Reklama
Reklama

Výchova k nesociálnosti

Počet zobrazení: 2571

Rád by som dal do pozornosti úryvok z rozhovoru s Noamom Chomskym o nebezpečnosti štandardizovaného testovania v školstve:

https://www.youtube.com/watch?v=9JVVRWBekYo

Urobil som taký voľnejší preklad obsahu tej časti rozhovoru:


Všimnite si, čo sa deje v školstve. V posledných rokoch, je tu silná tendencia vyžadovať hodnotenie detí a učiteľov, takže učiteľ musí učiť deti pre testovanie. A test určuje, čo sa stane s dieťaťom aj s učiteľom. To zaručene zničí akýkoľvek zmysluplný vzdelávací proces. To znamená, že učiteľ nemôže byť kreatívny, nemôže používať fantáziu, nemôže dbať o individuálne potreby študentov. Študent nemôže sledovať iné veci – možno sa nejaké dieťa o niečo zaujíma – nemôže to, pretože sa musí niečo nabifľovať na zajtrajší test. A na tom závisí budúcnosť učiteľa aj študenta.

Poviete, že ľudia sediaci v kanceláriách – byrokrati, ktorí to navrhujú – to nie sú zlí ľudia. Ale oni pracujú v systéme ideológie a doktrín, ktoré menia to, čo robia, na niečoho veľmi škodlivé.

Po prvé, nemusíte neustále hodnotiť ľudí. Mám na mysli, že keď niekto robí nejakú prácu a ide mu to – fajn, nech pokračuje. Ľudia nemajú byť posudzovaní podľa niečo umelého... a hodnotenie samotné je úplne umelé. Nie je to rebríček učiteľov podľa ich schopnosti pomáhať rozvíjať deti, ktoré dosahujú svoj potenciál, objavujú svoje tvorivé záujmy, pretože to neotestujete. Takže, zostavujete určité poradie, ktoré je ale väčšinou nezmyselné, a aj samotné vyhodnocovanie poradia je škodlivé. Mení nás na jednotlivcov, ktorí venujú svoj život dosahovaniu pozícií v rebríčkoch. Nevenujú ho tomu, aby robili veci, ktoré sú hodnotné a dôležité. Je to veľmi deštruktívne v nižších vzdelávacích stupňoch – je to základné vzdelanie, takže týmto spôsobom trénujete deti. A to je veľmi škodlivé.

Videl som to na svojich vlastných deťoch. Keď boli moje deti na základnej škole, ktorá bola považovaná za kvalitnú školu na predmestí, v tretej triede boli ony a ich kamaráti rozdelení na hlúpych a chytrých. Si hlúpy, ak si zaradený na pomalšiu trať, chytrý, ak si zaradený na rýchlejšiu trať. Premýšľajte o tom, čo to robí s deťmi. Nezáleží na tom, kde sú zaradené, ale ak to berú vážne... Ak ste v tej pasci chytení, potom je to veľmi škodlivé. Nemá to nič spoločné so vzdelávaním.

Vzdelávanie je rozvoj vášho vlastného potenciálu a kreativity. Možno, že vám to nejde v škole a ste skvelí v umení. To je v pohode. Čo je na tom zlé? Je to iný spôsob, ako žiť krásny naplňujúci život – život, ktorý má význam pre ostatných ľudí a aj pre vás.

Celá táto myšlienka je sama osebe škodlivá. Je to istý druh systému vytvárajúceho niečo, čo môžeme nazvať "ekonomický človek", to je pojem, ktorý existuje v ekonomickej literatúre, a tak ďalej. Ekonomický človek je niekto, kto racionálne vypočíta, ako si zlepšiť svoju vlastnú situáciu – to v podstate znamená zvýšiť bohatstvo. Takže vy racionálne prepočítavate, aké možnosti si máte zvoliť, aby ste zvýšili svoje bohatstvo, a nestaráte sa o nič iné. Prípadne maximalizovať množstvo tovaru – pretože to je to, čo sa dá merať. Ak to spravíte primeraným spôsobom, potom ste rozumný človek robiaci informované rozhodnutia. Môžete si vylepšiť svoj "ľudský kapitál", ktorý môžete predať na trhu.

Čo je to za človeka? To je druh človeka, ktorý chcete vytvoriť? Všetky tieto mechanizmy – testovanie, posudzovanie, hodnotenie, meranie – nútia ľudí, aby rozvíjať uvedené vlastnosti. Do úvahy potom prichádza problémové správanie, nejaká iná forma deviácie, možno nastane nejaká porucha (...) Tieto myšlienky a koncepty majú svoje dôsledky.


To, o čom hovorí Noam Chomsky, je vlastne výchova k nesociálnosti: človek sa nepotrebuje sa zaujímať o to, čo bude s ostatnými, stačí mu, ak on bude na tom o niečo lepšie ako ostatní. A dokonca, čím je nižšie sociálne postavenie daného človeka, tým viac sa to prejavuje [1]. Nedivil by som sa, ak by nejaká vedecká štúdia ukázala, že úpadok solidarity, spoločného angažovania sa (napr. v odboroch a zamestnaneckých radách) má priamu súvislosť s týmto systémom testovania. To, čo kedysi bolo prednosťou pracujúcich, to znamená, súdržnosť a solidarita (hoci aj často ideologicky deformovaná, ale predsa obsahujúca zdravé jadro), je systematicky rozbíjané vzdelávacím systémom, ktorý stavia jednotlivca proti jednotlivcovi do trvalo prebiehajúcej vojny každého proti každému. To, čo je oprávnené v oblasti umenia, vedy, filozofie, náboženstva a pod., čiže slobodná súťaž rôznych prístupov a názorov, rôznych schopností, je týmto vzdelávacím systémom vnášané do takej oblasti spolužitia, kde to nepatrí, kde má ísť o presný opak: o solidaritu a o úsilie spolupracovať.

Prístup štátu k vzdelávaniu zostáva po desaťročia rovnaký bez ohľadu na to, aké politické strany sú vo vláde. Mechanicky bolo prevzaté to, čo je obvyklé na Západe, a teraz sa už len neustále hľadá ten správny spôsob testovania, ten správny systém výberu, kritériá, parametre (aj v súčasnosti minister školstva ohlasuje prechod na systém štandardizovaných testov). Akoby politici zabudli, že ušľachtilého človeka môže rozpoznať v druhom iba iný človek, a nie systém či stroj. A podobne – vychovať ušľachtilého človeka môže len iný ušľachtilý človek.

Aby nedošlo k omylu – ja tu nehovorím o zrušení testov. Keď štátne úrady chcú testovať, nech testujú. Ale nech tento systém testovania slúži len na získanie informácií o aktuálnom stave, a nech nie je kritériom, podľa ktorého sa posudzuje práca učiteľa a schopnosti žiaka. Schopnosti detí majú predsa každodenne rodičia aj učitelia pred očami. A dobrého učiteľa najspoľahlivejšie rozpozná iný dobrý učiteľ. Preto by práca učiteľa a schopnosti detí mali byť posudzované jeho priamymi kolegami a rodičmi detí, ktoré on učí.

 

------------------------------------
[1] Last-place Aversion: Evidence and Redistributive Implications, http://www.nber.org/papers/w17234.pdf

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy