Reklama
Reklama

Súdruhovia, na Stalina radšej nezabúdajte!

Voľne k Ľuboš Blaha: Zabudnite na Stalina, súdruhovia!
Počet zobrazení: 6172

Marx a jeho „agora“

Každá z troch veľkých politických ideológií (socializmus, liberalizmus a konzervativizmus) má svoju „agoru“, svoje empirické pozadie, galériu úspechov a tiež neúspechov, z ktorých živí svoje súčasné ambície, očakávania a mocenské nároky [1]. Marxovo dielo (a najmä jeho morálno-politický odkaz založený na sociálno-ekonomických premisách) poznačilo milióny ľudí a značne transformovalo sociálno-ekonomické podmienky a mocenskú konšteláciu v rôznych regiónoch našej planéty (od Kambodže cez Česko-Slovensko a Kubu až po Sovietsky zväz). Zmeny však možno neboli celkom vždy presne také, aké Marx očakával. A to aj vzhľadom na to, že axiómy marxistickej teórie spoločnosti a dejín sa stali – nehľadiac na presvedčivosť tej či onej Marxovej analýzy – neudržateľnými [2]. Marx mal jednoznačne divokú predstavivosť. Sovietsky zväz s jeho byrokratickým a autoritatívnym socializmom, ktorý vo svojej podstate predstavoval len socializmus ex definitione, nemožno považovať za autentický socialistický projekt. A to z niekoľkých dôvodov. Filozof Milan Šimečka už pred „revolučným“ rokom 1968 upozorňoval na smutný fakt, že sovietske skúsenosti sa v 20. storočí stali neporušiteľnou doktrínou a jediným možným vzorom socialistického postupu vo všetkých iných krajinách [3].

Miroslav Kusý relatívne krátko po ponovembrovej transformácii pregnantne napísal: „Ideologický oblúk medzi realitou a teóriou je priveľmi vyklenutý, ideologické napätie medzi nimi dosahuje vysoký stupeň, ideologická daň, ktorú realita musí splácať teórii je priveľká“ [4]. Nemýlil sa a s týmto poznaním by sa mali naši „súdruhovia“ čím skôr vysporiadať. Disidentský filozof a český marxista Egon Bondy postuloval tézy, podľa ktorých stalinizmus či systém takzvaného „reálne existujúceho socializmu“ nepredstavovali socialistické projekty, pretože nebola odstránená triedna štruktúra spoločnosti. Zjednodušene povedané, v rámci týchto projektov bolo možné konštatovať existenciu vládnucej triedy a socializmus s vládnucou triedou je, podľa E. Bondyho, contradictio in adjecto [5]. Britský politický teoretik Tony Cliff stotožňuje stalinistický projekt so systémom štátneho kapitalizmu [6].

Stalinizmus, maoizmus a iné zombie

Napriek všetkej úcte k Petrovi Dinušovi a iným autorom, som presvedčený, že (aby som to vyjadril jazykom historických materialistov) stalinizmus nepredstavoval „negáciu“ kapitalistického systému, len jeho modifikáciu v špecifických podmienkach. Nedošlo totiž k nastoleniu beztriednej spoločnosti, k negácii vykorisťovania človeka človekom a pod. Revolučný proletariát ako dominantný politický subjekt nenaplnil svoju progresívnu úlohu a tým nepriniesol novú spoločenskú formáciu, ktorá by znamenala „požehnaný koniec“ kapitalistického vykorisťovania. Nemožno preto nesúhlasiť s filozofom Michalom Polákom, podľa ktorého stalinizmus či „reálny socializmus“ ako model pre budúcnosť slúžiť nemôže a nesmie [7]. Stalinizmus, hoci sa formálne odvolával na myšlienky Marxa a najmä Lenina teda nepredstavoval koherentnú a akceptovateľnú alternatívu voči západnému kapitalizmu so svojím ideologickým príveskom – modelom sociálneho štátu. Poučenie zo sovietskeho experimentu je pre súčasnú (modernú či tzv. „post-modernú“) ľavicu mimoriadne dôležité, avšak je nutné zdôrazniť, že je to poučenie takmer výlučne negatívne.

Filozof a literárny kritik Terry Eagleton dokonca považuje stalinizmus za karikatúru socializmu, píše: „Vo všeobecnosti, maoizmus a stalinizmus boli nepodarené, krvavé experimenty, ktoré spôsobili, že samotná myšlienka socializmu páchne vo svete v nozdrách mnohých tých, ktorí by z nej mali najväčší prospech“ [8]. Filozof Michael Hauser zo združenia Socialistický kruh v tejto súvislosti upozorňuje, že väčšina teoretikov západnej ľavice veľmi skoro po boľševickej revolúcii v roku 1917 rozpoznala, že v Sovietskom zväze namiesto deklarovaného socializmu vznikol monštruózny režim, ktorý by poslal do gulagu aj samotného Marxa [9]. Tu si je nevyhnutné položiť otázku, či sú gulagy, represálie, čistky, iracionálny teror boľševikov a vykonštruované monsterprocesy imanentnou súčasťou ľavicovej hodnotovej tradície. Odpoveď nech hľadá každý sám. Argumenty v prospech tézy, podľa ktorej nebol stalinizmus v žiadnom prípade Marxovým projektom, najpregnantnejšie v našom akademickom prostredí konkludujú profesori Václav Černík a Jozef Viceník [10].

Stalinizmus – pro et contra

Na strane druhej, je pravda, že v našich sociálno-ekonomických a politických podmienkach nebola (dokonca ani v čase tvrdej normalizácie) situácia taká bezútešná ako v krajinách Sovietskeho zväzu. Slovinská filozofka a sociologička Renáta Saleclová (bývalá manželka dominantnej postavy postmarxistickej ľavice Slavoja Žižeka) považuje za neuveriteľné, že sa súdobej „komunistickej“ vláde podarilo vytvoriť nový poriadok bez použitia obvyklých prostriedkov otvorenej represie. Vláda umlčiavala opozíciu a disciplinovala verejnosť pomocou jemných psychologických nátlakov. „Prostredníctvom vystrašovania ľudí možnosťou, že by mohli  prísť o svoje zamestnanie, alebo že by ich deťom nebolo umožnené ďalej pokračovať vo vzdelávaní, nový režim vykonával svoje čistky ,zdvorilým‘ spôsobom“ [11].

Stalinizmus je ako projekt definitívne mŕtvy. Napriek tomu však, ako píše slovenský filozof a futurológ Ladislav Hohoš, tento systém v skutočnosti splnil svoju historickú úlohu, ktorá spočívala vo vybudovaní modernej industriálnej spoločnosti, a to aj za cenu rôznych deformácií jednotlivých sfér spoločenského života [12]. Je v istom zmysle komické, že ľavičiari na Slovensku dogmaticky sympatizujúci s bývalým režimom a ľudia intelektuálne zaseknutí v 50. rokoch 20. storočia a pravdepodobne aj všetci súčasní členovia Komunistickej strany Slovenska (a dokonca s najväčšou pravdepodobnosťou aj členovia Frankelovej spoločnosti) ani len netušia, že najvplyvnejším a teoreticky najdôslednejším obhajcom stalinistického systému je v súčasnosti americký politický teoretik a filozof Fredric Jameson. Ten argumentuje nasledovne: „Stalinizmus bol úspešný a naplnil svoje historické poslanie, sociálne aj ekonomicky, je zbytočné špekulovať o tom, či by sa to mohlo odohrať nejakým normálnejším, pokojnejším, evolučným spôsobom“ [13].

Je spolu so stalinizmom mŕtva aj komunistická hypotéza?

V postmarxistickom diskurze sa však stretávame častejšie s tézami, na základe ktorých môžeme celkom jednoznačne konštatovať, že stalinizmus bol (aby sme to vyjadrili filozofickým jazykom francúzskeho komunistu Alaina Badioua) jednoducho katastrofou, „désastre“, v zmysle stroskotania či pervertovania emancipačného projektu [14]. Stalinizmus na dlhé desaťročia zdiskreditoval to, čo Alain Badiou nazýva komunistickou hypotézou [15]. A aj to je jeden z dôvodov, prečo v srdciach mladých ľudí vo východnej Európe, ktorí aj napriek tomu, že sú pravdepodobne buď vykorisťovaní alebo nezamestnaní, vzplanul duch neoliberálneho triumfalizmu a nie duch marxistickej kritiky – taký potrebný pre súčasný svet. Stalinizmus tak na veľmi dlho poškodil celú ľavicovú tradíciu, ktorej súčasťou vždy bolo presadzovanie hodnôt ako sloboda, rovnosť, demokracia či samospráva.

Dnes však musíme čeliť bezprecedentnej kríze. Taliansky filozof a „hermeneutický komunista“ Gianni Vattimo v tejto súvislosti poznamenáva: „Súčasná kríza kapitalizmu možno predstavuje druhý okamih, ktorý kompletizuje pád Berlínskeho múru. Reálny kapitalizmus sa diskredituje rovnakým spôsobom ako reálny komunizmus v roku 1989“ [16]. Dodajme v tomto kontexte, že dnes nie je v kompetencii zdiskreditovanej ideológie (neo)stalinizmu, aby túto systémovú krízu kapitalizmu, ktorá už od roku 2008 sužuje západnú civilizáciu, vyriešila k univerzálnej spokojnosti. Nemá na to totiž ani intelektuálnu výbavu, ani vhodné nástroje a stratégiu a neobsahuje už ani žiadnu iskru hodnú záchrany, za ktorú by sa oplatilo bojovať. Nie je teda najschodnejšou cestou v súčasnej situácii zotrvanie v kapitalistických pomeroch, ktoré majú vysokú popularitu a nezanedbateľnú podporu pauperizovaného a systematicky indoktrinovaného obyvateľstva, než riskovanie toho, že po revolúcii budú nasledovať gulagy a „stalinistický“ teror?

Vyzerá to teda tak, že sme predsa len uviazli, ako to predpokladá teoretik Mark Fisher, v kapitalistickom realizme [17], a cesta z útlaku do slobody a emancipácie je úplne zahataná. Nie je to teda v konečnom dôsledku tak, že existenciu kapitalizmu (a s tým spojenú pavučinu kapitalistických vzťahov, námezdnej práce a vykorisťovania, triednej nerovnosti, absencie sociálnej spravodlivosti, konzumerizmu, environmentálnej disharmónie a ostrakizácie ideologických nepriateľov) akosi všetci implicitne predpokladáme?

Poznámky a bibliografické odkazy:

[1] Muránsky, M.: Filozofia a ideológie. In: Novosád, F. et al. Hodina filozofie. Bratislava : Vydavateľstvo IRIS, 2004, s. 169.

[2] Barša, P. - Císař, O.: Levice v postrevoluční době. Brno : Centrum pro studium demokracie a kultury, 2004, s. 42.

[3] Pozri: Šimečka, M.: Kríza utopizmu. O kontinuite a vyústení utopických názorov. Bratislava : Obzor, 1967.

[4] Kusý, M.: Eseje. Bratislava : Archa, 1991, s. 13.

[5] Pozri: Bondy, E.: Neuspořádaná samomluva. Brno : L. Marek, 2002. Podobné argumenty používa aj český teoretik Milan Valach, keď poznamenáva, že ekonomickou podstatou stalinizmu bolo súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov sústredené v rukách mocenskej elity komunistickej strany. Pozri: Valach, M.: Po kapitalismu - socialismus. In: Dinuš, P. – Hohoš, L. (eds.): Svet v bode obratu. Systémové alternatívy kapitalizmu : koncepcie, stratégie, utópie. Bratislava : VEDA, Ústav politických vied SAV, 2011, s. 149 - 156.

[6] Pozri: Cliff, T.: Marxism at the millennium. London, Chicago, Sydney : Bookmarks Publications, 2000, s. 28.

[7] Polák, M.: Hlavou proti vetru. Bratislava : Socialistický kruh, o. s., CCW, 2011, s. 249.

[8] Eagleton, T.: Why Marx Was Right. New Haven, London : Yale University Press, 2011, s. 15.

[9] Hauser, M.: Prolegoména k filosofii současnosti. Praha : Filosofia, 2007, s. 145.

[10] Černík, V. - Viceník, J.: Spor o Marxa z pohľadu metodológie spoločenských vied. In: Dinuš, P. (ed.): Spor o Marxa. Bratislava : VEDA, Ústav politických vied SAV, 2011, s. 9 - 28.

[11] Saleclová, R.: The Spoils of Freedom. Psychoanalysis and feminism after the fall of socialism. London, New York : Routledge, 1994, s. 40.

[12] Hohoš, L.: Alternatíva ekonomickej demokracie ako antikapitalistická alternatíva. In: Dinuš, P. – Hohoš, L. (eds.): Svet v bode obratu. Systémové alternatívy kapitalizmu : koncepcie, stratégie, utópie. Bratislava : VEDA, Ústav politických vied SAV, 2011, s. 21 - 41.

[13] Jameson, F.: Valences of the Dialectic. London, New York : Verso, 2009, s. 397.

[14] Pozri: Žižek, S. - Hauser, M.: Humanismus nestačí. Praha : Nakladatelství Filosofického ústavu AV ČR, 2008, s. 13. Filozof Slavoj Žižek v inej publikácii vysvetľuje túto tézu nasledovne: „Badiou tu odkazuje na rozdiel medzi „désastre“ (stalinistickou „ontologizáciou skutočnej udalosti na pozitívnu štruktúru bytia) a „desetre“ (fašistickou imitáciou/hraním pseudoudalosti pod názvom „fašistická revolúcia)“. Pozri: Žižek, S. Mor fantázií. Bratislava : Kalligram, 1998, s. 57 – 58.

[15] Pozri: Badiou, A.: The Communist Hypothesis. London, New York : Verso, 2010.

[16] Vattimo, G.: Weak Communism? In: Douzinas, C. – Žižek, S. (eds.): The Idea of Communism. London, New York : Verso, 2010, s. 206.

[17] Pozri: Fisher, M.: Kapitalistický realismus. Praha : Rybka Publishers, 2010.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Milan Antal
#1
Milan Antal
09. marec 2013, 23:01

Príliš veľa slov malej hodnoty. Prosím, pán Daubner, napriek tomu, že sa dnes zmenili zásadne podmienky smerom k možnosti utvoriť demokratickejší model socializmu - poprosím Vás, aby svoj model predviedli v praxi. Zaručujem Vám, že si dlho nepožijete, takáto naivita sa trestá.

Keby ste viac študovali dejiny, tak by ste videli, že ani jeden systém v dejinách nevznikol mimo diktatúry. Ani kapitalizmus. Prosím, pokúste sa to vyvrátiť.

Preto ani netušíte, keď hovoríte,  že sovietske skúsenosti sa stali jediným vzorom pre všetky socialistické krajiny, že to jednoducho inak nemohlo byť. Že sovietske skúsenosti len opakovali všeobecný historický vzorec vzniku systémov a ostatné socialistické krajiny sa nutne držali týchto overených historických skúsenéstí a nie sovietskeho vzoru. Výnimky sa kruto trestali - viď pokus Patricea Lumumbu v Kongu alebo S. Allendeho v Chile.  Preto iná cesta doteraz neexistovala.

Prosím Vás a preštudujte si dobre marxizmus, ak chcete niečo tvrdiť o vzťahu stalinizmu k marxizmu. Kde ste sa v marxizme, či socialistickej ideológii dočítali, že socializmus mal vytvoriť beztriednu spoločnosť? Vy si jednoducho svoje tvrdenia vyťahujete z rukáva, miesto poctivého štúdia. A úlohou socializmu ani nebolo splniť dôsledne všetko to, čo vymenovávate, ale urobiť dôležitý krok na ceste k splneniu týchto úloh.

Prosím, pán Daubner, chodte medzi ľudí, robotníkov, opýtajte sa mojej matky, súrodencov, priateľov, ako vidia rozdiel medzi vykorisťovaním v kapitalizme a socializme. Len prosím nevychádzajte z neplodných akademických diskusií západných filozofov a politológov.

Keby ste dôsledne študovali logiku dejín, pán Daubner, celý problém s orientáciou mladých, tzv. diskreditáciou socializmu, či tzv. systémovou krízou kapitalizmu by ste videli v duchu tejto logiky. Žiadna systémová kríza kapitalizmu, Vás stále máta kapitalzimus ako hybná vývojová sila dejín (pritom konštatujete, že na to nemá žiadne intelektuálne a iné nástroje), ale on dávno tým nie je a preto nemôže ísť ani o jeho systémovú krízu. Ide o krízu ľudskej civilizácie ako celku. Preto aj v r. 1989 nešlo o diskreditáciu socializmu, ale o prirodzené vyčerpanie potenciálu klasického socializmu a prirodzeným vývojom to došlo až k vyčerpaniu pozitívneho potenciálu ľudskej spoločnosti ako takej. Tam hľadajte aj vysvetlenie správania sa mladých.

Obrázok používateľa Milan Antal
#2
Milan Antal
09. marec 2013, 23:22

Diktatúra proletariátu je len výrazom  a odrazom totality kapitalizmu, jeho neochoty pripustiť vznik iného systému. Pozrime sa, čo všetko buržoázna ideológia v tomto smere koná, vojensky, politicky, ekonomicky, propagandisticky. Je ochotný vojensky zničiť takúto alternatívu, kriminalizuje pozitívne názory na socializmus, médiá neustále prinášajú očierňujúce články, komunistické strany považuje za extrémistické strany. Aj kapitalizmus sa živelne správa len tak, ako mu to prikazuje historický vzor, ako sa správali všetky systémy aj pred ním.

Socializmus aj vďaka marxistickej teórii, dialekticko-materialistickej koncepcii dejín bol prvým systémom v dejinách, ktorý bol naopak založený na tom, že socializmus je len jedným vývojovým stupienkom v dejinách, že bude prekonaný ďalšími a ďalšími systémami.  A socializmus ako prvý systém použil tiež myšlienku mierového spolunažívania rôznych systémov.

Celý problém vzniku nových systémov prostredníctvom revolúcií, antagonistického boja starého a nového systému sa do budúcnosti bude riešiť určitou dohodou: starý systém umožní vznik nového systému (pretože je zákonitý z hľadiska pozitívneho smerovania tokov voľnej energie) a nový systém nebude usilovať o zničenie starého systému, umožní ľuďom vybrať si život aj v starom systéme.

Tie utopické poučovania, že socializmus od začiatku sa mal budovať ako samosprávny, demokratický patria skôr do dejín, pod agendu utopického socializmu.

Obrázok používateľa anton b.
#3
anton braxatoris
10. marec 2013, 14:55

stalinizmus bola personalna deformacia urcitej ideologie, ktora vznikla v specifickych podmienkach ruska a jeho "blizkeho" zahranicia. to znamena, ze stalinizmus je nemyslitelny bez Stalina a jeho pracovnych metod. ak by to bol niekto iny, kto bol v pozadi, trebars niekto z tychto politikov posobiacich v tychto specifickych podmienkach - Slichter, Lander, Bronstein (Trocky), Kaufman, Schinit, Lilina Knigisen, Rosenfeld, Spitzberg, Apfelbaum (Zinovev), Anwelt, Steiriberg, Fenigstein - tak by sa o stalinizmus nejednalo, malo by to celkom inaksi priebeh, boli by tam ine prostriedky a priority...

zaujimava je skor ina otazka - ako inak by sa dalo efektivne realizovat projekt prechodu z feudalnokapitalistickej spolocnosti na socialisticku na takom obrovskom teritoriu, kde ziju mnohe narody, narodnosti, nabozenstva, rozne kulturne tradicie - na teritoriu, nad ktorym slnko temer nezapada? 

to by bola zaujimava tema !! lenze na taku temu by nestacilo urobit nahodny kompilat  z roznych diel a myslienok roznych autorov, taka tema by na autora kladla vysoke naroky, nestacilo by byt rychlokvasenym asistentikom niekde na lokalnej univerzite. takze jednoduchsie je zaujimavu a narocnu problematiku odmietnut skrtom pera alebo skor klavesou delete a je po probleme...  

v clanku je plno terminologickych nepresnosti, ako pise hore vyssie Milan Antal, "socializmus" podla klasikov marxizmu leninizmu, mal byt prechodnou etapou pri vytvarani beztriednej komunistickej spolocnosti, etapou v ktorej bola pritomna diktatura proletariatu nevyhnutna z hladiska potierania burzoaznych pokusov o zvrat spolocenskeho vyvoja. niektori autori dokonca spochybnuju ci nasu politicku formaciu pred rokom 1989 je mozne oznacit za "socializmus", ci by nebolo vhodnejsie to oznacovat za formu stranickej byrokracie, su na to rozne nazory... 

inak citovavat take sprofanovane autority ako Kusy, Simecka nemoze viest k ziadnemu rozumnemu vysledku analyzy, uz tak chyba len Grigoryj Meseznikov a Stefan Hrib - a bolo by to komplet... 

 

 

 

 

 

Obrázok používateľa Milan Antal
#4
Milan Antal
10. marec 2013, 18:18

Pán Braxatoris, keby to tak bolo, že stalinizmus je nemysliteľný bez Stalina, tak by sme už pred 10 tisíc rokmi tu mali spoločnosti, ktoré by disponovali atómovou energiou, v stredoveku by existovali aj silné kapitalistické krajiny, ap. - pretože všetko by záviselo len od toho, aký vodca je na čele krajiny.

Čítal som napr. životopisy Napoleona, či Hitlera  od marxistických historikov a jasne ukázali, že nie Napoleon stvoril systém, ale systém si vyžiadal Napoleona. Podobne v Nemecku si kríza kapitalizmu vyžiadala Hitlera. Oni systému už dali len konkrétnu podobu, ale vo všeobecnosti si určitá doba vyžiada určitý typ osobnosti. Napoleon sa napr. sťažooval, že čím mocnejším pánom Európy je, tým menej je pánom svojich činov, rozhodnutí, tým viac sa musí riadiť okolnosťami.

V r. 1927-1928 sa v Sovietskom Rusku rozhodovalo medzi Bucharinovou koncepciou pozvoľného ekonomického rozvoja a Stalinovou koncepciou urýchleného priemyselné rozvoja. Zvíťazila Stalinova koncepcia a dejiny jej dali za pravdu. Bucharinova koncepcia síce bola demokratická, príjemná, ale potrebovala by najmenej 100 rokov, ale Hitler dožičil Soviestskemu Rusku len necelých 13 rokov. Za ten čas preskočilo Rusko stáročia, vytvorilo priemyselné odvetvia, predtým neznáme - letecký, automobilový, traktorový, kombajnový, petrochemický, chemický, ap. Bez tejto priemyselnej úrovne by bol Hitler prešiel Ruskom ako nôž maslom.v priebehu pár týždňov. Bez tejto priemyselnej úrovne by ZSSR ku koncu vojny kvantitatívne i kvalitatívne vysoko nepredstihoval Nemecko v zbraniach.

Takáto akumulácia zdrojov však nie je špecifikom socializmu. Stačí sa pozrieť do Kapitálu, alebo Luxemburgovej Akumulácie kapitálu, že to isté urobil kapitalizmus pri svojom vzniku. A oveľa drastickejšie. A podobnou akumuláciou zdrojov prešli aj staroveké despocie Egypta, Mezopotámie, Indie, Číny, Grécka, bez nich by nebola vznikla naša civilizácia, neboli by dokázali odrážať útoky kočovníkov, a zároveň rozvíjáť ekonomiku, poľnohospodárstvo, vedu, kultúru.

Nie despoti, absolutistickí vládcovia, diktátori vnútili dobe svoju vôľu, ale doba si ich vyžiadala. Ani pravicoví diktátori posledných desaťročí by sa nedostali k moci, ak by to nebolo v záujme kapitálu, Západu.

Obrázok používateľa Jozef Gazarek
#5
Jozef Gazarek
11. marec 2013, 00:03

Páni, tu nám bolo ukázané, že brať minulosť historicky, nie je poučenie pre budúcnosť. Tu s nimi nevyhráme, ibaže sa s antikomunizmom zamotáme, a to vedia, a preto nás na túto cestu zvolávajú. To je cesta vnútorná očista, reagujú na to, že neboli tak isto odvážny vo verejnom úsudku za socializme, aký sú dnes v kapitalizme. A že sa to volá filisterstvo, tá ich cesta, to neregistrujú.

Posledná slová s textu pána Daubnera „existenciu kapitalizmu akosi všetci implicitne predpokladáme?“ A s touto myšlienkou v mysli písal daný text. Ten človek vôbec nechápe to o čom píšeme, to nám dokázal, je to s duše liberál, ktorý vidí svoje dve možnosti, byť zamestnávateľ alebo byť v službách zamestnávateľa, a to je aj rozsah ním chápanej slobody. A demokracia, tá bez kapitalizmu neexistuje, teda diktát zamestnávateľa na pracovisku je pre neho jedine možná demokracia. Dobrovoľná deľba práce, teda nachádzanie zmyslu života v práci, to je pre tohto pána nemožné, pretože pozná zmyslel života cez zisk s kapitálu a následne vníma seba v nákupnom stredisku a ako turistu. Tento pán má spravodlivosť nerovnosť v príjmoch, nezamestnanosť, chudobu jedných a bohatstvo druhých. Tento pán buditeľ večného kapitalizmu nevníma reštauráciu kapitalizmu, ktorú žijeme, nevníma, že kapitalizmus neraz spadol do reštaurácie feudalizmu. A preto, ak by tu teraz v mojom texte nešlo o Vás vnímavých na spoločenský pohyb vyvolaný modernou výrobou, ja by som o ňom reč nedal. Jozef Gazarek


 

Obrázok používateľa Juraj Janošovský
#6
Juraj Janošovský
11. marec 2013, 09:42

Voľne k p.Daubnerovi:

Je obdivuhodné koľko papiera je možno popísať bez jedinej myšlienky. Potreboval by som pomôcť s pochopením zmyslu autorových úvah. Pripomína mi to psie ocikávanie rohov: ťažko hľadať vo výbere miesta ich záujmu logiku...

Hľadám, hľadám analytickú úvahu- charakteristiku "stalinizmu" , ktorá je predmetom rozboru a posúdenia. Podobá sa to na pseudovedeckú štúdiu záujemcu o miesto v ÚPN. Stalinizmus má totiž niektoré charkteristické črty  a bolo by zaujímavé diskutovať o ich sociogenéze, vplyvu osobnosti, deformáciách interpretácie marxizmu, ale aj o objektívnych vplyvoch a systémových alternatívach. To je však , zrejme, prináročné zadanie a tak si možno počítať parafrázy SME výpotkov na tému obludnosti "neviem čoho"´( dosadiť možno reálny socializmus, komunizmus, stalinizmus a ešte zopár -izmov, určených na diskreditáciu).

Ospravedlňujem sa autorovi za príkrosť názoru, ktorý som získal stratením času nad jeho článkom a písaním repliky: chcem ho prinútiť k intelektuálnej námahe/ rozmýšľaniu. Hádzať kamene do vody je spravidla nezmyselná zábava bez vplyvu na rýchlosť a smer toku: Skúste využiť svoj potenciál na analýzu, toho, čo považujete za súčasť "stalinizmu".

Neurážajte sa, je dnes módne  šibrinkovať pojmami ako drevenými šabličkami. Iný autor, inde píše o fašizme.Zjavne by neuspel v diskusií o definícii fašizmu.  Ako súčasť establišmentu neofašistického politického systému prejavuje  systémovú slepotu. ( Pre info: neofašizmus a fašizmus by som charakterizoval ako politické systémy postavené na manipulácií verejnej mienky podľa jedinej schémy, štátom kontrolovanými občanmi a udržiavané politicky riadenou tajnou políciou, uplatňujúce teroristické metódy pri riešení politických problémov - viď vojenské intervencie, mučenie zajatcov, popravovanie komandami bez riadneho súdu).

Juraj Janošovský  

Obrázok používateľa Jozef Gazarek
#7
Jozef Gazarek
11. marec 2013, 12:04


 

Bože ochráň nás od priateľov, s nepriateľmi si poradíme. Tohto sa držme, kto dúfa v mier národom.

Ja občas napíšem mail pánovi Ficovi a on sa nič nedozvie, kto by sa tým zoberal, ale to neprekáža. Pán Fico doteraz tvrdí, čo k môjmu názoru súhlasí. Tak som pre seba vyhodnotil rok pána Fica . Tento krát dám názor pre neho na verejnosť, pretože vznikol spolok Frankel. Pretože ja som v spolku Prameň poznávania. Ak niekto verí v stvorenie sveta, teda v Boha, ten nemôže vnímať spoločenský vývoj, chápe vývoj ako odchýlky od určeného, a pre toho človeka je kapitalizmus svetu daný Bohom, a to i artikuluje náš pán autor. Ale on spomenul pána Dinuša a spoločnosť, ktorej stretnutie je na videu. Dievčatá sú veľmi talentované a chlapci výrazne menej. I tu sa ukázalo, že pokiaľ spolok nedefinuje stav spoločnosti, s ktorej vychádza, je daným spolok zahltený antikomunizmom. Sme v reštaurácii kapitalizmu, to je moje východisko spoločenských vzťahov! Takže čo som písal včera pánovi Ficovi.

Nadávam na ministerstvo financií, sú vedľa v získaní daňovníka a nemajú vzdelanie ku kríze. Viem, že byť prvý, nemusí byť politický vhodné, ale pán prezident Zeman bol prvý, ktorý povedal, nezamestnanosť je preto, lebo sa peniaze získané v zisku nevracajú do zamestnávania ľudí. Teda vývoz zisku s privatizácie vinou partie privatizérov, to je u nás tá základná dlhodobá nezamestnanosť a tiež tá stúpajúca nezamestnanosť. Oni, tí chlapci s ministerstva financií to empiricky zvládajú o budúcich daniach / i o zdravotníctve / a možno i všetko empirické, ale nemajú logické zadanie, „vykonať rozbor vplyvu vývozu zisku na zamestnanosť“ a k tomu, „kto u nás má kapitál tvorený ziskom na zamestnávanie ľudí“, veď to vyzerá, že všetok zisk našich podnikateľov ide na ich dôchodky so zisku, alebo si tvoria dôchodok so zisku už v zisku pred zdanením tým známym pravicou doporučeným spôsobom. .

Kto, ktoré osoby platia zdravotné odvody v akciových spoločnostiach s rozdelenia zisku? Kto to nadáva na veľké daňové a odvodové zaťaženie práce? Je to manufaktúrny pekár, cukrár, auto opravár, to áno a rozhodne nie automobilka, teda vysoko investične náročné podnikanie. Kto to nastavil tak, aby malý veľkého nosil, bola to partia vpravo, ktorá sa do pán Fica naváža. A kto má na starosť, aby tú pravicovú slovensky odnárodnenú partiu odkryl, nuž páni s financiministersta.

Prezident Husák v roku 1977 predvídavo upravil cirkevnú provinciu Maďarska na Slovensku, a preto u nás nemáme „Kosovo“. Investícia do Matice slovenskej je lokalizácia peňazí do tohto priestoru, sedíte vláda, aj táto, na vavrínoch prezidenta Husák, ktoré nie sú večné. Chápem slovensky odnárodnenú pravicu. Celkom dobre nechápem, prečo vláda SR, prezident SR, predseda NR SR, necháva v tejto veci všetko na pána Fica.

Róm je pre prítomnosť stratený. Vystavali sa po roku 1992 kostoly, prečo nie s drevom kryté priestory / alebo i stany / v Rómskej osade, v ktorej by ženy zavárali so štátom darovaných tovarov, proste málo produktívna robota so základným vybavením v letných podmienkach určená pre nich na zimu, a prečo nie sú elektromery na eurá, koľko hodíš, toľko spotrebuješ. Zbohom.

O ekonomickom národe sa dá písať, a malo by sa začať: „aké vzťahy ľudí tvorí a čí sprostredkuje program v elektrickom stroji“. Už skončil čas, že sa PC kupoval s programom. Vrchol elektrického stroja je PC, alebo mobil a čo ja viem ako sa tie všetky elektrické stroje volajú. Sú ale vrcholom týchto programov v PC kapitalistické vzťahy? To je nutné ako prvé riešiť, ak sa zoberáme spoločenskými vzťahmi a nie vzťahmi božími, ako to koná náš pán autor. A tak koľko krát bude, ako pri tomto autorovi. Bože ochráň nás od priateľov, s nepriateľmi si poradíme. ja


 

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama