Opozícia: jeden deň tak, druhý inak

Zdá sa, že opoziční politici už nevedia ako zaujať verejnosť. Namiesto predkladania alternatívnych návrhov voči politike súčasnej vlády sa uchyľujú k rôznym špekuláciám a trikom. Neprekáža im pritom, že často od základu menia svoje názory a stanoviská, čierne vydávajú za biele a naopak. Spôsob, akým si chcú získať naspäť priazeň potenciálnych voličov, ich však núti robiť na vnútropolitickej scéne Slovenska doslova kotrmelce... Medzi najnovšie „strategické“ kroky opozičných politikov patril ich návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi financií SR Jánovi Počiatkovi. Vyčítali mu nečinnosť a utajovanie dohody medzi lotériovou spoločnosťou Tipos a českým miliardárom Radovanom Vitekom o mimosúdnom vyrovnaní. Opozičné (vzájomné) kľučkovanie Najskôr 36 poslancov opozičných strán SDKÚ-DS, KDH a SMK iniciovalo kvôli tejto problematike zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu, krátko pred rokovaním však sedem poslancov SDKÚ-DS svoje podpisy stiahlo, čím chceli dosiahnuť zrušenie schôdze. I keď sa parlament napokon zišiel, poslanci SDKÚ-DS a SMK na rokovanie neprišli, takže snemovňa nebola uznášaniaschopná. „Toto nie je Kocúrkovo. Vari tu funguje nejaký ústavný systém,“ komentoval opozičné lavírovanie predseda vlády SR Robert Fico podľa denníka Pravda. Bez ohľadu na to, že opozícia ani na druhý raz s odvolaním ministra Počiatka neuspela, nie je takéto konanie z jej strany ojedinelé či výnimočné. O tom, že dokáže obrátiť naruby svoje tvrdenia a bez problémov negovať vlastné vyhlásenia, už jej politici verejnosť neraz presvedčili. Netreba chodiť ani ďaleko do minulosti. Líder SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda sa napríklad nedávno vyjadril, že má záujem o strategické spojenectvo s kresťanskými demokratmi. „Cítim nový pozitívny náboj v KDH. Cítim poznanie, že sme tak trošku na seba odkázaní, že sme si ideovo a programovo najbližšie,“ povedal šéf SDKÚ-DS. Pritom si verejnosť iste dobre pamätá, že v čase, keď boli obe strany pri moci, si Mikuláš Dzurinda s Pavlom Hrušovským, predsedom KDH, nevedeli prísť na meno a vzájomne sa obviňovali z vierolomnosti. A tak sa natíska otázka: nepokúša sa tým líder SDKÚ-DS zvyšovať svoje preferencie na úkor strany, z ktorej ešte po voľbách v roku 1998 odišiel, a ktorej v tom čase odobral percentá? A ešte podivnejšiu hru hrajú tieto dve strany so Stranou maďarskej koalície. SMK je síce so stranami vládnej koalície evidentne „na nože“, hoci ešte nedávno ju „opoziční partneri“ obviňovali z kolaborácie s vládou. Pritom sa jej šéfovia správajú len pragmaticky a využívajú príležitosti dosiahnuť svoje politické ciele. Je nekorektné, ak im to vyčítajú práve M. Dzurinda a P. Hrušovský, ktorí sa voči SMK správajú úplne rovnako. Líder SDKÚ-DS nechce pozývať SMK na pravidelné konzultácie „opozičnej rady“, ale ak potrebuje podporu – napr. v súvislosti s tzv. ochranným plánom – rýchlo za „Maďarmi“ uteká. Najmä, ak si pragmaticky samostatnú hru hrajú zasa kresťanskí demokrati. Dôchodky: divadielko pre voličov V súvislosti s otvorením druhého piliera dôchodkového systému, o ktorom rozhodla terajšia vláda, sa expremiér Dzurinda dal tiež počuť, že na Slovensku tým „dochádza k vážnej systémovej zmene“. Krátko nato však SDKÚ-DS, na všeobecné prekvapenie, samo navrhlo II. pilier otvoriť natrvalo. Pritom podľa vyjadrenia prezidentskej kandidátky Ivety Radičovej z 11. októbra v Slovenskom rozhlase možno dedukovať, že vlastne išlo len o obyčajný „trucpodnik“ voči návrhu vládu – priznala, že jej strana vlastne ani nemá jasnú predstavu, ako II. dôchodkový pilier natrvalo otvoriť: „Zatiaľ sme o konkrétnej predstave, ako by ten systém mal fungovať vôbec nediskutovali.“ A dodala, že návrh bol reakciou na opätovné otvorenie II. piliera zo strany vlády. Iveta Radičová sa v diskusnej relácii Sobotné dialógy ani neusilovala zakryť, že to so svojím návrhom SDKÚ-DS vlastne ani nemyslí vážne, keď vyhlásila, že si uvedomuje, že „dôchodkový systém nemôže fungovať tak, že občania dostanú ničím neobmedzenú možnosť prestupovať z jedného piliera do druhého. To by bol hazard voči občanovi – aj voči štátu,“ zdôraznila. A hoci povedala, ako by trvalé otvorenie vyzerať nemalo, poslucháči sa nedozvedeli, ako by fungovať malo. Pretože to bola jej osobná „nekonkrétna“ predstava, keďže o „konkrétnej“ opozícia „vôbec nediskutovala“, hoci trvalé otvorenie II. piliera neváhala prezentovať ako hotový návrh. Ak na základe tohto príkladu nemožno konštatovať, že predstavitelia pravicovej opozície dôchodkovému systému v skutočnosti do hĺbky nerozumejú, resp. že stavajú na tom, že mu nerozumejú občania (čo je nepochybne pravda), tak sa možno aspoň domnievať, že opozícia berie aj svoje „aktivity“ v súvislosti s II. dôchodkovým pilierom najmä ako príležitosť bojovať proti vláde, a nie presadzovať niečo pripravené a „prediskutované“ v prospech občanov. Napokon nečudo, veď aj „dôchodkovú reformu“ presadili Dzurindovci bez diskusie a teraz sa jednoznačne ukazuje, že rozhodne nie na prospech desiatok tisícov ľudí. Opoziční politici dnes menia názory tak často, ako sa im to hodí. SDKÚ-DS žiada zrušiť koncesionárske poplatky a chce, aby Slovenský rozhlas aj televízia boli financované zo štátneho rozpočtu. Na počudovanie to presadzujú tí, ktorí počas ôsmich rokov vládnutia koncesie sami ustavične zvyšovali a po roku 2003 sa stalo ich platenie povinnosťou dokonca aj pre dôchodcov, ktorí dovtedy mali výnimku. Presadzuje, čo odmietal O pokrytectve opozície svedčia aj jej opakované návrhy na zníženie daní z 19 na 17, respektíve na 16 percent. Samotní opoziční predstavitelia pritom priznali, že by to malo negatívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu, ktorý by v roku 2008 prišiel o zhruba 12 miliárd korún. Pred vstupom Slovenskej republiky do eurozóny a v situácii, keď je nevyhnutné udržiavať schodok verejných financií pod úrovňou troch percent výšky HDP, by to bol samovražedný krok. Zdá sa, akoby opozičným politikom išlo práve o to. Veď ako inak možno posúdiť aj ich návrhy na zníženie spotrebnej dane z benzínu a nafty, čím by slovenský štátny rozpočet na budúci rok prišiel o štyri miliardy korún? Podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš pritom ešte pred tromi rokmi ako minister financií takýto návrh sám odmietal a upozorňoval, že po poklese daní sa ceny palív aj tak dlhodobo neznížia. No a nie je to dávno, čo opozícia kritizovala aj rozhodnutie vlády zvýšiť príspevok pri narodení prvého dieťaťa na 25-tisíc korún. Podpredsedníčka SDKÚ-DS a prezidentská kandidátka Iveta Radičová podľa Rádia Expres napríklad v auguste vyhlásila, že takéto opatrenie bude pôsobiť najmä na reprodukčné správanie sa Rómov. Teraz však pravičiari sami prichádzajú s balíčkom „sociálnych opatrení“. Že by sa v nich pohlo svedomie? Alebo ide o úsilie zapáčiť sa verejnosti? Mimochodom, bola to opozícia, ktorá ešte v júli 2006, sklamaná výsledkami parlamentných volieb tvrdila, že nová stredo-ľavicová vláda svojou „rozhadzovačnou politikou“ rozvráti celú spoločnosť a zničí slovenskú ekonomiku. Dvojtvárna politika Realita je však taká, že hospodárstvo krajiny sa rozvíja najrýchlejšie v rámci Európskej únie, čo sa odrazilo aj v tom, že medzinárodná ratingová agentúra Standart&Poor´s koncom novembra zvýšila hodnotenie úverovej spoľahlivosti Slovenska na stupeň A+. A to vo chvíli, keď bol už vyše mesiaca známy pôvodný návrh štátneho rozpočtu, ktorý opozícia kritizovala ako nereálny a „postavený na vode“. Mimochodom, Standart&Poor´s došla k pozitívnemu hodnoteniu, hoci sa obáva možných „negatívnych“ krokov vlády, ktoré by viedli k rozpočtovému deficitu 3,5 percenta HDP v rokoch 2009 a 2010, hoci aj revidovaný rozpočet počíta so schodkom vo výške 2,08 percenta. A ekonomiku Slovenska ako „silnú“ ohodnotila vo svojej výročnej správe aj agentúra Moody´s. SDKÚ-DS a niektorí ďalší opoziční politici o týchto faktoch z pochopiteľných dôvodov neradi hovoria. Navyše, k špekuláciám, ktoré sú výsledkom ich bezradnosti a tápania, pripojili ešte nezodpovednosť a krátkozrakosť. Či im však takáto politika „dvojitých tvári“ naženie do košiara nových voličov, o tom možno vážne pochybovať. Autor je publicista