Stále máme problém s nezamestnanosťou
Ekonomický rast, najmä vysoký vykazovaný rast HDP, ktorým sa často a radi oháňajú médiá aj ekonómovia, sa nepremieta do sociálnej prosperity. Rast HDP sa stal pojmom, ktorému síce nerozumejú všetci, ale radi sa ním tí, ktorí sa dostanú k slovu, oháňajú. „Ekonomický rast je zdravý, a to hlavne vďaka uskutočneným reformám predchádzajúcej vlády“, počúvame. Alebo inokedy: „Ekonomický rast je to, čo poháňa ekonomiku dopredu.“ Takéto a podobné výroky pravicových ekonómov sa snažia ostatných presvedčiť, že vysoký rast HDP je jediné, čo na Slovensku potrebujeme a čo vyrieši všetky naše problémy. Realita je však iná. Úzko s vykazovaným HDP totiž súvisí aj nezamestnanosť. Teda rast HDP by mal prispievať k zvyšovaniu počtu pracovných miest a poklesu nezamestnanosti. Polovica voľných miest je v Bratislave Pri letmom pohľade na čísla by to na Slovensku mohla byť aj pravda. Počet ľudí bez práce sa každomesačne znižuje a dochádza k situácii, keď je pracovnej sily v niektorých regiónoch nedostatok. Žiaľ, neplatí to celoplošne, ba naopak, niektoré regióny tieto dôsledky rastu priam obišli. Pozrime sa na juh stredného a sever východného Slovenska. Miera nezamestnanosti sa tu pohybuje od 15 do takmer 25 percent a programy na zmenu a nápravu sú minimálne. Najväčšími problémami vo vykazovanej nezamestnanosti je tak štruktúrna a s ňou súvisiaca dlhodobá nezamestnanosť. Viac ako 50 percent evidovaných nezamestnaných, čo v apríli 2008 predstavovalo približne 100-tisíc ľudí, je bez práce dlhšie ako 12 mesiacov a takmer alebo úplne stratili pracovné návyky. Na Slovensku bolo podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny(ÚPSVaR) v apríli tohto roka bez práce 7,38 percent ľudí a v budúcich mesiacoch sa očakáva pokles nezamestnanosti až na 7,2 percent aj kvôli sezónnym prácam. Napriek zdanlivo nízkemu číslu má Slovensko s nezamestnanosťou stále veľký problém. Okrem toho, že číslo je stále jedno z najvyšších spomedzi štátov Európskej únie, hovoríme o výraznej štruktúrnej nezamestnanosti. Úrady práce v mnohých okresoch v súčasnosti pracujú na tzv. audite toho, čo na úradoch práce ešte ostalo. Presnejšie, snažia sa presne zistiť, koľko z tých, ktorí sú v evidencii, sú schopní nastúpiť do práce, koľkí a akú rekvalifikáciu potrebujú. Okrem toho však máme problém aj so zamestnanosťou. Hoci úrady koncom minulého roka evidovali 200-tisíc nezamestnaných, mali sme problém obsadiť 21-tisíc voľných pracovných miest, ktoré ohlásili zamestnávatelia. Pozoruhodné je i to, že z vyše 20-tisíc pracovných miest bolo až 10-tisíc neobsadených v Bratislavskom kraji, pričom vykazovaná nezamestnanosť v tomto regióne je okolo 1,5 percenta, čo predstavuje okolo 6-tisíc uchádzačov o zamestnanie. Na rozložení dopytu a ponuky po práci vidieť, že regionálne rozdiely a nízka mobilita pracovných síl sa tiež výrazne podpisujú pod nezosúladenie potrieb trhu práce a jeho ponuky. Starší sú diskriminovaní Ďalším varovným signálom, že na Slovensku to s nezamestnanosťou vôbec nie je ružové, je pohľad na detailnú štruktúru uchádzačov o zamestnanie z úradov práce. Viac ako polovicu tvoria dlhodobo nezamestnaní, z nich väčšinou ľudia, ktorí už stratili pracovné návyky a návrat na trh práce si v ich prípade vyžaduje kvalitnú rekvalifikáciu a individuálny prístup zo strany pracovníkov úradov práce. Toto by mala zabezpečiť najmä aplikácia novely zákona o službách zamestnanosti, ktorá dala úradom práce viac kompetencií a zvýšila celkové výdavky na jednotlivé nástroje, ale v medzinárodnom porovnaní je táto zmena stále nedostatočná. Na úradoch práce je navyše veľká skupina ľudí nad 50 rokov, ktorí prišli o zamestnanie a pre trh práce sa stali nezaujímavými. Na jednej strane tento stav spôsobili štruktúrne zmeny v ekonomike (orientácia na automobilový priemysel, krach odevného priemyslu, atď.), ale pozorujeme aj otvorenú diskrimináciu podľa veku zo strany zamestnávateľov. Realita je taká, že človeka, ktorý má „pár rokov do dôchodku“, nikto zamestnať nechce. Nezamestnanosť mladých je jedna z najvyšších v Európe Ako pozitívny by sa v tejto súvislosti mohol javiť fakt, že absolventi škôl majú na celkovom počte nezamestnaných len niečo vyše 4-percentný podiel. Inak povedané, všetko, čo má nohy, zo Slovenska zuteká. Nie až tak doslovne, mnoho vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku zostáva, na trhu práce je o nich záujem. Toto tvrdenie sa skôr týka stredoškolsky vzdelaných ľudí ( či už s maturitou alebo bez nej). Odchádzajú pracovať minimálne do Českej republiky alebo aj ďalej. Pritom taký automobilový priemysel (už keď sme si ho na Slovensko dotiahli) pociťuje akútny nedostatok automechanikov. Na vzdelávanie sa opätovne trochu zabudlo. Školy produkujú nezamestnaných a na trhu práce je nedostatok ľudí. V súvislosti s absolventmi hovoríme o tzv. nezosúladení potrieb trhu práce a vzdelávacieho systému. Mnoho absolventov najmä stredných škôl si na trhu práce často nenájde uplatnenie a zúčastňuje sa rekvalifikačných programov hneď po škole. Podľa Eurostatu je nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov na Slovensku jedna z najvyšších v Európe. Až 17,2 percenta tejto časti populácie je bez práce. Podľa posledného výberového zisťovania pracovných síl nás v EÚ predbehli len Španieli (22%) a Maďari (19,5%). Absolventi škôl sú jedna zo znevýhodnených skupín na trhu práce a sú na nich namierené niektoré nástroje aktívnej politiky trhu práce. Donedávna to bol najmä príspevok na absolventskú prax či čiastočne aj príspevok na začatie vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. Od 1. mája platí novela zákona o službách zamestnanosti a tá k nástrojom na podporu zamestnávania pridala aj príspevok na podporu zamestnávania absolventov vzdelávania a prípravy pre trh práce či príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. V zahraničí pracuje podľa Štatistického úradu SR okolo 200-tisíc Slovákov. Veľa z nich sa podľa prieskumov, ale aj reálnych skúseností, chce vrátiť a aj sa vracia na Slovensko. Nie je však správne vytvárať si ilúzie o tom, že sme na tom tak dobre, aby sme sem so svojimi pracovnými ponukami vedeli prilákať čo i len väčšinu. A tiež nie je správne spoliehať sa na týchto mladých a pre našu spoločnosť a ekonomiku perspektívnych ľudí, ako sa na nich spoliehajú mnohé analýzy a analytici, vytvárajúci túto ilúziu v médiách . Plytváme práceschopnými ľuďmi Slovensko je vo výdavkoch na APTP, ktorá je jediným nástrojom na zníženie dlhodobej nezamestnanosti, stále na posledných priečkach. Na rok 2008 je na APTP vyčlenených 2,5 miliardy korún a na roky 2009 a 2010 po 2,9 miliardy korún. Rozpočet na APTP na rok 2008 činí z HDP 0,56 percent a z plánovaných výdavkov na rok 2008 je to 0,66 percent. Podľa Inštitútu zamestnanosti „sa teda dá povedať, že pri posledne publikovanej miere dlhodobej nezamestnanosti, ktorá je pre Slovensko podľa Eurostatu 10,2 percent (2006) a v Poľsku 7,8 percent (2006), sú tieto plánované náklady na APTP naozaj veľmi nízke“. Pri podrobnejšom pohľade na trh práce teda vidíme, že musíme urobiť ešte veľa, aby z vysokého ekonomického rastu, a teda aj rastu zamestnanosti, prosperovali všetci. Riešenie dlhodobej nezamestnanosti, ale aj zvýšenie výdavkov na aktívnu politiku trhu práce či vyššia zamestnateľnosť absolventov je pre Slovensko v súčasnosti výzva. Všetko sú to totiž pracovné sily, ktorými sa ich nevyužívaním plytvá. Zamestnávame ľudí zo zahraničia a vytvárame ilúziu, že na Slovensku už nemá kto pracovať, a v skutočnosti máme ľudí bez pracovných návykov, ktorí by pracovať mohli a mali. Aktívna politika trhu práce by mala byť kľúčovým nástrojom zlepšenia tejto žalostnej situácie. Nie je mysliteľné, aby krajina, ktorá sa chce čo najskôr zaradiť medzi vyspelé, stabilné a prosperujúce ekonomiky, takto arogantne zatvára oči pred diskrimináciou na trhu práce a pred plytvaním ľudského potenciálu krajiny. Autorka študuje na Ekonomickej univerzite
