zhoda aj v takých parlamentoch o pomoci grécku a to aj medzi takými napríkad Holandsko a pod. teda takzvaní euroskeptici. čiže znamená to, že mnohí zo SR môžu zabudnúť na cestovanie. a nie len to, zabudnite aj na študijné pobyty a prácu v krajine pobytu.... **************************************************************** lebo najskôr má prednosť nová stratégia vlády USA. teda požiadavka USA, že znova musia odstrániť nezamestnanosť v USA. respektíve už nepotrebujú cudzincov majú dosť vlastných občanov. to isté bude aj vo vede a technike. A už len tak okrajovo my sme sa s naším vyjednaním "výnimkou" dostali mimo eurozóny. teda budeme naďalej platiť eurom, ale teoreticky už sme mimo.... a t.j., sme zaradený touto výnimkou ku krajinám k Čechom, Poliakom Madarom (česi tí tiež pomáhajú cez MMF, a len preto budú mať paradoxne tiež viac - väčší osoh ako my). **************************************************************** totižto sami sme sa vyradili z hry o svoj zisk a výhody. A Lotyši tiež zostanú asi bokom, ale možno ani nie, kedže sa osvedčili. ako skvelý spojenci a prisluhovači Hitelovi cez druhú svetovú vojnu. viac - menej stáli až do konca vojny po boku Nemcov. dalej to už ani nejdem domýšľať. dokonca Poliaci budú lepšie na tom ako my SR, aj ked neplatia zatiaľ eurom. lebo oni patrili medzi prvými čo povedali, že sa budú podieľať na "pomoci" grécka. Prepáčte za dlhú úvahu -kratšie sa to už nedá napísať do jedného príspevku.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
05. november 2011, 07:26
,, Minimálne posledných 10 rokov ovplyvňovala Grécko veľmi nízke daňové zaťaženie. Spolu s inými krajinami južného krídla eurozóny viedlo od počiatku 21. storočia v znižovaní daní hlavne pre právnické osoby.,, A tu je ten problém, od kedy začali mať štáty problém , nie náhodou od vtedy ako začali znižovať dane právnickým osobám ? Nerozkvital kapitalizmus náhodou do vtedy pokiaľ bolo prerozdeľovanie ziskov spravodlivejšie ? Nie sú na tom najlepšie štáty kde sa dane pre právnické osoby tak dramaticky neznižovali ? Darmo celá pravicová sebranka balamúti ľudí, pokiaľ sa nedá do ,,normálu,, daňové zaťaženie, tak svet nebude fungovať. A nakoniec to najviac pocítia odporcovia spravodlivého prerozdelenia, ziskov.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
05. november 2011, 08:22
Lumo máte pravdu. ibaže je ešte jeden problém čoho sa Nemci boja viac ako dávajú na sebe znať. tj. bohatí gréci - teda tí čo patria k tomu 1% bohatých má prenesene svoje podnikanie v daňových rajoch. a nielen to gréci teda - tí čo o nich nik ani len nemukne. začínajú skupovať domy a iné nehnuteľnosti v Nemecku. a už to znamená, že samotný Nemci budú mať problém platiť za nájomné. môže sa stať, že kúpia aj ich banky. ved o to sa práve jedná - kto bude novým majiteľom bánk. štát versus súkromník. lebo už majú skúsenosť aj s tým, že jeden ostrov v grécku Pireus patrí Číňanom. a čo myslíte? - kto už dnes nepochybuje o tom - čo by znamenalo, keby do hry vstúpil kapitál Číny. toto je tá ich dilema, že komu majú predať ich ostrovy a za koľko. a preto už tlačia dole komodity na burze a tiež ide dole euro a tiež aj nehnuteľnosti takto cez burzu prídu k majetku rýchlo a takmer zadarmo bohatý súkromný sektor. ved takto to vymyslel MMF. aj u nás sa objavili po revolúcii 1989. a už nik z nás dnes nepochybuje - o čo sa sa hrá v grécku. čo myslíte, že o čo? - ide sa privatizovať všetko do bodky. aj ich armádu. t.j., preto tak rýchlo ešte nakupovali Gréci drahé vojenské zbrane, aby nový majiteľ bol viac ako spokojný. lebo grécka "štátna" armáda (spadá síce pod NATO,t.j., že v prípade vojny preberá velenie NATO inak je to celkom inak. ak mi rozumiete.) a v praxi to znamená. Nový majiteľ armády -nebude musieť prezbrojiť aj niekoľko rokov. a vojaci sú skvele cvičení to bude radosti v NATO. alebo žeby si ich niekto kúpil na súkromne účely? napríklad možno má zálusk aj Čína. a už bude všetko také jednoduché, že sa Europa - nebude stačiť ani čudovať. respektíve uvediem príklad Vatikán má švajčiarsku gardu a dalej to už nejdem rozpisovať...Ak toto nechajú urobiť z grécka ako EU a časť Europy. tak už poviem len toľko, že tie peniaze im už zatemňujú úplne mozog. aj tým, čo hovoria, že nič sa nedeje.... Ktovie, že čo ide MMF?
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
05. november 2011, 12:02
LuMo, máte plnú pravdu, udreli ste "klinec po hlavičke".

Skutočne tomu tak je, že prelomením neoliberálnej ideológie do praktickej hospodárskej politiky štátov od čias Thatcherovej a Reagana sa znižovali daňové zaťaženia firiem, právnických osôb, takže dochádzalo k masívnemu zastaveniu prílevu finančných zdrojov do rozpočtov štátov. Po vyše 25-30 rokoch sme svedkami práve toho "konca" tejto politiky - narazili sme na dno, lebo veď ak štátne rozpočty "čerpajú" financie hlavne od domácností nepriamymi daňami a hlavne "obratovou" daňou zvanou DPH, daňami z príjmu a od jednotlivcov, potom sa tok peňazí do štátnej kasy znižuje a znižuje.
Lebo veď: čím menej ľudia zarábajú a čím menej ľudí dostáva príjmy, tým menej môžu i odvádzať na daniach a tým viac znižujú spotreby domácností, takže znižujú i odvod nepriamych daní, i teda DPH. Samozrejme, nejakú tú dekádu to zachaňovalo zadlžovanie sa domácností, lenže vo svete i to došlo do svojich koncov - nesplácanie dlhov je ďalší "cunami" problém, ktorý sa valí i na Slovensko.

Neoliberálna politika škrtov rozpočtov pritom podsekla schopnosť verejných financií vôbec urdžiavať chod spoločnosti.

To znamená, že prišiel čas na zmenu hospodárskej politiky a na vytvorenie spravodlivejšieho prerozdeľovania hospodárskych výsledkov v ekonomike.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
06. november 2011, 10:41
"Neoliberálna politika škrtov rozpočtov pritom podsekla schopnosť verejných financií vôbec urdžiavať chod spoločnosti. To znamená, že prišiel čas na zmenu hospodárskej politiky a na vytvorenie spravodlivejšieho prerozdeľovania hospodárskych výsledkov v ekonomike. Peter Zajac-Vanka"

**********************************

Zmena prerozdelenia sa dá dosiahnuť len zmenou vlastnických vzťahov a fiškalnej politiky štátu!

Pokiaľ sa proletariát nezjednotí, tak bude vládnuť buržoázia vrátane tej smeráckej "sociálnej demokracie" (asociálnej buržoázie), tak je to mlátenie prázdnej slamy asociálnymi buržoáznymi tlčhubami!

Preto proletariát sa musí stať vlastníkom výrobných prostriedkov a zisk si deliť spravodlivo podľa výsledkov svojej práce (čistého úsilia)!!!

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
06. november 2011, 17:17
Inga nože vysvetli ťo je to to čisté úslnie?. či nebodaj sedieť v kostole a čakať na spásu božiu? alebo nebodaj máš iné riešenie iné ako len prednášať sprostosti? lebo ako poznám veriacich a najmä tie nové kazateľky slova božieho. tie bohužiaľ, najviac parazitujú na celom systéme. a nerobia nič len vodu kážu a víno pijú. a okrem toho učia na školách pokrytectvo najhrubšieho zrna. najskôr kážu, aby sa ludia množili ako potkany. a potom ich vzápätí odstavia od výchovy svojich detí. a už preberajú iniciatívu nadácie, OSN a iné inštitúcie. načo je komu OSN?, ked nikomu už nemôžu povedať čo je ich novým cieľom. *************************************************************** pretože pracujú skryte pre bohaté paničky čo nemôžu mať deti. pretože najskôr idú po kariére. a potom také staré ochechule majú deti ako aj Madona po 40. ano tá speváčka, čo najskôr bola katolíčka a potom sa natisla aj naivnej lesbičke do postele v biznise s prehrávaným platí. a potom sa uchytila čítať židovskú Toru. a pritom ani nemá tušenie ako sa poriadne číta Tora. **************************************************************** dalej židia dokedy chcú platiť svojim rozmazaným deťom tie drahé školy a drahé univerzity... ale aj to znesväcovaniu sa Bohu už v 13 rokoch sa stávajú oficiálne mužom či ženou?. prečo už nezodvihnú vek toto úklonu do dospelosti. deti sa majú hrať a užívať si detstvo a nie robiť od 13 rokov ako blázon do úmoru kostí. *************************************************************** dalej dokedy chcú ortodoxné židovky znášať to, že ich chlapom sa páčia najmä ryšavé ženy( tu tie hlupane s maďarskými koreňmi preferujú čiernu farbu vlasov, lebo to je zas iný syn Mojžišov)....viem to, lebo ich poznám dosť a mám aj kamarátov židov...... a preto sa farbia na ryšavé a nosia umelé parochne, len aby uhoveli ich sebeckým mužom. a netrepte už to, že preto nosia farebné parochne, lebo používajú chemoterapiu. to už je dávno za nami tento umelý fenomén hry s farbami vlasov žien. aj mužov.....židovské aj katolícke ženy sú si podobné viac ako by chceli, lebo znášajú aj ich nevery a ponižovanie v profesiách. len preto, že majú tento zlozvyk v krvi. a nielen to, je to triedenie podľa starého zákona z biblie. teda jeden zo synov samotného Mojžiša či Adama (Boh ich vie že ktorý, je už koho syn či dcéra)., či ktorého syna božieho proroka, lebo to bol symbol jeho háremu. teda Klanu mužov a starý zákon im umožňoval množiť sa aj medzi súrodencami a otec s dcérami. matky boli vraj ušetrené. ale ktovie čo bolo v tej púšti za čorom - moro za tých 40 rokov čo sa plahočili stále kol dokola, lebo blúdili a nevedeli nič len hádali čo asi. a preto nevedia že čo už asi od radosti robiť z bankovým imaním a toku peňazí všakže? najmä tí vo švajčiarsku a jej burze. ale to už neriešia, prečo asi tak, lebo Obama má najmä medzi nimi priateľov?. a ako ich poznám, tak aj dobrý finančný osoh. ale to je len taká šepkanda, alebo žeby nie? no a to radšej nespomínam moslimských bratov tí sú už načisto zamorení z alaha. a najmä majú peniaze z ovečiek a ich majetok sa dostáva len k ali pašovi a naftovým šekom. a títo pľuháci tiež majú prsti v tom, že Obama je prezidentom v USA. moslimský bratia v Kristu - nie sú žiadne neviniatka na zemi.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
07. november 2011, 09:21
A tu utopické ľavicové myšlienky zlyhávajú:
Možno sa má vychádzať zo spravodlivejšieho rozdelenia hospodárskehjo výsledku z výroby, kde zdroj "práca" je ešte i dnes v 21.storočí odmeňovaný často časovou mzdou alebo tarifom, lenže kompenzovať tento jav nespravodlivého prerozdeľovania odmeňovaním za úsilie je falošné a nesprávne.

Prečo? Podrobne som naštudoval systém Participatívnej ekonomiky - PARECON-u, kde sa vzťah medzi úsilím a odmenou stáva dogmou, odmňovať, ba mimoriadne zvýhodňovať sa má práca vykonávaná so značným úsilím a veľmi ťažká práca.

Je to nesprávna reakcia na to, že napr. vodič snežného pluhu je odmeňovaný za svoju zodpovednú prácu, ktorá je ťažká vzhľadom k tomu, že ju vykonáva v zlom počasí, často v treskúcej zime, za takmer havarijných podmienok, v noci a tak dlho, ako je to potrebné pre prečistenie prepravných ciest, že tento vodič je odmeňovaný časovou mzdou a tá hodinová sadzba je rovnaká, či sedí v teple ak nesneží, alebo ak bojuje s víchricou kdesi ďaleko osamelý v teréne.

Isteže, túto prácu odmeniť treba-a to mimoriadnymi sadzbami alebo mimoriadnym ocenením po každej takej výjazdovej akcii. Tu je reakcia na to, že firma dnes zabezpečujúca tieto služby si "berie" faktúrou ťažké peniaze, ale vodičovi dá iba hodinovú bežnú sadzbu. To je nespravodlivé.

Lenže nesmie sa to zvrhnúť na dogmu všeobecného "odmeňovania za úsilie". Povedzme prší a vodič má pohotovosť. Zmení sa to na slabý snižik a vodič vyštartuje, pobehuje po cestách, radlicou akurát oškiera povrch vozovky, v plnej dopravnej špičke "zavadzia" a brzdí premávku, vyplytvá posypové látky zbytočne, či dokonca prejazdí dvesto kilometrov iba tak, jeho úsilím.
Tak čo, odmeniť tohto usilovného vodiča? Ja by som ho, naopak, potrestal. Spôsobil veľa škôd, zapríčinil dopravný chaos, možno bol aj nedisciplinovaný a svoje "úsilie" premrhal vtedy, keď to nikto nechcel. Cítite, kam to smeruje?

Vodič sa zaštíti obranou, že on predsa tvrdo pracoval, on predsa usilovne pracoval, prečo ho chceme trestať, ak naopak, máme ho za jeho úsilie mimoriadne odmeniť.

Hovorí sa tomu, nedisciplína, neefektívna práca, takže pri takomto všeobecnom zavedení "odmeny za úsilie" by primnoho iniciatívnych blbcov spôsobilo ešte vyšší chaos, neefektívne zaobchádzanie s výrobnými zdrojmi, viac škôd ako úžitku. Pracovné postupy riešia tieto extrémy a preto si nebviem predstaviť, aby sa odmeňovala PRÁCA NA ZÁKLADE ČISTÉHO ÚSILIA.

Mnohé zásady z PARECONU sú mi sympatické, táto zásada je nebezpečná preto, lebo sa hneď začerstva zvhrne a uzurpujú si ju práce takí "ľaľovia iniciatívni", ktorí sa budú dožadovať odmeny za svoje úsilie.

Mimochodom, v každej rodine to poznáme: trucovitá dcéra, ktorá bude riady hlučne umývať okolo polnoci s odkazom, že veď sme to po nej chceli, trucovitý synak, ktorý začne uprostred rodinného obeda čistiť topánky v kuchyni s odkazom, že veď vždy chceme, aby mal topánky čisté. Tomu sa hovorí detinské správanie a vieme, ako túto nedisciplínu v rodinách riešiť. A teraz si predstavme, že zo zákona PARECONU by sme mali týchto "usilovných" odmeniť...:)
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. november 2011, 20:54
"Hovorí sa tomu, nedisciplína, neefektívna práca, takže pri takomto všeobecnom zavedení "odmeny za úsilie" by primnoho iniciatívnych blbcov spôsobilo ešte vyšší chaos, neefektívne zaobchádzanie s výrobnými zdrojmi, viac škôd ako úžitku. Pracovné postupy riešia tieto extrémy a preto si nebviem predstaviť, aby sa odmeňovala PRÁCA NA ZÁKLADE ČISTÉHO ÚSILIA. Mnohé zásady z PARECONU sú mi sympatické, táto zásada je nebezpečná preto, lebo sa hneď začerstva zvhrne a uzurpujú si ju práce takí "ľaľovia iniciatívni", ktorí sa budú dožadovať odmeny za svoje úsilie. Peter Zajac-Vanka"

*********************************

Uff, tak takýto výklad pure effort (čistého úsilia) by drvivú väčšinu neomarxistov dostal prinajmenej na psychiatriu. Niekedy som dokonca šťastná, že mám tak málo času, že nestíham všetko čítať. Lebo vami popisovaný koncept PARECONU mi pripadá ako poriadna ********.

Takže by som vám odporučila prečítať si výklad odmeňovania podľa čistého úsilia napr. od Ľuba Blahu v knihe Späť k Marxovi v 7. kapitole. Potom sa môžeme na nejakej spoločnej platforme diskutovať o tom istom.

Pokiaľ jeden bude písať "o koze a druhý o voze", tak naše predstavy o odmeňovaní podľa čistého úsilia budú diametrálne odlišné.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984